Čo sa im už za rok vo funkcii podarilo a aké budú ich najbližšie priority? Starostovia II. bratislavského okresu odpovedajú v ankete

BRATISLAVA – Uplynul už viac ako rok od posledných komunálnych volieb, v ktorých sme si volili predstaviteľov našich mestských častí. Bratislavský Štandard sa preto v týchto dňoch obrátil na všetkých starostov a starostky so žiadosťou o ročný odpočet ich doterajšej práce, ako aj o odpovede na aktuálne témy nášho hlavného mesta. Redakcia položila všetkým rovnaké otázky v nasledovnom znení:

tutulka 2 obvod komplet Zľava: Starosta Podunajských Biskupíc Roman Lamoš, starosta Ružinova Martin Chren a starosta Vrakune Martin Kuruc. Foto: Redakcia

1. V týchto dňoch je to takmer rok, čo ste sa ujali funkcie starostu mestskej časti. Priblížte obyvateľom Vašej mestskej časti, čo všetko dôležité sa Vám za ten rok podarilo uskutočniť, poprípade naštartovať?

2. Po troch rokoch strávených v pandémii ochorenia COVID-19, následnej vojny na Ukrajine a s tým spojenej humanitárnej krízy, vysokej inflácie, či zásahov do financovania samospráv zo strany vlády a štátu, v akej finančnej kondícii je dnes Vaša mestská časť?

3. Primátor Matúš Vallo už druhýkrát plánuje dvíhať dane z nehnuteľností. Aký je Váš postoj k takémuto kroku?

4. O pár týždňov sa bude na mestskom zastupiteľstve meniť Štatút hlavného mesta a malo by sa tak zmeniť prerozdelenie financií medzi magistrát a mestské časti. O aký balík peňazí sa zlepší situácia vo Vašej mestskej časti a ako plánujete tieto financie do budúcna využívať?

5. Pred mesiacom vstúpila do platnosti „chodníková novela“, ktorou sa zakázalo parkovanie na chodníkoch, okrem miest, kde je to dopravným značením povolené. Ako veľmi sa dotkla táto zmena zákona obyvateľov Vašej mestskej časti? Aké sú po mesiaci prvé výsledky a ako vnímate konanie mestskej polície pri dodržiavaní pravidiel? Akým spôsobom Vám bol pri povoľovaní parkovania na chodníkoch nápomocný Magistrát hl. mesta SR Bratislavy?

Vzhľadom na to, že starosta Starého Mesta Matej Vagač nám do uzávierky neodpovedal, v prvom zo série článkov Vám prinášame odpovede starostov druhého bratislavského okresu, teda mestských častí Podunajské Biskupice, Ružinov a Vrakuňa.

PODUNAJSKÉ BISKUPICE

Roman Lamoš, starosta mestskej časti

FOTO: MÚ Podunajské Biskupice

1. V prvom rade sa nám podarilo nastaviť mestskú časť v duchu férových a transparentných pravidiel a zastabilizovať miestny úrad, keďže kľúčové oddelenia ako ekonomické či stavebné, ale napríklad aj bytový podnik sme museli doslova reštartovať či dokonca vybudovať nanovo. Pustili sme sa okamžite do viacerých modernizačných projektov, na ktoré sa nám podarilo získať aj externé zdroje. Vybudovali a zrekonštruovali sme tri detské ihriská (Učiteľská, Latorická, Geologická), dve športoviská (ihrisko na Bieloruskej, nový workout na Podzáhradnej). Na jeseň sme začali dôležitú rekonštrukciu telocvične na našej ZŠ Bieloruská, ktorá by mala byť hotová do konca roka a popri tom pripravujeme veľký projekt komplexnej rekonštrukcie školy s rozšírením jej kapacít. Budujeme vlastnú verejnoprospešnú službu, ktorú sa nám už za necelý rok podarilo z veľkej časti vybaviť personálne aj materiálne. Viaceré služby ako orezy stromov či čistenie odpadkových košov si robíme už teraz vo vlastnej réžii. Rozbehli sme viaceré aktivity pre našich seniorov – prednášky, kurzy, univerzitu tretieho veku, výlety na Slovensku aj do zahraničia. Prvý rok vo funkcii však priniesol aj množstvo ďalších opatrení a procesov, ktoré z môjho pohľadu znamenajú pre mestskú časť významnú kvalitatívnu zmenu.

2. Asi ako každá samospráva – nie v dobrej. Robíme, čo je v našich silách a možnostiach, ale „darček“ v podobe chýbajúceho pol milióna eur, ktorý nám svojimi opatreniami dala bývalá vláda, je, samozrejme, cítiť.

3. Každý takýto krok treba vnímať v kontexte ekonomickej situácie. Inflácia hovorí jasnými číslami – to, čo pred štyrmi rokmi bolo jedno euro, je dnes okolo 65 až 70 centov. Čiže samospráva dnes nevie nakúpiť niektoré služby, ktoré zo zákona musí zabezpečovať. A to aj napriek tomu, že šetrí všade, kde sa to len dá.

4. Vítame tento nový model, keďže mestskej časti prinesie ďalšie zdroje, ktoré budeme môcť využiť na naštartovanie niektorých služieb.

5. Aby obyvatelia po novele, ktorú pripravila a schválila Národná rada SR, neprišli o možnosť parkovať, museli sme pristúpiť k zjednosmerneniu niektorých ulíc. Situáciu budeme v čase vyhodnocovať a ak to bude potrebné, prídeme s ďalšími opatreniami. Spolupráca s mestom a políciou v tejto oblasti je bezproblémová. Vedenie mestskej polície som hneď na začiatku požiadal, aby boli v prvých týždňoch platnosti takzvanej chodníkovej novely maximálne zhovievaví, kým si vodiči na nové pravidlá zvyknú.

RUŽINOV

Martin Chren, starosta mestskej časti

FOTO: MÚ Ružinov

1. Najväčším investičným projektom mestskej časti bolo otvorenie dvoch nových základných škôl a jednej materskej školy. Zvlášť pri základných školách ide naozaj o prelomový výsledok – doteraz posledná a najnovšia ZŠ v mestskej časti bola otvorená pred 55 rokmi. Za ten čas pribudli v Ružinove desiatky tisíc nových obyvateľov. Preto dokončenie dvoch nových základných škôl s rozpočtom 8 miliónov eur patrí nielen medzi najväčšie úspešné investičné akcie našej mestskej časti, ale aj medzi najdôležitejšie výsledky. Pritom výstavba ZŠ na Ostredkovej trvala rekordne krátky čas, od prvého výkopu po kolaudáciu ubehlo len 11 mesiacov.

Nová materská škola vznikla na sídlisku Ovocné sady na Trnávke, pričom išlo o prvý projekt, kde mestská časť kúpila hotovú materskú školu od developera nového sídliska, a to za menej ako 50 percent nákladov na jej obstaranie. Ide teda nielen o najmodernejšiu materskú školu v mestskej časti, ale aj o najlacnejšiu pre našu mestskú časť. Aj vďaka tomu sme v Ružinove po rokoch konečne dokázali prijať všetky ružinovské deti staršie ako tri roky, ktoré žiadali o prijatie do materskej školy.

V októbri sme spustili rezidentské parkovanie na Štrkovci. Opravili sme viacero ciest a parkovísk, najväčšou investičnou akciou bola oprava cesty Mlynské Luhy. Zrekonštruovali sme sídlo mestskej polície na Listovej ulici, opravili prevádzky knižnice na Bachovej, ako aj ústrednú ružinovskú knižnicu na Miletičovej ulici. Dokončujeme výstavbu novej kanalizácie pre Pálenisko, ktorá je významným projektom pre obyvateľov tejto doteraz „zabúdanej“ časti Ružinova.

Mestská časť po desiatkach rokov prebrala do správy sídlisko Vlčie hrdlo, ktorého obyvatelia boli dlhé roky „druhoradými“ obyvateľmi, keďže obec im neposkytovala takmer žiadne služby.

Vpred posúvame aj kultúru, tohtoročný festival Symfónia umenia bol doteraz najúspešnejším ročníkom a privítali sme viacero kultúrnych hviezd svetového významu. Roky snahy o odstránenie bilbordov na Trhovisku Miletičova boli tiež korunované úspechom.

2. Po zásahoch vlády, vysokej inflácii a v celkovo zhoršenej ekonomickej situácii fungujeme neustále v úspornom režime, pričom sa snažíme, aby sa to čo najmenej dotklo našich obyvateľov. Uskutočnili sme viaceré investície do energetickej efektívnosti, vďaka ktorým šetríme 40 až 60 percent nákladov na teplo či elektrickú energiu. Napriek tomu takmer každý mesiac prinesie zlú správu, už dnes vidíme, že napríklad príjem z dane z príjmov fyzických osôb, ktorý nám preposiela štát, bude výrazne horší, než boli naše očakávania.

3. Daň z nehnuteľností je určená zo zákona v eurách na m2 – napríklad vo väčšine Bratislavy je to 1 euro za meter bytu za rok. Na tejto úrovni je štyri roky – hoci všetky náklady, platy našich zamestnancov, ceny tovarov, za posledné roky stúpli o desiatky percent – tak, ako ceny všetkého, čo platia obyvatelia – príjem je stále rovnaký. Reálna hodnota dane z nehnuteľností klesla o viac ako tretinu – a napriek tomu samozrejme obyvatelia logicky očakávajú, že budú stále dostávať rovnaké alebo lepšie služby. Je žiaľ preto nevyhnutné, rovnako, ako sa ceny za posledné roky zvyšovali v obchodoch, v reštauráciách, ako rástli aj platy, že aj mesto musí prispôsobiť sadzbu dane vysokej inflácií, inak za menej peňazí nebude môcť poskytovať rovnakú úroveň a množstvo služieb – bavíme sa o MHD, opravách ciest, školách a škôlkach…

4. Vítam kompromis, ktorý sme v tejto oblasti vyrokovali, lebo škôlky v mestských častiach Bratislavy boli celé roky oproti zvyšku Slovenska naozaj podfinancované. V prípade Ružinova by malo ísť o zhruba 400-tisíc eur, a aspoň časť tejto sumy by som chcel využiť na mierne zníženie poplatkov v našich materských školách, ktoré sme vlani museli zvyšovať vzhľadom na takzvaný Matovičov balíček, ktorý našu mestskú časť pripravil o milióny eur.

5. Parkovanie na chodníkoch je téma, ktorá rozdeľuje ľudí a nedá sa prijať kompromis tak, aby boli spokojní úplne všetci. Preto sme sa k tejto veci postavili maximálne zodpovedne a hľadali riešenie, pri ktorom by bola spokojná čo najpočetnejšia väčšina obyvateľov. V častiach Ružinova, kde už je zavedené rezidentské parkovanie, to vôbec nebol problém, keďže v zónach sa môže parkovať len na vyznačených miestach. V ostatných zónach sme značkami povolili parkovanie na chodníkoch tam, kde obyvatelia z okolia nemajú žiadne iné alternatívy, pričom na budúci rok plánujeme aj v takých oblastiach, kde ešte rezidentské parkovanie nebude, vyznačiť tieto chodníky aj vodorovným značením (čiarami), aby bol ponechaný čo najväčší možný priestor pre chodcov. Zároveň neustále počúvame podnety našich obyvateľov a priebežne riešenia na jednotlivých uliciach upravujeme podľa praktických skúseností. Celkovo musím povedať, že hoci teda nie je 100 percent ľudí spokojných, na to, aké veľké obavy sme my aj naši občania z chodníkovej novely mali, sme to ako mestská časť v rámci možností zvládli.

VRAKUŇA

Martin Kuruc, starosta mestskej časti

FOTO: MÚ Vrakuňa

1. Vo Vrakuni pracujeme koncepčne, pevne verím, že to tak naša komunita vníma. Aktuálne sa zameriavame najmä na zjednosmernenie veľkej časti ulíc, čo je reakcia na „chodníkovú novelu“. Klasikou je jesenné upratovanie a intenzívne pracujeme na kompletnej revitalizácii parčíku na Kazanskej ulici. Predpokladám, že na jar 2024 už bude mať parčík úplne nový šat.

2. V katastrofálnej finančnej kondícii. Tak ako iné samosprávy sme čelili všetkému, čo spomínate. Boli sme dobrým partnerom pre našich občanov a nespočetnekrát sme suplovali úlohy štátu. Ten sa nám za to „odvďačil“ tým, že nám siahol aj na to málo, čo nám dáva. Tato situácia je veľmi frustrujúca a bráni nám v zmysluplnom rozvoji našej mestskej časti.

3. Celkové nastavenie prerozdelenia daní je veľkou otázkou. Slovensko dlhodobo necháva samosprávy podvyživené. Tento stav nie je ani normálny, ani udržateľný.

4. Čokoľvek, čo dokáže priniesť pre obyvateľov Vrakune viac finančných prostriedkov, je pre mňa vítané  riešenie. To je pre mňa jednoduchá rovnica.

5. Táto zmena nás bude stáť opäť významné finančné prostriedky, či ľudské zdroje. Je to výzva a my musíme urobiť všetko možné, aby sme to celé na konci dňa zvládli. Množstvo ulíc vo Vrakuni sa práve v týchto dňoch zjednosmernilo a našou misou je vyznačovanie nových parkovacích miest. Od zjednosmernenia si tiež sľubujeme koniec tranzitnej dopravy, respektíve jej radikálne utlmenie. Na hodnotenie je ale dnes príliš skoro, sme na úplnom začiatku. Tu si musíme držať palce, sme na rovnakej lodi.


Bude to hotová Sodoma a Gomora. Doslova peklo čaká na motoristov počas opravy poškodeného potrubia na hlavnej križovatke v centre Nitry. Vodári chcú potrubie opraviť v dvoch etapách, pričom tá prvá je naplánovaná na obdobie…
Prejsť na článok