Divoký urbanizmus, bigbít a pocit slobody. Výstava „Šesťdesiate v Bratislave" podáva obraz našej metropoly počas búrlivého desaťročia

Atmosféra Študentských nepokojov v Paríži či hipisáckeho a bítnického protestu v USA, ktoré boli v réžii jasne vyhranenej a sebavedomej povojnovej generácie sa dostávala aj do Československa. Rádio Luxemburg, viedenská televízia, platne či časopisy zo západu boli kanálmi, ktorými do socialistickej Bratislavy prúdil stále silnejší závan západného liberalizmu nesúceho sa v rytme povestnej bigbítovej hudby. Kultúrny život sa stal živnou pôdou pre postupné zmeny.

Mohlo by Vás zaujímať Bratislavčania si v novom roku priplatia. Poslanci schválili zvýšenie dane z nehnuteľností

V Bratislave bol výnimočne pestrý a stále odvážnejší, s citeľným vplyvom západu. Život v metropole ponúkal mladú experimentálnu literatúru, film, divadlo, stále menej cenzurovanú žurnalistiku na stránkach Kultúrneho života či Mladej tvorby. V neposlednom rade vznikali komornejšie divadlá ako Astorka alebo Divadlo na korze. Do kultúrneho diskurzu stále viac zasahovali vtedy ešte formujúce sa osobnosti Milan Lasica a Július Satinský a mnoho ďalších príslušníkov bratislavskej inteligencie. Vplyv západu udával trendy aj v oblasti módy.

Alexander Dubček ako ústredná politická postava týchto procesov, usmiaty a sympatický, stelesňoval vieru v lepšie a uvoľnenejšie zajtrajšky a stal sa tvárou nového prúdu, takzvaného „socializmu s ľudskou tvárou".