Prihlásiť sa

Na čo upriamuje pozornosť Červená streda: pre svoju vieru denne zomrie 11 kresťanov, 300 miliónov ich je prenasledovaných

Červená středa, průvod, jeptiška Foto: Profimedia.sk

„Stovky miliónov kresťanov na celom svete žijú v prostredí, v ktorom sú násilne prenasledovaní, diskriminovaní alebo im je bránené slobodne praktizovať svoju vieru,“ alarmuje Florian Ripka, riaditeľ nadácie ACN Nemecko, ktorá projektom „Červená streda“ od roku 2015 pravidelne upriamuje pozornosť médií i širšej verejnosti na skutočnosť, že kresťania sú najviac prenasledovanou náboženskou skupinou na svete.

Tento rok sa projekt viaže s 22. novembrom. Údaj o počte prenasledovaných kresťanov sa podľa údajov na internetovej stránke ACN Slovensko šplhá až k tristo miliónom, pričom cenu vlastného života za svoje náboženské presvedčenie zaplatí denne až jedenásť kresťanov.

ACN upozorňuje, že toto číslo býva po iné roky omnoho vyššie. Obetu vlastného života symbolizuje krvavočervená farba, ktorou sa nasvietia sakrálne i sekulárne budovy a monumenty. Do červeného svetla sa v minulosti zaodeli nielen svetoznáme stavby ako rímske Koloseum, Westminsterský palác či socha Krista v Riu de Janeiro, ale aj Bratislavský hrad, Most SNP, ako aj katedrály a chrámy po celom Slovensku.

Iniciatíva nadácie ACN sa neobmedzuje len na červenú farbu, ale má aj duchovno-osvetový rozmer v podobe slávenia bohoslužieb a osobných svedectiev prenasledovaných kresťanov. Príkladom je podujatie Skúšaní vo viere v petržalskom Kostole Svätej rodiny.

Moderný oxymoron: zdvorilé prenasledovanie

Na účel osvety vyhotovuje nadácia ACN pravidelne správu o stave náboženskej slobody vo svete. Jej tohtoročná júnová verzia obsahuje okrem celkovej aj regionálne analýzy, v ktorých je 61 krajín rozdelených do červenej a oranžovej kategórie podľa závažnosti prípadov porušovania náboženskej slobody. Správa, ktorá mapuje roky 2021 a 2022, konštatuje v oboch kategóriách zhoršenie situácie oproti predošlému obdobiu.

Podobný trend sa týka aj ďalšej kategórie označenej ako „sledované krajiny“, teda krajiny, v ktorých bol v skúmanom období spozorovaný rizikový potenciál pre porušenie náboženských slobôd.

Predošlá skúsenosť nadácie ACN potvrdzuje, že prenasledovanie kresťanov má zväčša svoje predstupne v neznášanlivosti a diskriminácii. Príkladom sú štáty Haiti a Izrael, ktoré „postúpili“ z kategórie sledovaných do skupiny oranžových krajín. V tejto súvislosti správa cituje slovný zvrat „zdvorilé prenasledovanie“, ktorými pápež František označil zákony najmä v krajinách Západu, ktoré pod rúškom kultúry a pokroku porušujú základné ľudské slobody.

„Zdravotníkom sa upiera právo na slobodu svedomia a pod hrozbou straty zamestnania sú povinní podieľať sa na úkonoch ako eutanázia či potrat, prípadne niekto môže byť zatknutý, lebo ticho stojí a modlí sa v tesnej blízkosti kliniky, kde sa vykonávajú potraty,“ konkretizuje správa nadácie ACN.  

Jediný kostol, ktorý osvecuje, je ten, ktorý horí

To, že sa téma diskriminácie či nenávistných prejavov voči kresťanom netýka len krajín mimo európskeho priestoru, ukazujú aj pravidelné správy Viedenského Observatória pre prejavy intolerancie a diskriminácie voči kresťanom v Európe (OIDAC Europe). Aktuálna analýza zverejnená 16. novembra hovorí až o 44-percentnom náraste prípadov za rok 2022 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V absolútnych číslach ide konkrétne o 748 zločinov z nenávisti v tridsiatich rôznych krajinách.

Správa zdôrazňuje dva konkrétne trendy. Jednak je to nárast podpaľačských útokov, ktorý vzrástol zo 60 v roku 2021 na 105 v roku 2022. Druhým trendom je, že viac trestných činov z nenávisti páchali radikalizovaní členovia ideologických, politických alebo náboženských skupín s jasne protikresťanským naratívom. Príkladom je rozšírený nenávistný výrok, že „jediný kostol, ktorý osvecuje, je ten, ktorý horí.“

Výkonná riaditeľka OIDAC Europe Anna Hoffmannová porovnáva, že „zatiaľ čo v minulosti boli motívy vandalizmu alebo znesvätenia kostolov do značnej miery nejasné, teraz si všímame, že čoraz viac páchateľov zanecháva odkazy, ktoré odhaľujú extrémistický motív alebo sa dokonca na sociálnych sieťach hrdo hlásia k zodpovednosti za spáchané zločiny.“

Takéto zločiny z nenávisti, keď niekto napadne kresťana len preto, že je kresťan, sú podľa Hoffmannovej nebezpečnejšie ako prípady, keď páchateľ napadne obeť z osobných dôvodov.

Za osobitnú zmienku stojí, že do zoznamu rizikových krajín sa dostalo aj Slovensko, pričom správa uvádza tri konkrétne prípady: útok na gréckokatolíckeho kňaza počas liturgie v Bardejove z 3. januára 2022, vandalizmus počas omše v Senici o 6 dní neskôr a „obťažovanie a ponižovanie“ biskupa Jozefa Haľka na festivale Pohoda z vlaňajšieho júla, ktoré správa kladie do pravdepodobného súvisu s mediálnymi vyjadreniami otca biskupa „v súvislosti s hnutím LGBTI“.

Zatknutie aj za modlitbu v mysli

Okrem zločinov proti kresťanom konštatuje správa OIDAC Europe čoraz častejšie obmedzovanie slobody viery a prejavu. Správa uvádza konkrétne následky od straty zamestnania až po súdny proces, predovšetkým na základe takzvaných „zákonov o nenávistných prejavoch“. Ohrození sú najmä kresťania, ktorí verejne vyjadrujú tradičné učenie Cirkvi o témach ako je manželstvo, rodina či rodová identita, aj keď tieto vyhlásenia neobsahujú žiadne výzvy na násilie či nenávisť.

Ako zvlášť zasiahnutú skupinu uvádza správa prípady učiteľov v Spojenom kráľovstve, ktorí boli prepustení po tom, ako verejne vyjadrili svoje kresťanské názory na manželstvo a rodinu. Správa ďalej nevynechala ani takzvané „ochranné zóny“ okolo potratových kliník a kriminalizovanie akéhokoľvek ovplyvňovania žien smerujúcich na potrat. Osobitne vyzdvihla prípad Isabel Vaughan-Spruceovej, riaditeľky britskej organizácie Pochod za život, ktorú polícia zatkla v „ochrannej zóne“ vlani v decembri za „modlitbu vo svojich myšlienkach“.

Bohatstvo Červenej stredy

Florian Ripka vníma projekt Červená streda ako obohatenie pre kresťanov, ktorí sú uväznení vo svojej nepriehľadnej pohodlnej bubline. Obohatením je okno, ktoré chce tento projekt otvoriť a poukázať na množstvo súčasných hrdinov viery. Od využitia bohatstva Červenej stredy totiž závisí štvrtok nášho budúceho kresťanstva.  


Rastislav Čižik