Trhy fungujú
Jedným z typických predsudkov, ktorým ľudia podliehajú, je nedôvera v schopnosť trhov riešiť problémy. Zvlášť v krízových situáciách majú ľudia sklon volať po zásahoch štátu. Na jednej strane je to pochopiteľné, keďže hierarchické riadenie a zjavné plánovanie je zrozumiteľnejšie než spontánne usporiadanie a decentralizované plány. Na druhej strane štátne zásahy so železnou pravidelnosťou situáciu zhoršujú.
Uplynulý rok ukázal, že trhy fungujú dobre, všade tam, kde je ich fungovanie umožnené – a často aj tam, kde sa štáty snažia všemožne klásť im prekážky. V celom spektre komodít zasiahnutých vojnou na Ukrajine a reakciou Západu sme za posledný rok mohli vidieť pokles cien. To je známkou, že na trhu ich nie je nedostatok a dokonca sa ani neočakáva.
Zvlášť pozoruhodné je fungovanie trhov u komodít, na ktoré sa sústredilo západné embargo voči Rusku. Cena ropy je dnes zhruba na rovnakej úrovni ako koncom roku 2021 pred ruským útokom na Ukrajinu, a tiež koncom roku 2019, pred vypuknutím pandémie čínskeho koronavírusu. Cena plynu je dnes zhruba na úrovni polovice roku 2021, keď už bola na vzostupe z iných dôvodov než konflikt s Ruskom.
Snahy vylúčiť Rusko z medzinárodného obchodu dopadli v súlade s predpoveďami realistov – neúspešne. Nepochybne vyvolali najrôznejšie náklady spojené s ich obchádzaním. Nepochybne dnes komodity neprúdia najefektívnejšími (teda najlacnejšími) cestami – napríklad plyn prepravujeme skvapalnený loďami namiesto plynovodov. Ale výsledkom je napokon len presmerovanie jednotlivých tokov.
Pre mnohých toto môže byť sklamaním. Lenže vďaka trhovým mechanizmom dnes nečelíme nedostatku potrebných surovín – nielen na Západe, ale na celom svete. Vďaka trhom, a navzdory zásahom politikov, sme sa mali aj v uplynulom roku relatívne dobre.
Inovácie fungujú
Zatiaľ čo trhový mechanizmus umožňuje ľuďom efektívne využívať dostupné zdroje, inovácie sú zdrojom hospodárskeho rastu. Len vďaka nim máme stále lepšie produkty a služby a z dostupných zdrojov získavame viac úžitku.
V ostatnom období sa zdalo, že inovácie sa akosi zadrhli. Dlho sme nevideli prelomové objavy, ktoré by systematicky zvyšovali produktivitu a blahobyt. Namiesto toho sa inovácie sústreďovali na marginálne problémy prvého sveta (to je, ako zahnať nudu v prostredí blahobytu). Ako to vyjadril pred desiatimi rokmi Peter Thiel: „Chceli sme lietajúce autá, namiesto toho sme dostali 140 znakov.“
Zdá sa, že tento rok sa situácia mení k lepšiemu. Debatu odštartovala na konci roku 2021 verejná prezentácia generatívneho jazykového modelu GPT a v ekonomickej sfére prebieha po celý rok. O tom, že tentoraz zrejme ide o vážnu vec, svedčí napríklad vývoj na akciových trhoch – najmä v Spojených štátoch amerických –, ktoré rastú navzdory nie práve priaznivým okolnostiam.
Skeptici môžu namietnuť, že zatiaľ žiadne prevratné zmeny v ekonomike nepozorujeme. Rovnakú námietku však mohli vznášať pozorovatelia na konci sedemdesiatych rokov osemnásteho storočia, v čase, keď James Watt zdokonaľoval svoj parný stroj. Niektoré veci chcú čas a dnes ho bude treba menej ako na počiatku priemyselnej revolúcie.
Generatívna umelá inteligencia a potenciál jej aplikácie v reálnej ekonomike sú potvrdením, že inovácie nie sú vecou minulosti. Limity ekonomického rastu sú v konečnom dôsledku dané len ľudskou schopnosťou vymýšľať nové a nové veci. Uplynulý rok ukázal, že ľudstvo túto schopnosť stále má.
Menová politika funguje
Tretí postreh sa týka menovej politiky. Tento rok sa západné ekonomiky pomerne rýchlo dostali z najväčšej inflačnej epizódy posledných dekád. Časť dezinflačného príbehu súvisí s vyššie popísaným fungovaním trhov, časť treba pripísať menovej politike.
Aj tu možno vidieť pozitíva. Hoci príčinou inflácie bola v podstatnej miere menová politika v období koronavírusovej pandémie, a vojna na Ukrajine prišla centrálnym bankárom celkom vhod na zakrytie vlastného zlyhania, napokon tvorcovia menovej politiky zareagovali správne. A výsledky je vidieť.
Zatiaľ je predčasné tvrdiť, že menová politika sa dostane opäť do režimu, ktorý bude inflačným periódam predchádzať. I tak je dobre, že centrálne banky boli schopné – akokoľvek občas váhavo a s oneskorením – zareagovať a infláciu rýchlo skrotiť. S našou skúsenosťou nízkej inflácie v posledných dekádach sa to môže zdať samozrejmé, ale pohľad na nezápadné štáty a aj hlbšie do vlastnej minulosti ukazuje, že to samozrejmé nie je.
Navzdory problémom
Nepochybne by sme si mohli na konci roka zostaviť aj zoznam ekonomických problémov. V istom zmysle by mohol byť užitočný, alebo prehliadanie negatívnych faktorov znemožňuje adekvátnu reakciu. Toto platí najmä o početných zlyhaniach hospodárskej politiky v Európe, ktorá brzdí jej hospodársky rozvoj – stačí porovnať európsku stagnáciu s ekonomickým rastom v Amerike.
No i zoči-voči problémom si môžeme zachovať optimizmus, ktorý plynie z uvedených pozitív. Základné princípy našej ekonomiky – trhy, inovácie a aspoň časť hospodárskej politiky – stále fungujú. A v tom spočíva veľká nádej pre nadchádzajúce obdobia.
