Katarína Krajčová

Cestovanie zdieľanou dopravou je výborná vec. O tom niet pochýb. Šetrí prírodu, našu peňaženku a v neposlednom rade aj našu energiu. Po hektickom ráne sa pohodlne usadíte v sedadle a nasledujúcich napríklad 20 minút patrí len vám. Môžete ich venovať rozčítanej knihe, urobiť si prehľad diania vo svojom smartfóne, zahĺbiť sa do vlastných myšlienok či obľúbenej hudby, aby vás správne naladili do nového dňa.

Pri pohľade z okna sa rýchlo mihajú domy a stromy a ten čas zbehne neuveriteľne rýchlo. Vlak už prichádza do stanice a vy si hovoríte, že ešte by ste potrebovali nejakú minútku na zavŕšenie kapitoly. Nuž, manažment času nepustí, cestovné poriadky hovoria jasne. Vo vlaku zaznie výzva: „Vážení cestujúci. Blížime sa do stanice Bratislava – Hlavná stanica. Konečná stanica. Prosíme, vystupovať.“ Takto nejak by to malo vyzerať. Ibaže...

A teraz sa vráťme do bratislavskej reality. Ono je to dosť ambiciózna výzva. Obzvlášť, ak cestujete na trati Trnava – Bratislava alebo Pezinok – Bratislava v rannej „špičke“.

Jeden z motivačných citátov hovorí: „Nie je dôležitý cieľ, ale cesta, po ktorej za ním kráčame.“ Je to veľmi pekná myšlienka. Len je otázne, či sa s ňou vedia stotožniť aj stovky ľudí cestujúcich do Bratislavy dennodenne za prácou alebo za štúdiom. Tí by predsa len možno väčšmi ocenili, ak by sa dostali včas do cieľa.