Opozícia avizuje podanie návrhu na ústavný súd, aj keď bude asi márne čakať na pozastavenie účinnosti tohto zákona.

Skrátené legislatívne konanie je spôsob prijímania zákonov, ktorý zohľadňuje mimoriadne okolnosti, pri ktorých je potrebné urýchlene upraviť pomery zákonom tak, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Výhoda tohto inštitútu je práve v skrátenom časovom rámci, v ktorom vedia poslanci prijať nový zákon.

Pomerne rozšírená argumentácia pri využití tohto nástroja je hrozba hospodárskej škody pre štát, no v prípade novely Trestného zákona poslanci hovoria o ohrození základných práv občanov zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry.

Argumenty vlády neobstoja

Politici z radov vládnej koalície totiž tvrdia, že ak urýchlene neschvália novelu trestného poriadku, ktorá ruší Úrad špeciálnej prokuratúry, bude zo strany úradu dochádzať k porušovaniu práv občanov. Odkazujú na mnohé nálezy ústavného súdu, ktorý za ostatné roky opakovane konštatoval porušenia práv obvinených v konaniach, nad ktorými mala vykonávať zákonný dozor špeciálna prokuratúra. Na presadenie skráteného legislatívneho konania to však skutočne nestačí.

Je pravdou, že špeciálna prokuratúra nezvládla mnohé medializované kauzy politikov či iných známych osôb. Aj to, že porušení práv je neúmerne veľa za veľmi krátky čas. Ale nejde o systémové zlyhanie úradu ako celku, kde by bolo možné rozumne predpokladať sústavné pokračovanie tohto trendu. To je pritom z hľadiska ústavnosti použitia skráteného legislatívneho konania dôležité. Ústavný súd posudzuje využitie tohto inštitútu skutočne v rozsahu jeho naliehavosti. A v tomto prípade jednoducho nejde o naliehavý prípad ohrozenia základných práv.

Ohrozenie základných práv a slobôd podľa rozhodovacej praxe ústavného súdu znamená, že ďalším uplatňovaním napadnutého právneho predpisu hrozí zúženie chráneného rozsahu jednotlivých základných práv a slobôd alebo sťažovanie ich výkonu neprimeranými podmienkami či prekážkami. To by bolo možné konštatovať najmä v súvislosti politickými kauzami, ale nie s trestnými kauzami všeobecne. A to je pri skrátenom legislatívnom konaní problém.

Kritika ústavného súdu

Ústavný súd už počas minulej vlády kritizoval nadužívanie skráteného legislatívneho konania na ciele, na ktoré nie je určené. Na základe svojej doterajšej judikatúry súd však volí skôr triezvy prístup k posudzovaniu legislatívneho procesu, teda minimalizáciu zásahov do právomoci národnej rady. Vo vzťahu k posudzovaniu ústavnosti zákonodarného procesu ústavný súd už viackrát konštatoval, že vzhľadom na rešpektovanie systému trojdelenia štátnej moci je racionálne zdržanlivý pri svojich zásahoch do činnosti národnej rady, a to platí zvlášť pri pozastavovaní účinnosti zákonov.

Ako príklad neústavného prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní možno uviesť tzv. balíček pomoci z dielne Igora Matoviča, ktoré napadla na ústavnom súde prezidentka Čaputová. Ústavný súd zistil, že neboli splnené podmienky na skrátenie konania pri jeho prijatí, hoci vláda argumentovala ohrozením sociálnych práv rodín.

Podľa ústavného súdu už na prvý pohľad nebolo preukázané splnenie podmienok na skrátené legislatívne konanie, a to ohrozenie základných ľudských práv. Vláda vtedy nijako neobjasnila, prečo by tieto práva boli akútne ohrozené práve teraz a v miere nezlučiteľnej s ústavou, a prečo na takéto tvrdené akútne riziko ich ohrozenia reaguje s takým veľkým časovým odstupom, nakoľko niektoré zákony mali platiť až po značnej dobe od ich prijatia.

Tu možno nájsť paralelu v tom, že hoci vláda tvrdí, že ide o vážne porušovanie práv, nemá problém odložiť rokovanie o tejto novele na neskorší termín pre obštrukcie opozície. V súvislosti so skráteným legislatívnym konaním vyslovil ústavný súd požiadavku, že navrhovatelia zákona musia označiť konkrétne ustanovenie ústavy, ktoré malo byť zasiahnuté, a zdôvodniť, z akých dôvodov, prípadne na základe akej intenzity zásahu malo dôjsť k nesúladu s týmto ustanovením.

A intenzita zásahu do základných práv zo strany špeciálnej prokuratúry neobstojí ako podklad na skrátené legislatívne konanie.

Zmeny by nemali byť systémové

Rovnako ako v prípade balíčka pomoci, aj v prípade novely Trestného zákona nejde o jednorazové nevyhnutné zmeny, ale o zmeny rozsiahle a systematické. A to vyčítal ústavný súd pri schvaľovaní skráteným legislatívnym konaním poslancom pri balíčku pomoci, a nedá sa rozumne predpokladať, že by to rovnako nevyčítal teraz pri takto masívnych a systémových zmenách trestnej politiky štátu.

Hoci sa ústavný súd sám vyjadril k potrebe zdržanlivosti pri zásahoch do zákonodarnej moci, v tomto prípade budú odporcovia skráteného legislatívneho konania na ústavnom súde zrejme úspešní práve s odkazom na jeho doterajšie výhrady súdu k spôsobu využívania skráteného legislatívneho konania.

Prijatie samotného návrhu na konanie pred ústavným súdom však ešte nič zásadné neznamená. Rozhodovanie ústavného súdu sa môže natiahnuť aj na dlhé roky a zmena zákona by počas tejto doby platila. Kritici novely počítajú s pozastavením účinnosti návrhu, ktorú by mal vysloviť Ústavný súd SR. V tomto bode zrejme narazia opäť na výraznú zdržanlivosť ústavného súdu.

Stačí si spomenúť na jeho nálezy ohľadne skutočne systémového porušovania práv v trestných konaniach. Napriek tomu nepozastavil účinnosť napadnutých ustanovení. Ako skvelý príklad poslúži obligatórny trest prepadnutia majetku. Ten videl súd ako protiústavný a vláda ho musí zrušiť. Napriek tomu nepozastavil jeho účinnosť, hoci reálne odsúdení ľudia prichádzali o celé svoje majetky, aj keď vedeli jednoznačne dokázať, že ich nadobudli zákonným spôsobom. Súdu pritom trvalo viac ako dva roky v tejto veci rozhodnúť.

Pozastavenie účinnosti je skôr nereálne

Nemožno preto predpokladať, že ak súd bude posudzovať prípustnosť skráteného konania v prípade novely Trestného zákona, pozastaví jeho účinnosť. Súd môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ide síce o výrazné zásahy do zákona, ale podľa judikatúry ústavného súdu pozastavuje účinnosť právnych predpisov v prípadoch hrozby závažnej ujmy. Opäť zrejme nebude naplnená požadovaná intenzita závažnosti na to, aby došlo k pozastaveniu účinnosti zákona.

Svoje o tom vedia aj súčasní poslanci koalície. Podania na Ústavný súd SR v prípadoch skrátených legislatívnych konaní dávali počas minulej vlády a rovnako žiadali pozastavenie ich účinnosti. Poslanci zastúpení Róbertom Kaliňákom podávali návrhy na preskúmanie ústavnosti pre prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní v prípadoch zmeny zákona o súdnej rade alebo zákonov týkajúcich sa ochorenia COVID-19.

Ústavný súd vo svojom náleze (PL ÚS 13/2020) vyslovil názor, že ak by mal byť dôvodom na pozastavenie účinnosti právnej normy samotný fakt, že legislatívne konanie prebehlo v rozpore s ústavou, potom by Ústavný súd SR mohol k takému rozhodnutiu pristúpiť len v celkom výnimočných prípadoch, najmä ak by už na prvý pohľad neboli splnené podmienky pre prijatie dotknutej právnej normy.

Dôvodom na pozastavenie účinnosti zákona by v takom prípade bol vážny a nenapraviteľný následok spočívajúci v zásadnom porušení princípov právneho štátu aplikáciou zjavne neústavne prijatej právnej normy. O takéto situácie podľa súdu nešlo v daných prípadoch, a rozhodne nepôjde ani pri novele Trestného zákona. Minimálne nepôjde o nenapraviteľný následok. Rozporné ustanovenie zákonov sa stále dajú doplniť alebo zmeniť, a aj v prípade zrušenia špeciálnej prokuratúry ostane špecializácia prokurátorov zachovaná.

Ústavný súd, samozrejme, môže vidieť iné príčiny a dôvody na opačné rozhodnutie, ale to bude závisieť od konkrétnej formulácie podania opozičných poslancov, ktorí nesúhlasia s novelou. S ohľadom na rozhodovaciu prax súdu však nemožno predpokladať vysoké šance na úspech pozastavenia účinnosti, aj keď pri skrátenom legislatívnom konaní to zrejme bude opačne. Toľko by sa dalo konštatovať s poukazom na právnu prax a rozhodovanie ústavného súdu.

Prakticky však na tomto rozhodnutí už nebude záležať. Ak aj ústavný súd rozhodne expresne rýchlo v priebehu niekoľkých mesiacov, hlavný bod rozporov – rušenie špeciálnej prokuratúry už bude dávno naplnený. Prokurátori budú presunutí na iné miesta a ich spisy budú zrejme pridelené iným prokurátorom. Zrušia sa ich pracoviská a nastane masívny presun spisov, podľa všetkého do rôznych kútov republiky.

Následne rozhodnutie súdu o neústavnosti samotného procesu to už nijako zásadne nezmení, nakoľko nikto nemôže rozumne predpokladať, že vláda sa podujme k tomu, aby vrátila stav vecí do času fungovania špeciálnej prokuratúry.