Krvavý incident sa odohral bezprostredne po veľkonočných sviatkoch. V utorok 11. apríla v nočných hodinách prišiel Ružomberčan Peter do Likavky a v rodinnom dome dvojice bratov Milana a Stanislava hľadal svoju družku Ivanu. Našiel ju v posteli u mladšieho z bratov, ktorého podľa obžaloby s vlastným nožom bodol do hrudníka a do brucha a spolu mu spôsobil dvanásť bodnorezných rán.
Po tom, čo Ivana začala kričať o pomoc, vošiel do spálne aj starší brat Milan, ktorého Peter štyrikrát bodol a raz porezal. Kým Stanislav do niekoľkých minút po Petrovom útoku zomrel, Milan prežil len vďaka urgentnému zásahu záchranárov. Nebol to však Peter, kto volal záchranku. Po krvavej dráme z miesta činu odišiel a až v Ružomberku, keď chcel vyhľadať nemocničné ošetrenie, podľa vlastných slov kontaktoval sám políciu s otázkou, či niečo nevyviedol, keďže je celý od krvi. Polícia ho aj priamo v areáli ružomberskej nemocnice zadržala.
Petrov obhajca v reakcii na prednesenú obžalobu vyjadril svoj nesúhlas predovšetkým s trestnoprávnou kvalifikáciou skutku. „Budeme sa snažiť v priebehu pojednávania dokázať absenciu úmyslu usmrtiť oboch bratov. Môj klient nemal úmysel niekoho usmrtiť, ale konal v sebaobrane pred útokom bodnorezným nástrojom," skonštatoval obhajca.
Obžalovaný prišiel s vlastnou verziou incidentu, na začiatku ktorého sa podľa vlastných slov musel brániť a takmer počas celej bitky s tragickým koncom ležal chrbtom na zemi. „Konal som v sebaobrane, keby som chcel Stana zavraždiť, tak ho zabijem hneď vo chvíli, keď som ho našiel s Ivanou v posteli," rezolútne vyhlásil na úvod svojej výpovede Peter.
Priznal síce, že s nožom v ruke sa chcel Stanovi vyhroziť, aby dal Ivane už pokoj, ale ten naňho päsťami zaútočil, nožík mu vypadol z ruky a ocitol sa na zemi. Podľa Petrovej verzie sa potom noža zmocnil Stano a snažil sa ho bodnúť. V trme-vrme sa v miestnosti zrazu ocitol Milan, ktorého Peter stiahol na seba. „Stano ho bodol nožom a zrazu si uvedomil, že pichol vlastného brata. Milana som zo seba zhodil, zmocnil sa noža a pichol som Stana do brucha," líčil vlastnú verziu prípadu Peter. Tvrdil, že aj ďalšie bodné rany do chrbta mu uštedril ležiac horeznačky na zemi, lebo mal strach o svoj vlastný život.
Vo chvíli, keď obžalovaný odmietol priznať vinu, bolo zrejmé, že na dnešnom pojednávaní verdikt nepadne a predsedajúca sudkyňa bude musieť proces odročiť. Do konca roka sa uskutočnia ešte dve pojednávania, pričom 27. novembra by mali byť prečítané znalecké posudky a výpovede Stanislavových štyroch pozostalých. Na predvianočné pojednávanie chce sudkyňa predvolať kľúčových svedkov celého incidentu, a síce brata nebohého Stanislava, ale aj družku obžalovaného Ivanu.