Červený cisár: Ako riadi Čínu najmocnejší komunista dneška?

Raketový vzostup

V roku 1974 sa oficiálne stal členom KSČ a nasledujúci rok začal študovať na Tsinghua univerzite, ktorá je dodnes považovaná za najlepšiu univerzitu v Číne, kde študovalo už viacero čínskych prezidentov. Po ukončení štúdia chemického inžinierstva začal Si postupne stúpať v rebríčku vládneho aparátu, ktorého cieľom má byť najvyššia funkcia v štáte. Opustil Peking a aktívne pôsobil v straníckych štruktúrach v provincii Che-pej, ale predovšetkým v juhočínskej provincii Fu-ťien, kde sa v roku 2000 stal jej guvernérom.

Z Fu-ťienu sa presunul v roku 2007 severnejšie do najľudnatejšieho čínskeho mesta Šanghaj. Získal si vedúcu pozíciu v šanghajskej pobočke KSČ a stal sa jej tajomníkom. Vo funkcii šanghajského tajomníka KSČ začal presadzovať tvrdú stranícku líniu na rozdiel od svojho reformného otca, ktorý si okrem iného dovolil kritizovať aj nepokoje na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Funkciu zastával však len krátko, pretože už v roku 2007 sa stal jedným z deviatich členov stáleho výboru politbyra KSČ, ktorý je najvyšší orgán v rámci strany.

Vďaka členstvu v politbyre bol opäť o krok bližšie k prezidentskej funkcii. Jeho pozícia sa rýchlo upevňovala aj vzhľadom na fakt, že sa v roku 2008 stal viceprezidentom ČĽR. Počas 18. zjazdu KSČ v roku 2012 prenechal vtedajší prezident Chu Ťin-tchao funkciu generálneho tajomníka strany, ako aj šéfa dôležitej Ústrednej vojenskej komisie Si Ťin-pchingovi. Bol to posledný krok pred dlho očakávaným finále. V roku 2013 sa Si Ťin-pching stáva prezidentom Číny a začína sa písať doslova nová kapitola ČĽR. Jemnejšie spôsoby vlády predchádzajúceho prezidenta Chu Ťin-tchao mala už krátko vystriedať pevná ruka nového prezidenta.

Centralizácia moci

V roku 1976 zomrel Mao Ce-tung a zároveň sa skončila kultúrna revolúcia, ktorá mala katastrofálne následky na ľudských životoch, ekonomike a spoločnosti. Začala sa objavovať kritika rozhodnutí predsedu Maa, ktorého pozícia bola dovtedy neotrasiteľná.

Maov nástupca Teng Siao-pching vytrhol Čínu z chaosu kultúrnej revolúcie a presadil novú politiku reforiem a otvorenie sa svetu. Práve Tengove ekonomické reformy, na ktoré nadväzovali i nasledujúci čínski politickí lídri, naštartovali čínsky hospodársky rast a vytvorili z Číny súčasnú svetovú mocnosť. Súčasný prezident však minimálne spomína v Číne veľmi populárneho reformátora Teng Siao-pchinga a práve naopak sa viac jeho pozornosť upriamuje na radikálnejšieho Mao Ce-tunga. Vláda Si Ťin-pchinga je charakteristická silnou centralizáciou moci pod jeho osobným vedením. Dôraz kladie na zintenzívnenie úlohy štátu v spoločnosti, prijatie mnohých predpisov, zákonov a obmedzení s cieľom väčšej kontroly ekonomiky, spoločnosti, kultúry i médií. Znakom politiky súčasného čínskeho prezidenta je aj obnoviť silnú pozíciu Číny v zahraničnej politike, ako aj jej expanzívne aktivity.

Jednou z prvých rozhodnutí Si Ťin-pchinga bolo spustenie obrovskej celonárodnej protikorupčnej kampane, ktorá mala čoskoro odstrániť tisíce úradníkov. Len za prvé dva roky kampane degradovali, pokutovali alebo z funkcií odstránili viac ako 200-tisíc úradníkov. Kampaň viedla aj k pádu prominentných členov KSČ vrátane niektorých členov politbyra. Rozsah protikorupčnej kampane, ktorú rozpútal Si, zažili v Číne naposledy za čias Mao Ce-tunga. Nie je tajomstvom, že Si Ťin-pching sa vidí v zosnulom zakladateľovi ČĽR, ale za vzor si berie aj komunistického vodcu z bývalého Sovietskeho zväzu Josifa Vissarionoviča Stalina. Oficiálny cieľ kampane bol očistiť štátny aparát od skorumpovaných úradníkov a politikov. Na druhej strane sa Siovi úspešne podarilo eliminovať a odstrániť politických súperov a posilniť svoju moc. Do roku 2017 potrestali v rámci tejto kampane viac ako jeden milión úradníkov a politikov.

Odstránenie politických protivníkov bolo prvým krokom k posilneniu svojej centralizovanej moci. Nenadviazal na svojich predchodcov, ktorí uprednostňovali kolektívne vedenie. V roku 2013 začal vytvárať viaceré pracovné skupiny a výbory, do ktorých dosadil samého seba za predsedu. Cieľom týchto skupín je obchádzať pri rozhodovaní existujúce inštitúcie a zdanlivo zefektívniť proces tvorby politiky.

Internetový komunizmus

Okrem iných sa stal predsedom Skupiny pre internetovú bezpečnosť a informatizáciu, ktorej úloha je vyvíjať činnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a pravidiel na internete. Čína sa pod vedením Si Ťin-pchinga viac zamerala na kontrolu toku informácií na internete, ako aj na kyberšpionáž, ktorej terčom sú vo veľkej miere západné krajiny. Je potrebné dodať, že cenzúra internetu v Číne bola vždy prítomná.

Používateľ sa obyčajne nedokáže dostať na stránky s citlivým obsahom, ako napríklad povstanie na Námestí nebeského pokoja, informácie o hnutí Falun Gong a iné. V prípade, že sa obsah niektorých stránok nedá kontrolovať, tak ich jednoducho zakážu a vytvoria si vlastné. Týka sa to napríklad stránok ako Wikipedia alebo sociálnej siete Facebook či Google. Si Ťin-pchingove rozhodnutia dopadli silnejšie ako v minulosti práve na spomínané internetové služby. Argumentom pre blokovanie jednotlivých stránok má byť čínska internetová suverenita. Cenzúre neunikli ani domáce stránky, resp. aplikácie, ako napríklad Weibo, ktorý je niečo ako čínsky Twitter. Používatelia a blogeri postupne začali zisťovať, že im miznú príspevky, majú zrušené prístupové údaje a dokonca niektorých aj zatkli za hanlivý obsah ich správ a blogov.

Mnoho blogerov muselo podstúpiť špeciálne školenie, kde im vysvetlili, že nesmú písať kriticky voči ústrednej vláde. História ukázala, že ľudia si vedia nájsť svoje cesty k slobodnému prejavu a taktiež aj mladí Číňania. V posledných rokoch predovšetkým mladšie ročníky používajú totiž na čínskych sociálnych sieťach tzv. heslá, pomocou ktorých si zdieľajú informácie o témach, ktoré by boli v opačnom prípade cenzurované, resp. príspevky zmazané alebo zablokované. Ide o slová, ktoré sa foneticky podobajú alebo znejú rovnako ako tie nevhodné, resp. zakázané (cenzurované) slová, ale čínskymi znakmi sa zapisujú inak a majú iný význam. Je to však nebezpečná cesta, keďže „veľký brat“ sa stále pozerá a existujú prípady, keď po zverejnení „hanlivého“ obsahu prídu bezpečnostné zložky zadržať blogera v priebehu krátkeho času.

Urobme Čínu znova veľkou

Heslo dosluhujúceho prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa v predošlých voľbách bolo, aby spoločne urobili Ameriku opäť skvelou. Istú paralelu môžeme nájsť aj u Si Ťin-pchinga, ktorý chce dostať Čínu na prvé miesto v pomyselnom súboji svetových mocností. Vývin technológií, ekonomické úspechy a iné zatieňuje postupný rast kultu osobnosti prezidenta a nacionalizmu. Na jednej strane je paradoxné vidieť v moderných čínskych mestách portrét Mao Ce-tunga, rôzne revolučné nápisy a kúsok od nich preplnené americké reštaurácie s rýchlym občerstvením.

Na druhej strane je počas vlády Si Ťin-pchinga vidieť kritiku a cenzúru napr. západných sviatkov, ako je Veľká noc alebo Vianoce, či západnej kultúry. Niektoré filmy nebudú v Číne nikdy premietať a taktiež ich tvorcovia majú zákaz vstúpiť na územie ČĽR. V posledných rokoch cenzurujú aj hudbu „západného štýlu“, ako napríklad rap alebo heavy metal. Skazenosť západnej kultúry je živnou pôdou pre podporu čínskeho nacionalizmu, ktorý postupne rastie. Jednou z najznámejších tragikomických ukážok cenzúry je zákaz rozprávkovej postavičky Macko Pú. Je otázka, prečo sa kreslený medveď stal témou číslo jedna v Číne a z akého dôvodu ho počas života Si Ťin-pchinga v Číne nikto neuvidí. Všetko spôsobila fotka prezidenta ČĽR a vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorú anonym zmenil na obrázok z rozprávky tak, že zobrazuje vodcu čínskeho národa ako hnedého tučného medveďa s červeným tričkom, známeho ako Macko Pú, ktorý kráča vedľa tigra znázorňujúceho Baracka Obamu.

Karikatúra sa stala v Číne rýchlo senzáciou. Postupne ju však stiahli z obehu, pretože zosmiešňovala Si Ťin-pchinga. Od tejto chvíle dodnes však vzniklo veľa podobných karikatúr, kde je Si zobrazený ako Macko Pú. Dokonca i v jednej časti amerického kresleného seriálu South Park, ktorý venovali Číne, zobrazili Macka Pú ako zadržaného v čínskej väznici. Samozrejme, tento diel v Číne zakázali.

Kult osobnosti

Na prvý pohľad humorná udalosť so zákazom kreslenej postavičky môže poukazovať na iný fakt. Tak ako v minulom storočí postupne rástol kult osobnosti Mao Ce-tunga, tak postupne rastie aj u súčasného prezidenta Číny. A akákoľvek urážka alebo zosmiešnenie je vylúčené. Po Maovej smrti v roku 1976 sa snažil jeho nástupca už spomínaný reformátor Teng Siao-pching zaviesť model kolektívneho vedenia v krajine, aby predišli tomu, že sa moc bude centralizovať v rukách jedného človeka, a opätovnému návratu kultu osobnosti. Táto snaha vydržala až do roku 2012, keď začal Si centralizovať svoju politickú moc. Postupne sa objavovali knihy, filmy alebo napríklad pesničky, ktoré oslavovali jeho osobu. Od októbra 2017 začali univerzity verejne publikovať a zobrazovať tzv. Si Ťin-pchingove myšlienky.

Vysokoškolské učebnice, celoštátne prijímacie skúšky na vysoké školy alebo aj stredoškolské učebnice zahŕňajú Siove myšlienky a stali sa súčasťou oficiálnych učebných osnov. Naposledy Čína zažila niečo podobné za Mao Ce-tunga, kde všetci obyvatelia povinne študovali Mao Ce-tungove zápisky. Doba je však iná ako za Mao Ce-tunga a prístup k informáciám väčší, aj keď je cenzúra v Číne silná. Bežní Číňania začínajú, hoci zatiaľ potichu, vyjadrovať svoje znepokojenie nad osobou Si Ťin-pchinga. Naznačujú, že sa začína správať ako cisár, ktorý si buduje cisárstvo len pre seba. Vypovedá o tom aj zmena ústavy z roku 2018. Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov okrem iného v tejto zmene schválilo, že sa ruší obmedzenie prezidentského mandátu na dve päťročné funkčné obdobia. V skutočnosti to znamená, že Si Ťin-pching, ktorému sa končí jeho druhé funkčné obdobie v roku 2022, môže vládnuť neobmedzene do svojej smrti, podobne ako kedysi cisári. Touto zmenou sa po desaťročiach reforiem Čína ideologicky vracia späť pred kultúrnu revolúciu.

Systém sociálnych kreditov

Odstránenie politických rivalov pod zámienkou protikorupčnej kampane, zmena ústavy a iné upevnili moc a doslova zabetónovali Si Ťin-pchinga na čele krajiny s 1,3 miliardy obyvateľov. Obrovská masa ľudí však prináša mnoho postojov, často aj kritických, hoci cenzúra médií a internetu dokáže umlčať v krátkom čase akýchkoľvek kritikov. Vízia súčasného prezidenta však nie je bojovať proti vlastným občanom, ale práve naopak. Premeniť ich myslenie tým spôsobom, aby boli nakoniec vďační za opatrenia, ktoré strana na čele so Si Ťin-pchingom vymyslí.

Jedným z týchto opatrení je aj zavedenie systému sociálnych kreditov. Systém sociálnych kreditov je iniciatíva Komunistickej strany Číny,  ktorej hlavným cieľom je radikálne transformovať spravovanie spoločnosti a ekonomiky v krajine. V rámci tohto systému sú jednotlivci, spoločnosti, firmy, ako aj vládne úrady a agentúry hodnotené na základe ich dôveryhodnosti. V súčasnosti neexistuje jednotný systém, ale viacero rôznych systémov, ktoré spravuje nielen štát, ale aj lokálne samosprávy a komerčné spoločnosti. Všetky modely, ktoré spadajú pod dáždnik systému sociálnych kreditov, majú spoločné to, že zaviedli systém odmien a trestov, ktoré majú usmerniť správanie a konanie osôb, podnikov a iných organizácií v Číne.

Ak jednotlivec nedodržiava nariadenia alebo sa nespráva podľa stanovených pravidiel, čakajú ho tresty, ako napríklad zákaz cestovania vlakom, lietadlom, mestskou hromadnou dopravu, zákaz vstupu do niektorých obchodov, nemôže si prenajať byť a iné. V niektorých mestách je dokonca previnilcova fotografia umiestnená na zastávkach autobusov alebo priamo v autobuse, aby bol výstrahou pre ostatných, ako môžu skončiť, keď porušia nariadenia. Je zaujímavé, že hoci veľa štatistík o tom, ako vnímajú Číňania kreditový systém, neexistuje, ale celkovo sa dá momentálne povedať, že občania ČĽR vnímajú tento systém nie ako nástroj sledovania, ale ako inštrument na zlepšenie kvality života, dodržiavania zákonov a väčšej morálky v spoločnosti. Vláde a Si Ťin-pchingovi sa teda úspešne darí implementovať systém totálnej kontroly tak, že ho občania aj s radosťou prijmú, keďže budú odmenení benefitmi.

Domáci odpor

Nie všetci obyvatelia Číny sú nadšení z prístupu novodobého cisára. V Číne žije celkovo 56 etnických skupín vrátane majoritnej skupiny Chan (viac ako 90 percent), čo sú vlastne Číňania. O politike KSČ a opatrení Si Ťin-pchinga by určite pozitívne nerozprávali predstavitelia tibetskej a ujgurskej menšiny. Tibet i Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang sa stali súčasťou ČĽR v 20. storočí, keď ich Čína začlenila do svojej novej republiky. Je dôležité povedať, že Čína tieto územia aj pred založením ČĽR formálne ovládala, ale často nemala žiaden politický ani vojenský vplyv v týchto oblastiach. To sa zmenilo po založení ČĽR v roku 1949.

Pre vládu Si Ťin-pchinga je dôležité spomenúť predovšetkým Sin-ťiang. Pre mnohých neznáma oblasť Číny sa stala hlavnou témou správ v západných médiách. Napätie medzi ústrednou vládou a Ujgurmi dlhodobo rástlo. Vyvrcholilo to viacerými i bombovými útokmi na civilné obyvateľstvo. Reakcia na seba nenechala dlho čakať a to, čo sa rozpútalo v Sin-ťiangu, niektorí analytici nazývajú kultúrnou genocídou. Si Ťin-pching dal rozkazy na vytvorenie prevýchovných (koncentračných) táborov, kde je v súčasnosti umiestnených viac ako milión Ujgurov a iných národností. Sin-ťiang sa zmenil na totálne kontrolovanú oblasť, kde je každý pohyb zaznamenaný a vyhodnocovaný kamerami s umelou inteligenciou. Zadržaním v prevýchovných táboroch, znížením pôrodnosti, odoberaním detí a ich prevýchovou, ale aj inými praktikami chce ústredná vláda na čele so Si Ťin-pchingom doslova rozložiť ujgurský odpor. Akákoľvek kritika a nesúhlas so straníckou ideológiou sa trestá. Okrem Ujgurov na vlastnej koži pocítili hnev Si Ťin-pchinga aj obyvatelia Hongkongu, ktorý si po opätovnom pripojení k Číne v roku 1997 mohol ponechať vlastný politický demokratický systém.

Únosy kníhkupcov, novinárov alebo iných osôb, ktorí si dovolili byť kritickí voči komunistickej strane, boli akoby predzvesťou toho, čo malo nasledovať. Prijatie viacerých sporných zákonov, ako napríklad tohtoročný zákon o štátnej bezpečnosti, okliešťuje hongkonský demokratický systém. Snahu o úplnú kontrolu pod Si Ťin-pchingovým vedením pocítil aj ostrovný štát Taiwan, ktorý Čína považuje za svoju provinciu, ale de facto nemá naň žiadny vplyv. Čoraz viac sa objavujú vyhlásenia prezidenta ČĽR o možnej vojenskej invázii na tento ostrov. Tai-wan berie vyhrážky vážne a v poslednom období nakupuje od Spojených štátov veľké množstvo vojenskej techniky, ako napríklad raketové systémy.

Veľmoc

Čína sa pod vedením Si Ťin-pchinga snaží vybudovať si vo svete obraz veľmoci, ktorej systém by mohol byť aplikovaný aj v zahraničí. Si často spomína vo svojich prejavoch tzv. win-win systém, kde zo vzájomnej spolupráce profitujú obidve strany. Je však otázne, či definícia win-win je rovnako chápaná v Číne i v ostatných krajinách. Príkladom môže byť odlišné ponímanie dodržiavania ľudských práv, keďže podľa vyjadrenia Číny vnímajú ľudské práva inak ako Organizácia Spojených národov. Ako ukážky toho, ako ČĽR pod vedením súčasného prezidenta vníma rovnoprávne vzťahy, môžu slúžiť napríklad incidenty v Juhočínskom mori, kde Čína odmieta rozhodnutia medzinárodného súdu, roztržky na indických hraniciach, v ktorých si Čína nárokuje územie, ktoré oficiálne patrí Indii, alebo napríklad rôzne ekonomické a obchodné iniciatívy, ako Jeden pás, jedna cesta. S touto iniciatívou prišiel sám Si Ťin-pching. Víziou tohto konceptu je spolupráca Číny s krajinami Ázie, Afriky, Európy i Austrálie v oblasti energetickej bezpečnosti, obchodu a dopravnej infraštruktúry. Širším cieľom je však vytvorenie sféry ekonomického a politického vplyvu Číny v daných krajinách.

Je otázne, akou cestou sa bude vyvíjať situácia v samotnej Číne pod vedením pravdepodobne doživotného prezidenta, ako aj jej vzťah so zahraničím. Viacerí analytici upozorňujú na hrozbu koncentrácie moci, vzrastajúceho nacionalizmu, zvyšovania vyzbrojovania čínskej armády, a tým aj možného vojenského konfliktu. Si Ťin-pching je v každom prípade výrazná postava a rozhodne sa zapíše do moderných čínskych dejín.