Podľa Mazáka otázky členov Súdnej rady a spôsob ich kladenia výrazne zasahovali do súkromia sudkyne a boli založené nie na objektívnych skutočnostiach, ale na bulvárnych článkoch. Ak by teda Súdna rada mala pokračovať v tomto duchu, Mazák to považuje za problematické.

Vláda podľa Mazáka vymenila svojich nominantov v Súdnej rade neštandardným spôsobom a pri dvoch členoch dokonca podľa neho prišlo k porušeniu ústavy. Na otázku, prečo bývalá vládna garnitúra mohla vymeniť politických nominantov vrátane predsedu, a tá súčasná je pre ten istý krok kritizovaná, upriamil pozornosť na spôsob výmeny. Politickí nominanti bývalej vlády totiž neboli odvolaní, ale sami sa vzdali funkcie.

Treba však povedať, že sa funkcie vzdali potom, ako im osobne telefonovala ministerka Kolíková a oznámila im, že nemajú dôveru vlády.

Mazák sa odvoláva na minulú právnu úpravu

Pri návrhu na svoje odvolanie z funkcie predsedu Súdnej rady dáva do pozornosti znenie ústavy, ktorá v tom čase ešte nepoznala možnosť odvolať predsedu bez udania dôvodu. Podľa vtedajšej právnej úpravy a judikatúry ústavného súdu nebolo možné predsedu rady odvolať predčasne, a teda mu bolo garantované päťročné funkčné obdobie podľa princípu právnej istoty a zákazu spätného pôsobenia ústavného zákona. Z týchto dôvodov tvrdí, že nemôže byť odvolaný.

Vláda sa však odvoláva na ústavný zákon (č. 420/2020 Z. z. z 9. decembra 2020) z dielne Márie Kolíkovej, ktorý sa stal účinným 1. januára 2021. Táto úprava umožňuje predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady kedykoľvek odvolať, a to aj pred uplynutím jeho funkčného obdobia.

Ústavný súd sa skutočne vyjadril k zákazu retroaktivity (v stanovisku PL. ÚS 1/04). Tvrdil, že podľa súčasnej platnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy. To by naozaj znamenalo, že je potrebné postupovať podľa právnej úpravy platnej v čase zvolenia Jána Mazáka za predsedu súdnej rady, a teda ho nie je možné odvolať.

Oveľa neskoršie stanovisko ústavného súdu (PL. ÚS 67/07) však jeho predchádzajúce závery čiastočne prelomilo záverom, že zákonodarca môže výnimočne uplatniť retroaktívne ustanovenia na úpravu nových alebo existujúcich právnych stavov, pričom v takomto prípade musí preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môžu vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zásady zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu.

Preukázať závažné dôvody všeobecného záujmu pritom nebude problém, stačí sa prikloniť k dôvodovej správe bývalej vlády k prijatiu ústavného zákona, ktorý zaviedol odvolávanie bez udania dôvodu.

Mazák tvrdí, že ak by v tom čase vedel, že by mohol byť odvolaný predčasne, tak by podľa vlastných slov nekandidoval, pretože z pohľadu stability, právnej istoty a minimalizácie politických vplyvov, považuje za neprijateľné, aby bolo možné zmenou vlády v dôsledku predčasných volieb meniť aj zloženie Súdnej rady. Za neprijateľný považuje aj fakt, že nikto z vlády s ním neprediskutoval jeho možný odchod. Podľa jeho názoru je totiž Súdna rada rovnocenným partnerom vláde, a takéto zaobchádzanie považuje za prejav jej nadradenosti, čo považuje za neprípustné.

Základné poslanie Súdnej rady je podľa Mazáka ochrana sudcovskej legitimity, a takéto výmeny v Súdnej rade pôsobia ako jej destabilizácia. O jeho osobu vraj vôbec nejde a ústavnú sťažnosť zvažuje iba pre nasledovný výklad ústavného súdu v tejto veci. Zaujímavý pohľad podľa Mazáka bol aj v prípade podnetu na jeho odvolanie zo strany sudcu, ktorý bol v tom čase členom rady iba jeden mesiac. Z dôvodu takého krátkeho pôsobenia v Súdnej rade za týmto podnetom Mazák vidí iba politické pôsobenie.

V minulosti takéto odvolanie podporoval

Tu treba spomenúť vyjadrenia Mazáka z roku 2020, keď kritizoval uznesenie ústavného súdu (PLz. ÚS 2/2018), ktoré obmedzovalo možnosť odvolať člena Súdnej rady. Sám vtedy vyslovil myšlienku, že Súdnu radu by mal kontrolovať víťaz volieb. Už vtedy navrhoval súčasnú ústavnú úpravu o možnosti kedykoľvek odvolať člena súdnej rady, a to aj pred uplynutím funkčného obdobia. V súčasnosti však tvrdí presný opak, a to, že by takouto výmenou politických nominantov vládou a národnou radou dochádzalo k destabilizovaniu rady.

To je, samozrejme, úplne neprirodzené aj pre spôsob voľby jej členov. Ak časť členov Súdnej rady určuje vláda a národná rada, je absurdné, aby ich po zmene vo voľbách neboli schopní vymeniť v záujme toho, aby členovia reprezentovali politické a právne videnie sveta novej vlády. Rozhodli o tom občania vo voľbách a zákon to umožňuje. A práve spôsob voľby členov Súdnej rady spomedzi rôznych zložiek moci má garantovať vyváženosť všetkých názorových prúdov a zabezpečiť diskusiu a konsenzus v prípade rozdielnych názorov.

Predseda Súdnej rady sa z dvadsiatich dôvodov uvedených v návrhu na jeho odvolanie nestotožňuje so žiadnym z nich, a označuje ich za klamstvá alebo zásahy do jeho slobody prejavu, s výnimkou jeho defamačného listu o sudcovi Mosnerovi, za ktorý sa mu potom ospravedlnil.

Mazák sa k predkladateľom návrhu na jeho odvolanie vyjadril, že ich mrzí, že Súdna rada za jeho pôsobenia funguje na demokratických základoch, že si plní svoje úlohy a je úspešne ukotvená v európskom priestore. Rovnako tvrdí, že hoci títo členovia boli zvolení samotnými sudcami, nemajú širokú podporu sudcov na Slovensku.

Opačný názor pri skoršom pokuse o odvolanie

V minulosti sa však k svojmu odvolávaniu staval diametrálne odlišne. V rozhovore pre Denník N pred takmer dvomi rokmi, ktorý má uverejnený aj vo svojom denníku predsedu Súdnej rady, rozoberal tému svojho odvolávania. Pri otázke, či je reálne jeho odvolanie v Súdnej rade na základe vtedajšej iniciatívy členky rady Marcely Kosovej, vtedy odpovedal, že ak by necítil podporu Súdnej rady, nemá žiaden problém v Súdnej rade skončiť. Túto funkciu považuje za svoju službu tomuto štátu, ale nepotrebuje na stoličke zotrvať za každú cenu.

To je v príkrom rozpore s jeho dnešnými vyjadreniami, keď už chce podávať návrhy na príslušné inštitúcie v prípade jeho odvolania. Odvolanie pritom znamená, že nemá podporu Súdnej rady. Ako predseda Mazák tvrdí, v prípade jeho odvolania sa obráti najprv na ústavný súd. To môže byť problematické pre známu novelu článku 125 ods. 4 ústavy, podľa ktorého ústavný súd nerozhoduje o súlade ústavného zákona s ústavou (zmenu presadila ministerka Kolíková a bývalá koalícia, aby obmedzila právomoci Ústavného súdu). Jeho sťažnosť na ústavný súd by teda bola s najvyššou pravdepodobnosťou odmietnutá.

Samozrejme, platí, že ak bude predseda Mazák zo svojej funkcie odvolaný, jediné čo by mohol dosiahnuť sťažnosťami na príslušné súdy, je finančné odškodnenie. Ide o rovnaký prípad ako nevymenovanie Čentéša za generálneho prokurátora. Aj keď bol Čentéš na ústavnom súde úspešný, miesto generálneho prokurátora už bolo obsadené inou osobou, a preto nebolo možné obsadiť danú pozíciu ním samotným, aj keď súd konštatoval porušenie jeho práv.

Zároveň však, ako v prípade Čentéša, bude do budúcna jednoznačne daný postup odobrený súdom, ako pristupovať k odvolávaniu predsedu Súdnej rady.

Jediné, čo ostane nevysvetlené, sú názorové premeny predsedu Mazáka.