V uplynulých týždňoch a dňoch sa rozhodovalo o prežití dvoch inštitútov. Jedným bol rodičovský dôchodok (RD), druhým Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Pred pár dňami sa rozhodlo, že rodičovský dôchodok zostáva. ÚŠP, ako sa momentálne zdá, skôr neprežije.
Pokúsme sa analyzovať tri rozdiely medzi oboma spormi.
Spor o RD nebol sporom medzi opozíciou a vládou, spor o ÚŠP áno
Spor o RD nebol sporom medzi opozíciou a vládou. Všetky opozičné strany síce zámer na likvidáciu RD kritizovali, ale v skutočnosti väčšina z nich o RD až tak nestála. Ich kritika stála najmä na skutočnosti, že navrhovaný spôsob faktickej likvidácie RD ohrozoval financovanie mimovládnych organizácií. Predstaviteľka terajšej najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Lucia Plaváková v minulom volebnom období nazvala RD Krajniakovým paškvilom. SaS vo volebnej kampani rovno sľubovala jeho zrušenie. Možno predpokladať, že RD by v skutočnosti chýbal len KDH, KÚ, čiastočne v Matovičovej strane.
Opozičné strany, samozrejme, ani neviedli argumentačnú a vysvetľujúcu kampaň v prospech RD. Tú intenzívne viedli autori rodičovského dôchodku Krajniak a Palko na stránkach Štandardu, či Postoja. Tí zorganizovali i výzvu poslancom, aby sa postavili za zachovanie RD, ktorú podpísali mnohé známe osobnosti. Anton Chromík z Aliancie za rodinu zorganizoval online petíciu za RD. Veľmi kvalifikovane sa zastal RD nepolitický predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Toto by, samozrejme, nebolo stačilo, o tom nemám ani najmenšiu ilúziu. Rozhodujúcim faktorom bolo to, že za RD sa veľmi jednoznačne postavila vládna SNS Andreja Danka vrátane ministra Tomáša Tarabu a predsedu strany Národná koalícia Rudolfa Huliaka. Všetkým za to patrí uznanie.
Rodičovský dôchodok teda bránilo ad hoc spojenectvo nepolitických podporovateľov a politikov SNS a blízkych SNS.
Naproti tomu spor o ÚŠP je jednoznačne sporom medzi vládnou koalíciou a opozíciou. A vládna koalícia má, samozrejme, väčšinu.
Spor o RD nebol osobný, spor o ÚŠP je veľmi osobný
V politike sa neodporúča viesť osobný spor. Je to zradné. Na zápase o RD nebolo nič osobné. Politici vládneho Hlasu, ktorí na zrušenie RD tlačili, to nebrali osobne. Šlo im najmä o to, aby peniaze na rodinný dôchodok mohli minúť na nimi sľúbený 13. dôchodok. Inak by ich RD až tak netrápil.
Zato spor o ÚŠP je veľmi osobný. Počas Matovičovej a Hegerovej vlády si niektorí politici a mnohé mainstreamové médiá zvykli stotožňovať boj proti korupcii s tým, že bude osobne stíhaný Robert Fico. Zamieňali si politickú zodpovednosť premiéra za korupciu s osobnou trestnoprávnou zodpovednosťou.
V takej spoločenskej atmosfére potom došlo k tomu, že NAKA pod dozorom ÚŠP v roku 2022 vzniesla voči Ficovi a Robertovi Kaliňákovi obvinenie zo založenia organizovanej zločineckej skupiny, pričom Kaliňák okúsil aj niekoľkodňovú väzbu.
To založenie zločineckej skupiny malo spočívať v zvolaní porady o daňových nedoplatkoch Igora Matoviča a Andreja Kisku. To obvinenie bolo absurdné a nekompetentné, o čom som vtedy aj napísal. Generálna prokuratúra neskôr obvinenie zrušila.
Lenže Robert Fico vyhral voľby a je premiérom. A dnes je to Robert Fico, ktorý pôsobí dojmom, že to berie osobne. A dopúšťa sa chýb.
ÚŠP tu pôsobil takmer dvadsať rokov, a to aj za troch Ficových vlád. Robertovi Ficovi však nestačí, že špeciálny prokurátor Lipšic zo svojej funkcie odíde. Chce úplný koniec ÚŠP. Prečo však má skončiť dvadsaťročná inštitúciapre chyby posledných rokov?
Fico robí veľkú chybu. Po prvé, ako sme už písali, ÚŠP má v postihovaní korupcie nie bezvýznamné výsledky. Táto inštitúcia je jednoducho potrebná. Po druhé, Fico si neuvedomuje, že sa síce stal po štvrtýkrát premiérom, ale že to nič nemení na tom, že je politicky zodpovedný za korupciu jeho minulých premiérskych období. Darmo bude Fico hovoriť o chybách ÚŠP. Jeho rozhodnutie bude opozíciou interpretované ako prejav strachu alebo pomsty, alebo oboje. A ako priznanie vlastnej viny. A nebude to interpretácia celkom nepravdivá. Ani celkom pravdivá.
V spore o RD sa argumentovalo, v spore o ÚŠP sa kričí „Fico do basy!“
Spomeňte si na články, ktoré sme písali na podporu rodičovského dôchodku: veď to bola čistá argumentácia. Čísla, kto stratí, kto získa, príklady, osveta. Samé logické dokazovanie.
V spore o ÚŠP to vyzerá podstatne inak. Vo štvrtok sa konali dva mítingy opozície proti zrušeniu ÚŠP. Jeden bol Matovičov a bol neúspešný. Bolo na ňom pár desiatok účastníkov. Na druhom, za účasti rečníkov z PS, SaS a KDH, sa zúčastnili podľa agentúrnych správ tisíce ľudí.
Veď chápeme. Boli za zachovanie ÚŠP. Sme za. Lebo sme proti korupcii. K tragike tohto druhého stretnutia však patrila neschopnosť čo len trochu reflektovať aj chyby, ktoré sa v ÚŠP stali.
V jednej chvíli dav začal skandovať: „Fico do basy“. No iste... Veď nejaká zločinecká skupina sa už len nájsť musí... Bol to matovičizmus bez Matoviča. Žiadne rozlišovanie medzi politickou a trestnoprávnou zodpovednosťou.
Súčasné opozičné strany sa od roku 2020 nijako neposunuli. V tom roku si mainstreamové médiá osvojili Matovičovu rétoriku a začali nadhadzovať otázku, kedy si príde NAKA po Fica. Veď to už je jedno za čo. Vidíme úplné ignorovanie skutočnosti, že jeden pokus obviniť Fica tu už bol na jar 2022 a pôsobil trápne. Práve táto matovičovská bezbrehá rétorika bez kompetentnosti vrátila Fica k moci, lebo ľudia už nechceli nekonečné táranie.
Súčasná opozícia je však nepoučiteľná a ide v Matovičových šľapajách. Ani si to neuvedomuje.
Čo je alternatíva?
Keď si spomenieme na dlhoročný príbeh strany Smer, najmä na jej korupčnú kapitolu, tak návrat Roberta Fica možno považovať za smutnú záležitosť. Keď sa potom pozrieme na opozíciu, pochopíme, prečo k tomu návratu došlo.