BRATISLAVA – Kaštieľ v Rusovciach chátra už viac ako polstoročie. Objekt, ktorý by mohol byť veľkou pýchou a plniť zásadným spôsobom reprezentatívnu funkciu, je dlhodobo zanedbaný. Každý rok chátrania pritom znamená zvyšovanie nákladov na rekonštrukciu budovy aj nevyužitý reprezentatívny a turistický potenciál. Kedy sa podarí vdýchnuť mu naspäť jeho niekdajší lesk a slávu?
Prvá zmienka o vtedy ešte hrade v Rusovciach pochádza z roku 1266. História kaštieľa je spájaná predovšetkým so šľachtickým rodom Zichy. Jeho súčasnú podobu mu dal Emanuel Zichy – Ferraris pri jeho prestavbe v novogotickom štýle v polovici 19. storočia. Temné obdobie preň nastalo po druhej svetovej vojne. Nakoľko ostal opustený, stal sa objektom devastovania a rozkrádania. V roku 1950 sa stal majiteľom objektu Slovenský ľudový a umelecký kolektív (SĽUK), ktorý z kaštieľa urobil svoje sídlo.
K rekonštrukcii kaštieľa aj s priľahlými záhradami sa malo pristúpiť od roku 1976 a rozsiahla obnova mala prebiehať v niekoľkých etapách. Rekonštrukčné práce sa však neustále odďaľovali a komplikovali. K ich úplnému zastaveniu prišlo koncom osemdesiatych rokov.
Po krátkej etape, keď kaštieľ vlastnila Slovenská národná galéria, sa v roku 1995 stal jeho majiteľom Úrad vlády SR, v ktorého vlastníctve je objekt dodnes. Podľa Úradu vlády má kaštieľ slúžiť ako reprezentatívne miesto pre zahraničné návštevy. V roku 2012 zámer obnoviť kaštieľ schválila vláda Roberta Fica. O štyri roky neskôr sa malo Slovensko chopiť predsedníctva v Rade Európskej únie.
V súvislosti s tým sa stala potreba reprezentačného vládneho priestoru nástojčivejšia a bývalý prezident Ivan Gašparovič dokonca hovoril o predaji prezidentskej vily na Slavíne, aby takto získané zdroje mohli spolufinancovať rekonštrukciu. Ostalo to však iba pri zámere.
Koncom roka 2019 vyhlásil Úrad vlády pod vedením Petra Pellegriniho verejnú súťaž na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky s predpokladanou hodnotou 71 miliónov eur bez DPH. V tomto roku boli spustené ako jediné práce na revitalizácii zelene od víťaznej spoločnosti A.I.I. Technické služby.
Verejné obstarávanie na stavebné práce sa však zásadne komplikovalo vzhľadom na pripomienkové konanie v priebehu jednotlivých etáp súťaže. Navyše, v roku 2020 sa situácia ešte viac zamotala v dôsledku pandémie a výmeny vládnej garnitúry. V danej situácii sa nová vláda rozhodla v nákladnom projekte nepokračovať.
V júli 2023 sa zdalo, že sa pre kaštieľ schyľuje k lepším časom, keďže sa pristúpilo k finálnemu vyhodnocovaniu ponúk. „Záverečné ponuky uchádzačov boli predložené verejnému obstarávateľovi 29. júna 2023 a v týchto dňoch prebieha ich vyhodnocovanie. Po vyhodnocovaní ponúk bude ponuku úspešného uchádzača posudzovať Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR,“ zaznelo z úst vtedajšieho hovorcu predsedu vlády SR Petra Majerského.
Víťazom sa stala najnižšia ponuka za 104 miliónov eur s DPH predložená združením firiem Hochtief, Hornex a Adifex. Kto si však myslí, že to bola zároveň bodka za zdĺhavým obstarávacím procesom a štartovacia čiara pre začiatok rekonštrukčných prác, tak sa, žiaľ, hlboko mýli. Jeden z neúspešných uchádzačov podal námietku voči tomuto rozhodnutiu s odôvodnením, že víťazná suma je príliš nízka a neodráža reálne náklady na rekonštrukciu, a tak k podpisu zmluvy s víťazom nedošlo.
Úrad pre verejné obstarávanie dal žalobcovi za pravdu. „Úspešný uchádzač dostatočne neodstránil pochybnosti o reálnosti jeho ponuky a schopnosti riadne plniť predmet zákazky,” argumentoval Úrad svoje rozhodnutie.
Bratislavský kraj na svojom webe uvádza, že kaštieľ by mal po komplexnej rekonštrukcii slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia na najvyššej úrovni, významné medzinárodné návštevy, ako aj rôzne semináre s účasťou najvyšších ústavných činiteľov. Rekonštrukcia má zasiahnuť budovu kaštieľa, park aj budovu čeladníka, ktorá je dnes úplnou ruinou.
Osud kaštieľa v Rusovciach sa po rokoch opäť ocitá v rukách vlády Roberta Fica. Rekonštrukcia má byť financovaná zo štátneho rozpočtu, pričom do hry vstupujú aj úvahy na využitie zdrojov z Plánu obnovy. Súčasná ekonomická situácia krajiny je však alarmujúca. Doba, v ktorej sa volá po zásadnej konsolidácii verejných financií, zrejme nebude moc priať projektom, ktoré nespadajú do kategórie „chlieb a hry“.