Vlaky do Bratislavy lámu rekordy v meškaní alebo ako štátny prepravca pracuje na našom duševnom zdraví...

Cestovanie zdieľanou dopravou je výborná vec. O tom niet pochýb. Šetrí prírodu, našu peňaženku a v neposlednom rade aj našu energiu. Po hektickom ráne sa pohodlne usadíte v sedadle a nasledujúcich napríklad 20 minút patrí len vám. Môžete ich venovať rozčítanej knihe, urobiť si prehľad diania vo svojom smartfóne, zahĺbiť sa do vlastných myšlienok či obľúbenej hudby, aby vás správne naladili do nového dňa.

Pri pohľade z okna sa rýchlo mihajú domy a stromy a ten čas zbehne neuveriteľne rýchlo. Vlak už prichádza do stanice a vy si hovoríte, že ešte by ste potrebovali nejakú minútku na zavŕšenie kapitoly. Nuž, manažment času nepustí, cestovné poriadky hovoria jasne. Vo vlaku zaznie výzva: „Vážení cestujúci. Blížime sa do stanice Bratislava – Hlavná stanica. Konečná stanica. Prosíme, vystupovať.“ Takto nejak by to malo vyzerať. Ibaže…

A teraz sa vráťme do bratislavskej reality. Ono je to dosť ambiciózna výzva. Obzvlášť, ak cestujete na trati Trnava – Bratislava alebo Pezinok – Bratislava v rannej „špičke“.

Jeden z motivačných citátov hovorí: „Nie je dôležitý cieľ, ale cesta, po ktorej za ním kráčame.“ Je to veľmi pekná myšlienka. Len je otázne, či sa s ňou vedia stotožniť aj stovky ľudí cestujúcich do Bratislavy dennodenne za prácou alebo za štúdiom. Tí by predsa len možno väčšmi ocenili, ak by sa dostali včas do cieľa.

Spomaliť, respektíve úplne zastaviť a zamyslieť sa nad touto hlbokou myšlienkou, mohli napríklad cestujúci v utorok ráno na trati Pezinok – Bratislava. A času mali naozaj požehnane. V tomto prípade je ale situácia špecifická. Vlaky vlastne nemeškali, keďže vôbec neprišli.

Príklady by sme, samozrejme, našli aj na trase Bratislava – Trnava. Okrem štandardnej polhodinky pre seba navyše grátis, respektíve zahrnutej v cene lístka, cestujúci môžu prežívať aj isté spojenie. Neraz vzniká na peróne spontánny klub diskutujúcich čakateľov, ktorí si kladú opodstatnené otázky: „Kedy príde vlak?“ „Príde vlastne nejaký vlak?“ Alebo: „Ako sa dnes dostanem do práce?“ Spoločne zdieľaný zážitok z meškajúceho vlaku sa môže stať príležitosťou na nadviazanie nových známostí.

Stredajšie ráno neprinieslo v nastolenom trende nijaké výraznejšie zmeny. Ale aby sme neboli len kritickí, tak treba povedať, že počas nášho sledovania situácie nedošlo aspoň k žiadnemu odrieknutému spoju. Skutočnými rekordérmi sú však vlaky z Hlavnej stanice v Bratislave, ktorými sa ľudia vracajú domov z práce. O tom však niekedy inokedy…

V mnohých prípadoch by bolo na uváženie štátneho vlakového prepravcu niektoré z ranných vlakov premenovať, aby väčšmi vystihli svoju podstatu a aby dostatočne pripravili potenciálneho cestujúceho na športové benefity spojené s cestou do práce alebo do školy.

V tomto duchu sa nám priam núka názov „Jogging express“. Tieto vlaky svojím obrovským meškaním vytvárajú bohatý priestor na ranný beh. Ale pozor! Mestský beh, obzvlášť ten cez preplnenú Hlavnú stanicu v Bratislave, má svoje špecifiká, ktoré treba vziať do úvahy. Je to beh cez rôzne prekážky, akými sú ľudia, schody, lavičky a mnoho iného, takže buďte v strehu a nezabudnite ani na vhodnú obuv. Ak ste študent, ktorý mal začínať deň hodinou telocviku, tak sa vám vlastne nič lepšie stať ani nemohlo. Rozcvičku máte za sebou.

Aj by to bolo celé vtipné, ibaže nie je. Keby meškajúce vlaky zásadným spôsobom nenarúšali chod bežného dňa ľuďom, ktorí ráno necestujú väčšinou na žiadnu poznávačku do metropoly, ale s omnoho prozaickejšou ambíciou. Ísť do práce alebo do školy.

Trať treba modernizovať, o tom niet pochýb. Že to môže prinášať aj určitý diskomfort? Že sa môžu vyskytnúť rôzne nepredvídateľné situácie na trati? Ale áno, môžu… občas. To by asi každý súdny človek vedel pochopiť. Situácia, ktorá tu však už trvá dlhšiu dobu, je svojou intenzitou a absenciou citeľnejších riešení zarážajúca.

Predvianočný čas so sebou prináša každoročne aj zvýšený nápor cestujúcich. Na mieste je preto otázka, aké prekvapenie nám štátny prepravca pripraví. Bude sa niesť v duchu myšlienky nastolenej v úvode? Ak vás trápi meškanie, možno pomôže spomienka na časy nie veľmi minulé, kedy sa hromadili prípady horiacich vlakov. Zaželajme si teda, nech vidíme svetielka iba na vianočnom stromčeku.