Planetárium do čiernej diery nepatrí. Pochopilo to konečne aj vedenie mesta?

Centrá na popularizáciu vedy a planetáriá sú bežnou výbavou európskych metropol. Planetáriami disponujú u nás aj menšie mestá ako napríklad Žiar nad Hronom či Hurbanovo. Združenie Slovenské planetáriá na svojej stránke informuje o mestách porovnateľnej veľkosti s Bratislavou, kde planetáriá už majú alebo tam vznikajú. „Len za posledné tri mesiace sme písali o planetáriách v Štrasburgu, španielskej Malage, francúzskom Douai, aj v kanadskom Edmontone,“ povedal pre Bratislavský Štandard Juraj Kubica z o. z. Slovenské planetáriá. Čo sa teda pokazilo pri tom bratislavskom?

História zmareného projektu

Planetárium, ktorému dal magistrát v júni tohto roka definitívne červenú, malo vyrásť v lukratívnej lokalite v rámci River Park 2 spolu s mediatékou. Vyplývalo to z dohody medzi mestom a spoločnosťou Woal, ktorá hovorila, že vybudovanie planetária, mediatéky ako aj obnova nábrežia majú byť kompenzáciou od súkromného investora za pozemky pod bývalým PKO.

Projekt mal byť plne hradený aj vlastnený investorom po dobu 30 rokov, čo sa v lete stalo náhle tŕňom v oku mesta. To tvrdilo, že je potrebné, aby objekt patril plne pod kontrolu mesta. Ďalším argumentom mesta je výber lokality. „Takáto inštitúcia má byť umiestnená vo vhodnej lokalite a vo vhodných priestoroch s potenciálom rozrastať sa o nové funkcie v oblasti vedy a vzdelávania, aby jej cieľ a poslanie boli skutočne naplnené,“ uviedol pre Bratislavský Štandard hovorca mesta, Peter Bubla.