Ľubomír Pajtinka ctí vianočné tradície a rodinné hodnoty. Pre čitateľov Štandardu má silné posolstvo

Ako a s kým ste trávili Štedrý deň?

Každá spoločnosť aj každá rodina, ba aj človek, člení svoj čas na všedný a sviatočný. Počas vianočných sviatkov sa snáď všetci cítime povznesene a v takýchto chvíľach je šťastím, ak sa človek môže z nich tešiť v kruhu najbližších.

My sa každoročne počas sviatkov a hlavne na Štedrý večer schádzame v duchu našej tradície pri stole s najbližšou rodinou a slávime túto jedinečnú chvíľu pokoja a šťastia. Tento rok nám pri stole chýbala moja mama Antónia, ktorá nás opustila presne pred rokom, tri roky pred stým výročím jej narodenia.

Čo nesmie chýbať na vašom štedrovečernom stole?

Slovenské rodiny si tradične pripravujú na štedrý stôl naše typické jedlá. Ani u nás nemôže chýbať rybacia polievka, vyprážaný kapor a zemiakový šalát. Tak sa to robilo aj za mojej mladosti v Podlužanoch a tradíciu si ctíme v rodine dodnes.

Ako budete tráviť Silvester a Nový rok?

Každoročne sa v tomto čase robia vzájomné návštevy, kde sa stretávame s deťmi, vnúčatami, súrodencami a ďalšími príbuznými, veľa sa spomína na prežité udalosti, rozprávajú sa príbehy z detstva a mladosti, spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Je to najkrajší spôsob upevňovania rodinnej súnáležitosti. Predpokladám, že v tomto roku sa bude veľa hovoriť aj o knihe Šípkovské inferno a o všetkom, čo sa odohralo v dejinách našej rodiny.

Vážení čitatelia, využite príležitosť získať knihu Šípkovské inferno k ročnému predplatnému denníka Štandard. Ak chcete využiť túto ponuku, objednajte si predplatné cez tento odkaz.

Dáte si do nového roka nejaké významné predsavzatie?

Moje predsavzatia sa už týkajú najmä zdravia a zlepšenia disciplíny pri dodržiavaní odporúčaní lekárov. V nasledujúcom roku by som rád dokončil jednu knihu o potrebe dobrého vzdelania a výchovy a chystám sa rozpracovať knihu, ktorá nadviaže na Šípkovské inferno a bude o tom, ako sa Jednotka Josef zmenila na wervolfov, teda vlkodlakov, ktorí pripravovali povojnové peklo a deštrukciu na viacerých miestach na Slovensku. Je to doteraz taktiež celkom nová téma, ktorú historici opomenuli.

Čo by ste chceli do nového roka zaželať čitateľom Štandardu?

Štandard sú noviny, ktoré ctia silné hodnoty, mravnosť, vzdelanosť, historicitu, vlastenectvo, a preto ich považujem, ako veľa mojich priateľov, za kľúčové médium na obrodu slovenského kresťanského a národného ducha.

Čitateľom želám, aby používali pri sledovaní dnešného sveta okolo seba vlastný zdravý rozum, aby ctili dobro a lásku a vytrvalo sa usilovali o to, aby nám nikto nezobral tieto hodnoty a hodnoty, na ktorých stojí náš národný a rodinný život.

Pri tohtoročnom vianočnom stretnutí našej rodiny zarecituje vnuk Teo najbližším krásnu báseň môjho kamaráta a bánovského rodáka Milana Hodála:

Vianočný čas
cítiť zas fluidum božích vecí
a pokoj, čo nám duše lieči
anjela, čo sa do sŕdc vkráda

Tak ako každý lásku hľadá
zas sú tu Vianoce…

Čas kolied
aj čas básní
zázračná rozprávka,
cez ktorú svet je krásny

Keď v izbe vonia nadýchané šťastie
a láska už je v presile
a ľudia k ľuďom o náruč sú bližšie
vtedy sme
len ako ľúbime…