Planetárium do čiernej diery nepatrí. Pochopilo to konečne aj vedenie mesta?

Centrá na popularizáciu vedy a planetáriá sú bežnou výbavou európskych metropol. Planetáriami disponujú u nás aj menšie mestá ako napríklad Žiar nad Hronom či Hurbanovo. Združenie Slovenské planetáriá na svojej stránke informuje o mestách porovnateľnej veľkosti s Bratislavou, kde planetáriá už majú alebo tam vznikajú. „Len za posledné tri mesiace sme písali o planetáriách v Štrasburgu, španielskej Malage, francúzskom Douai, aj v kanadskom Edmontone,“ povedal pre Bratislavský Štandard Juraj Kubica z o. z. Slovenské planetáriá. Čo sa teda pokazilo pri tom bratislavskom?

História zmareného projektu

Planetárium, ktorému dal magistrát v júni tohto roka definitívne červenú, malo vyrásť v lukratívnej lokalite v rámci River Park 2 spolu s mediatékou. Vyplývalo to z dohody medzi mestom a spoločnosťou Woal, ktorá hovorila, že vybudovanie planetária, mediatéky ako aj obnova nábrežia majú byť kompenzáciou od súkromného investora za pozemky pod bývalým PKO.

Projekt mal byť plne hradený aj vlastnený investorom po dobu 30 rokov, čo sa v lete stalo náhle tŕňom v oku mesta. To tvrdilo, že je potrebné, aby objekt patril plne pod kontrolu mesta. Ďalším argumentom mesta je výber lokality. „Takáto inštitúcia má byť umiestnená vo vhodnej lokalite a vo vhodných priestoroch s potenciálom rozrastať sa o nové funkcie v oblasti vedy a vzdelávania, aby jej cieľ a poslanie boli skutočne naplnené,“ uviedol pre Bratislavský Štandard hovorca mesta, Peter Bubla.

Mesto tvrdí, že nikdy nespochybnilo nutnosť vybudovania planetária, ale vnímalo nastavené podmienky pre mesto ako nevýhodné. „Hlavné mesto opakovane deklarovalo, že má záujem o podporu vedy a výskumu, a že v tejto súvislosti rozumie snahám združení, vedcov a nadšencov astronómie dosiahnuť, aby Bratislava mala svoje planetárium,“ povedal nám hovorca mesta.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťMobilný operátor O2 bude od januára postupne vypínať 3G sieť. Začne v týchto okresoch

Inak celú situáciu vidí Združenie planetárií, ktoré postup mesta vnímalo skôr ako snahu zmiesť projekt planetária zo stola, z čoho upustili v lete v dôsledku tvrdej reakcie zo strany verejnosti a odbornej obce. „Mesto sprvu deklarovalo, že planetárium je nepotrebný vrtoch pár úzko zameraných nadšencov, ba malo vraj ísť o prežitok, ktorý sa dá nahradiť okuliarmi na virtuálnu realitu. Keď sa táto pozícia ukázala byť neudržateľná, zmenil argumentáciu na tvrdenie o výhodnejšom novom usporiadaní pre mesto,“ vysvetlil nám opačný pohľad Kubica.

Čo je teda podľa mesta výhodnejšie riešenie, pre ktoré bolo ochotné zahodiť osem rokov príprav a takmer hotovú vec cez palubu? Pôvodný záväzok developera nadobudol finančnú podobu v hodnote 11 miliónov spolu so záväzkom vybudovať na mieste, kde malo stáť planetárium, park. Časť financií vo výške 2 milióny má byť daná formou poskytnutia projektovej dokumentácie k Plató Staromestská a Živé námestia. Zvyšná suma vo výške viac ako 8 miliónov má byť vyplatená na účely planetária. Má to však jeden háčik. „Suma je splatná do 3 rokov od kolaudácie posledného objektu v projekte River Park 2, čo môže byť okolo roku 2031, alebo aj neskôr,“ uviedol Kubica.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťČarokvet: Jedinečné spojenie kvetinárstva s kaviarňou sa v Bernolákove teší veľkej obľube

Či už ide o výhodnejší koncept alebo nie, jedno je jasné. Spôsob, akým mesto k zmenám pristúpilo, bol netransparentný, čo neskôr pochopilo aj vedenie mesta a chybu si priznalo. „Zmenu navrhol magistrát bez riadneho legislatívneho procesu, bez stanovísk magistrátu, bez vyčíslenia nákladov a prínosov a bez verejného pripomienkovania, aj bez konzultácie s nami, hoci to vyplývalo z predchádzajúceho memoranda,“ vyjadril Kubica.

Memorandum o spolupráci pri príprave stavby planetária v Bratislave

K významnému posunu v celej veci došlo v polovici decembra, kedy SOSA, združenie Slovenské planetária a mesto podpísali nové memorandum. Všetci aktéri sa zaviazali spolupracovať pri činnostiach vedúcich k vzniku planetária. Mesto deklaruje svoju podporu novému projektu. Nateraz to teda vyzerá, že konflikt je zažehnaný a strany sú otvorené vzájomnej spolupráci. „V záujme napredovania projektu planetária sme pripravení obrátiť stránku a nevracať sa k minulým krokom pri predchádzajúcom projekte planetária,“ vyjadril Kubica odhodlanie sústrediť sa na nový projekt.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťPark na Račianskom mýte opäť sprístupnili verejnosti

Zastupiteľstvo poverilo Metropolitný inštitút Bratislavy úlohou vypracovať štúdiu na výber vhodnej lokality s dobrou dopravnou dostupnosťou, pričom pozemok má byť vo vlastníctve mesta a je želané zapojenie planetária do väčšieho centra popularizácie vedy a techniky. Ako nám prezradil Kubica, v súčasnosti je v hre 5 až 6 zaujímavých lokalít. Otvorene sa zatiaľ hovorí o bratislavskej zoologickej záhrade, ktoré spĺňa požadované kritériá. Mesto potrebné prostriedky na financovanie zrejme mať nebude, preto sa pri otázke zdrojov skloňujú aj eurofondy.

Odovzdanie pamätného certifikátu o pomenovaní planétky po Vladimírovi Dolinayovi

Zástupcovia združenia Slovenské planetáriá pri príležitosti podpisu memoranda odovzali primátorovi certifikát o pomenovaní planétky po Vladimírovi Dolinayovi, ktorý umrel v roku 2020 pri tragickej autonehode. Pôsobil ako pedagóg a krátko ako poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave. Venoval sa aktivizmu a bol známym popularizátorom vedy a kultúry v našom hlavnom meste. Aktívne sa zasadzoval za vznik planetária.