Zronení pozostalí informáciu o pohrebe zverejnili na sociálnej sieti. „S hlbokým žiaľom oznamujeme všetkým príbuzným a známym, že náš milovaný syn, brat, bratranec, synovec a kamarát Romanko Michalik nás tragicky opustil dňa 20. 11. 2023 vo veku 15 rokov. S naším drahým zosnulým sa rozlúčime dňa 26. 11. 2023 o 14. hodine v Dome smútku v Parchovanoch.“ Otec sa v rozhovore pre Štandard netajil, že spolu s manželkou mali obavy, ako obrad zvládnu. „Bolo to pre nás veľmi ťažké. Rozhodli sme sa nechať v úvode rozlúčky otvorenú rakvu, nech každý vidí, kam až dohnala zloba rovesníčok nášho syna. Šikana dvoch spolužiačok už bola nad jeho sily. Veď video, ktoré sa nám dostalo do rúk a zachytáva posledné minúty života Romana, je dôkazom cynizmu a neľudskosti dievčat,“ povedal zronený otec.
Krátko pred pohrebom povedal: „Každý, kto sa chce zúčastniť pohrebu, môže prísť. Dokonca aj médiá, ale nechcem tam vidieť dve hlavné agresorky, ktoré dohnali syna k samovražde. To by som ich sám osobne vyniesol von z obradnej siene,“ neskrýval hnev užialený otec. Spomenul, že v synovi mal parťáka a kamaráta. „Pomáhal mi pri rekonštrukcii domu, ktorý sme kúpili. Aj prístavbu som robil kvôli nemu, že keď v dospelosti sa bude chcieť usadiť, tak bude tam mať svoje miesto. Teraz je to už bezpredmetné, Roman sa pobral tam, odkiaľ niet návratu. Aj sme krátko uvažovali, že sa odsťahujeme preč a dom predáme, ale v Parchovanoch bývajú dcéra mojej manželky z predchádzajúceho zväzku Nikola a dve vnúčatká. Pravdepodobne teda ostaneme tu, ale bude to veľmi náročné. Všetko nám bude Romana pripomínať, každý kút domu, dvora i záhrady,“ rozprával zronený otec.
Roman st. bol v piatok v škole odovzdať synove učebnice a zobrať domov jeho veci. „V škole mali práve kontrolu, ale mňa k nej nepozvali. Ani sa nečudujem, po tom všetkom, čo tam musel strpieť náš syn. Keď tri dni nedokázalo vedenie školy vyvesiť čiernu zástavu? Pietne miesto, ktoré urobili, bolo bez Romanovej fotografie i kondolenčnej knihy. Vnímal som to len tak, bodaj by tam niečo bolo. Som smutný i sklamaný z takéhoto prístupu, ale aj nahnevaný. Aspoň po smrti by si náš syn zaslúžil úctu a pietu. Verím, že vyšetrovanie preukáže pravdu, čo sa v škole dialo, a riaditeľ bude odvolaný. Uvidíme,“ uzavrel nešťastný otec.
Téme útlaku a šikany sa venoval v rámci smútočného príhovoru aj miestny farár Dušan Lupčo, ktorý viedol pohrebné obrady. „Som v Parchovanoch už pomaly dvanásť rokov, ale nič podobné som ešte nezažil," povedal. Nechcel sa venovať konkrétnemu prípadu, keďže ho nepoznal, lebo mal zatiaľ o tom len strohé informácie. "Romana som poznal, učil som ho v treťom ročníku náboženstvo a pripravoval ho na prvé sväté prijímanie. Bol to už vtedy taký filozof. Vedel sa veľmi dobre pýtať, bol tak zdravo zvedavý...“ zaspomínal si duchovný, ktorý priznal, že pri pohreboch tohto typu sa ani on nedokáže odosobniť a súcití s pozostalými. Iné to zrejme nebolo ani teraz. Zádušnú omšu za mladíka odslúži farár až v pondelok podvečer. „Bude to len preto, že na nedeľu som už mal naplánované tri bohoslužby, čo je denná norma pre každého kňaza,“ vysvetlil Dušan Lupčo dôvody, pre ktoré bola dnešná posledná rozlúčka len s kratšími pohrebnými obradmi.