Treba však dodať, že minister vnútra neurobil nič neobvyklé ani radikálne. Výmeny vo vedení polície sú bežné po každých voľbách. Postarali sa o to aj nové pravidlá, ktoré v roku 2021 presadili Matovič s Mikulcom, aby posilnili právomoci ministra vnútra. Matovič a Mikulec sa totiž v roku 2021 nazdávali, že budú vládnuť aj po ďalších voľbách…
Pokiaľ ide o čurillovcov, Hlas dva roky tvrdil, že ich treba dočasne odstaviť, kým sú trestne stíhaní za manipulácie vo vyšetrovaní. Eštok urobil iba to, čo sľuboval pred voľbami. A čo by v podobnej situácii urobil akýkoľvek nový minister.
Poplach v opozícii z Eštoka a Hlasu má zjavne aj druhý a hlbší dôvod: rozpor medzi romantickými očakávaniami a tvrdou realitou, ktorá tieto očakávania vysmiala.
Progresívci a SaS predsa pôvodne rátali s tým, že Hlas a jeho tím nebudú hlavným démonom, ale hlavným spojencom. Partnerom v progresívnej vláde. Pellegriniho si pred voľbami vyfarbovali ako novú posilu v širokej koalícii.
Vydržalo im to aj po voľbách. Hlas mal byť podľa predstáv PS a SaS dokonca premiérskou stranou. Verili tomu, že Pellegrini takúto veľkorysú ponuku nedokáže odmietnuť. V tíme PS pár dní brali novú vládu progresívcov s Hlasom ako hotovú vec.
Jedinou zásadnou podmienkou progresívcov bolo to, že Hlas nebude meniť nastavenie v polícii. „Naši ľudia“ okolo Hamrana, Juhása a čurillovcov mali pokračovať.
Hlas sa mal v novej progresívnej koalícii rehabilitovať – a politicky prevychovať. Projekcie progresívcov vyzerali tak, že Pellegriniho a jeho ľudí si budú modelovať partneri. A progresívne médiá. Ako si ku koncu vlády Obyčajných modelovali „lídra“ z plastelíny menom Heger…
Nakoniec bolo všetko inak. V opozícii zažili dva šoky.
Prvý: Pellegrini odmietol ponuku na premiéra a vstúpil do Ficovej vlády.
Druhý: Pellegriniho ľudia rozbehli výmeny policajných figúr tvrdším a razantnejším tempom, ako by to urobil Kaliňák (ak by bol ministrom vnútra).
Kontrast medzi očakávaniami a realitou musel opozíciu omráčiť. Hlas sa nesprával tak, ako mu to predpísali, ale celkom opačne.
Proti hamranovcom a čurillovcom nebojuje Smer, ale strana, ktorú chceli progresívci vo svojej vláde. A ktorej predsedu chceli oslovovať „pán premiér“.
Ako to už pri rozporoch medzi očakávaniami a realitou chodí, na vine býva málokedy realita. Hlas predsa robí na vnútre len to, s čím išiel do volieb. Problém je skôr na strane naivných projekcií. A naivných projektantov.
2. Vojna v polícii pokračuje
Pri ministrovi vnútra ešte ostaneme. Jeho reči, ako rýchlo a rázne ukončí vojnu v polícii, sa ukazujú ako predčasné. Šéfovia polície sú vymenení, čurillovci sú reálne odstavení od práce v NAKA (na nútenom home office), no vojna v polícii pokračuje. Akurát v obrátenom formáte. Čurillovci už neútočia a nezatvárajú rivalov, ale prechádzajú do obrany.
Ochrancovia čurillovcov, advokát Kubina a jeho bývalý kolega Lipšic, pracujú na tom, aby sa pribrzdilo ich trestné stíhanie. Prevahu majú, ako obyčajne, hlavne na mediálnom fronte. Kubina denne kŕmi médiá vyhláseniami a závermi – a väčšina médií ich celkom jednostranne nekriticky preberá.
Najnovšie Kubina ohlásil, že trestné stíhanie čurillovcov padá, lebo vyšetrovateľ inšpekcie Kulich bol podľa jeho priameho nadriadeného zaujatý.
Väčšina médií tieto facebookové tézy advokáta prekopírovala do spravodajstva. A akosi zabudla dodať, že vyšetrovateľ inšpekcie bol zaujatý len podľa názoru iného vyšetrovateľa inšpekcie. Nie podľa súdu alebo dozorovej prokuratúry.
Záhadné rozhodnutie o údajnej zaujatosti vyšetrovateľa inšpekcie Kulicha prišlo krátko po tom, ako bol vymenený riaditeľ Úradu inšpekčnej služby. Juhása (jedného z Lipšicových ľudí) nahradil Zurian. Čurillovci tým stratili kontrolu nad vedením inšpekcie, ktorá ich v roku 2021 začala stíhať.
V inšpekcii sa potom ešte narýchlo – kým to išlo – podnikli kroky na podporu čurillovcov a ich advokáta Kubinu.
Tieto kroky pritom smrdia „last minute“ nadprácou v hamranovskom štýle.
Generálna prokuratúra upozornila, že zvláštne povolebné rozhodnutia v inšpekcii preskúma námestník generálneho prokurátora. Lebo o údajnej zaujatosti vyšetrovateľa inšpekcie nemôže rozhodovať jeho zaujatý kolega, ktorý vo vojne policajtov stojí na strane čurillovcov.
Spôsob, akým sa ochrancovia čurillovcov vrhajú do zápasu, začína byť podozrivý. Veľmi podozrivý. Veď ak sú čurillovci aj Lipšicova špeciálna prokuratúra naozaj takí čistí, ako to dva roky vyhlasujú, potom z údajného „účelového stíhania“ vôbec nemusia byť až takí vystrašení. Ficova vláda predsa nie je taká silná, aby dokázala manipulovať súdy – a hnať za mreže celkom nevinných ľudí.
Vyzerá to tak, že čurillovci, Kubina a Lipšic nemajú strach z účelového, politického stíhania, ale z niečoho celkom iného. Napríklad z toho, že by doplatili na to isté, čo sami s obľubou robili iným. Konkrétne: stíhanie čurillovcov by časom mohlo jedného z nich zlomiť. Až tak, že by začal spolupracovať s vyšetrovateľom inšpekcie. A priznal by, ako sa po roku 2020 manipulovalo s výpoveďami svedkov, ako sa zneužívala väzba na vynucovanie priznaní, ako sa zastrašovala inšpekcia, ako sa rozpracúvala opozícia na politickú objednávku Matoviča s Lipšicom. Aby rýchlo plnili svoje politické sľuby...
Napokon, toto všetko ukazujú nielen nahrávky čurillovcov, ale aj výpovede viacerých svedkov inšpekcie (Dömötör, Petrov). A napokon to ukazuje aj trojročná prax NAKA a špeciálnej prokuratúry. Za objasnením veľkých káuz nebola geniálna investigatíva, ale len reči zločincov – kajúcnikov, ktorých zlomili vo väzbe. S návodom, ako majú vypovedať, ak chcú za svoje zločiny namiesto doživotia iba smiešnu podmienku a slobodu (o tomto justičnom zázraku by vedel rozprávať kajúcnik Beňa).
Slovom, ak sú dnes čurillovci a ich ochrancovia takí bieli od strachu, nebude za tým len bežná povolebná politika, ale aj trestné právo.
3. Západ pri Ukrajine otáča
Pred týždňom sme na tomto mieste písali, ako sa zhoršila nálada ukrajinského prezidenta Zelenského. Podľa zdrojov magazínu Time sa od septembra cíti zradený a sklamaný. Pretože Západ odmieta podporovať Ukrajinu v takej intenzívnej miere, akú požaduje ukrajinské vedenie.
Týždeň na to priniesli západné médiá ďalšie zlé správy pre Ukrajinu – a pre európskych vojnových jastrabov, ktorí doteraz tvrdili, že mierové rokovania s Ruskom sú neprijateľné.
Podľa americkej NBC News viaceré zdroje z americkej vlády konečne priznali reálny stav: predlžovanie vojny dnes podľa nich viac vyhovuje Rusku ako Ukrajine.
Dôvod: sankcie nedokázali ekonomicky zlomiť Rusko a masívne vyzbrojovanie Ukrajiny neviedlo k deklarovaným vojenským cieľom (oslobodeniu východoukrajinských území). Rusi majú viac bojových záloh, Ukrajine dochádzajú sily, Západu sa zužujú zásoby munície… Spojené štáty s EÚ potichu navrhujú Ukrajine, aby zvážila cestu rokovaní a dohôd s ruskou vládou. Vo vlastnom záujme. Ak sa vojna predĺži, Ukrajina môže stratiť ďalšie územia a ďalšie tisíce životov.
Obrat vo vojenskej politike Západu nie je pre realistov nijakým prekvapením. Presne na tieto riziká vojnovej propagandy a vojnového aktivizmu upozorňovali takmer dva roky – a navrhovali, aby Západ a Kyjev čo najskôr pristúpili na dohody o neutralite Ukrajiny, ktoré by obnovili mier v Európe. Prekvapením musí byť len pre aktivistov a trollov, ktorí dva roky zborovo odriekali, že dohody s Ruskom sú vylúčené a Ukrajina musí bojovať až do konca.
Samozrejme, je možné, že úniky informácií z americkej vlády sú len spravodajskou hrou zameranou na zneistenie Ruska. A že Západ spolu s Ukrajinou ďalej pracujú na veľkej protiofenzíve, ktorá by Ukrajine vrátila časť území. A Západu by zachránila tvár.
Ani to by však veľa nemenilo. Šanca, že Ukrajina by mala po prípadnom prielome frontovej línie dosť síl na to, aby udržala pozície a potvrdila vojenskú prevahu, je mizivo nízka. Pravdepodobné je skôr to, že čas dnes hrá jednoznačne v prospech Ruska. A v prospech jeho zámerov úplne dobyť a ovládnuť všetky anektované regióny. Teda nielen Krym, ale aj Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasť.
Situáciu pomerne presne komentoval český prezident Pavel. Aj on sa – po vzore Spojených štátov – posúva od aktivizmu k realizmu. Vývoj podľa neho nenasvedčuje tomu, že by Ukrajina mohla získať vojenskú prevahu, „čas hrá v prospech Ruska, ktoré má silnejšiu mobilizačnú základňu pre ľudské zdroje“. Pavel očakáva rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom budúci rok.
Ak je jeho odhad realistický a vychádza zo skutočnej zmeny kurzu Západu, môžeme to len privítať. Škoda len, že Západ nepodporil rokovania Ukrajiny s Ruskom už v marci 2022, keď boli na sľubnej ceste. A rok a pol vodil Ukrajincov za nos. S výsledkami, ktoré sú pre Ukrajinu ponižujúce.
4. Spoplatnený Facebook? Je to len trik
Európski používatelia Facebooku a Instagramu si asi všimli novú ponuku: majú na výber, či chcú sieť naďalej „zadarmo“ (hoci nič nie je zadarmo), alebo si zaplatia. Kto zaplatí, prestanú sa mu zobrazovať cielené reklamy. Kto nezaplatí, dáva priamy súhlas na to, aby Facebook sledoval jeho dátové stopy a používal ich na komerčné účely.
Facebooknovou ponukou reaguje na rozhodnutie súdu a pravidlá Únie.
Novinka však v konečnom dôsledku nič nerieši. Len komplikuje.
Jadrom problému nie sú cielené reklamy. Jadrom problému je sledovanie používateľov v réžii vlastníkov sietí. Sledujú prakticky všetko vrátane našich súkromných správ, zvykov, kontaktov. A nielen preto, aby na tom zarábali.
Facebook v sledovaní bude pokračovať aj v prípade, že sa „vykúpite“ za 10-13 eur mesačne. V takom prípade už neuvidíte cielené reklamy. No dáta o vašom súkromí sa budú zbierať a archivovať ďalej.
Facebook tým vlastne priznal farbu. Nepotrebuje nám predávať svoje služby. Teda nepotrebuje naše peniaze. Aspoň nie priamo. Inak by dal férovú, cenovo prijateľnú ponuku za to, že platiacich používateľov prestane sledovať a otravovať reklamami. Facebook potrebuje naše dáta. Pretože kto o nás môže zbierať dáta, ten nás potom môže kontrolovať a ovládať.
V konečnom dôsledku tým získa všetko. Aj moc, čiže možnosť manipulovať správaním a rozhodnutiami používateľov sietí. Aj peniaze, ktoré k tomu patria.
Facebook celkom zámerne ponúka prestrelenú cenu, ktorá má používateľov udržať v starom režime „zadarmo“ – aby mohol bez akýchkoľvek obmedzení zbierať a používať dáta o ich súkromí.
Ako povedal izraelský historik Harari, v stredoveku bol suverénom a pánom nad nevoľníkmi ten, kto vlastnil pôdu. V novoveku ten, kto vlastnil kapitál. A v 21. storočí to budú vlastníci dát a sietí. Mark Zuckerberg, Bill Gates, Jeff Bezos, Larry Page, Elon Musk.
Harari varuje, že kombinácia dát o našom súkromí a nástrojov umelej inteligencie dáva oligarchii do rúk bezprecedentnú moc. Obchodníci s dátami – a závislosťami používateľov – už neovládajú len zvyky a správanie ľudí, ale aj ich myslenie. Čo je najvyššia, konečná forma manipulácie.
Samozrejme, nemusí to byť až také drsné, ak sa podarí vlastníkov dát – digitálnu oligarchiu – dostať pod verejnú kontrolu. Teda ak sa obmedzí rozsah toho, čo môžu sledovať (a predávať). Hlavne v rámci tých služieb, ktoré sú akože bezplatné.
EÚ ako najväčší a najsilnejší trh by mohla ísť v krotení online sietí príkladom. Ak by chcela. Alebo ak by ju do toho mal kto dotlačiť.
Veci by určite prospelo, ak by aktivisti, médiá a „lovci konšpirátorov“ zmenili priority. Ak by nebojovali proti názorovej pluralite a slobodnej spoločnosti, ale proti tým, ktorí ju ohrozujú.
