SLOVENSKO – Nadané deti podporu dostávajú skôr od pedagógov – nadšencov, ako od štátu. K nadaným patril aj chlapec, ktorý sa pred časom dopustil útoku v Bratislave, aj žiak základnej školy na východe republiky, ktorý si siahol na život. O tom, do akej miery sú títo mladí ľudia iní vo svojom prežívaní, sme sa porozprávali s odborníkom z celoslovenskej iniciatívy Rozumieme nadaným, ktorá sa nadaným deťom venuje cez množstvo projektov, súťaží a klubov nadaných detí.
Na úvod sme sa opýtali, aký mali slovenské nadané deti rok 2023, o čo sú bohatšie, čo všetko zažili a kam sa posunuli. Počas celého roka mali bohatý program, ktorý ponúka iniciatíva Rozumieme nadaným, projekt Centra poradenstva a prevencie v Sabinove. „Pripravili sme množstvo aktivít, projektov a podujatí: logické sústredenie, projekty Logopédia zábavne, Rozvoj logického myslenia detí, Magický svet Juraja Jakubiska, Malý princ, SuperŽENY, Zo života géniov atď.,“ pustil sa do rozprávania učiteľ, špeciálny pedagóg a logopéd Ľuboš Lukáč, ktorý s nadanými deťmi strávil už 18 rokov.
Stretávajú sa aj mimo vyučovania
„Ďalej súťaže Logická olympiáda intelektovo nadaných detí (pre žiakov základných škôl a osemročných gymnázií do 15 rokov), Logická olympiáda pre najmenších (pre predškolákov), Talent základných škôl, ale aj pobytové podujatia (výlety), stretnutia v Kluboch nadaných detí atď. Rok bol bohatší aj pre učiteľov, psychológov a špeciálnych pedagógov, ktorí sa venujú problematike edukácie intelektovo nadaných. Realizovali sme množstvo prednášok pre učiteľov základných škôl, ale aj odborný seminár Rozumieme nadaným,“ doplnil Ľuboš Lukáč.
„Nadaným deťom sa snažíme porozumieť, obohatiť ich školský i mimoškolský čas, priniesť niečo nové, čo naplní nás všetkých. Mám pocit, že v posledných rokoch sa nám to spoločne výnimočne darí,“ uviedol pedagóg, ktorý je zároveň externým spolupracovníkom Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a problematiku vzdelávania nadaných pozná ako málokto na Slovensku.
Prví diagnostici nadania sú zvyčajne rodičia
Aký je zvyčajne prístup rodičov k svojim deťom, ktoré sú intelektovo nadané? Venujú sa im a podporujú ich v dostatočnej miere? „Vychádzajúc z mojich skúseností sú to práve rodičia, ktorí prídu do poradenského zariadenia (alebo najskôr ešte za mnou) so žiadosťou o diagnostiku intelektového nadania. Prví „diagnostici“ sú zväčša práve rodičia dieťaťa, alebo učiteľky v materských školách. V rámci možností poskytujú nadanému dieťaťu maximálnu podporu,“ vysvetlil odborník.
„Samozrejme, nie je to tak s každým dieťaťom, nie všetci rodičia majú rovnaké možnosti podpory. Snaha však určite jestvuje. Podpora zo strany štátu neraz chýba, bolo by to všetko jednoduchšie. Rovnako je to so školami; niektoré si neuvedomujú, že v každej škole sú intelektovo nadané deti, aj keď možno neobjavené, ale určite tam sú. Intelektovo nadané deti nie sú bezproblémové, potrebujú podporu, špecifický prístup vo vzdelávaní.“
Vynikajú v jednej, alebo vo viacerých oblastiach
Podľa odborníka sú nadané deti špecifické. „Vo všeobecnosti to môžeme nazvať aj takto – sú ‚iné‘. Nadané deti majú vývinový predstih, typické sú včasné intelektuálne záujmy. Od priemernej populácie sa odlišujú najmä v kognitívnej a emocionálnej oblasti. Najčastejšie sú charakterizované ako osoby s disproporcionálnym, asynchrónnym vývinom, majú predpoklad dosahovať nadpriemerné výkony v jednej, alebo vo viacerých oblastiach,“ priblížil.
„Žiadne z nadaných detí sa však neprejavuje všetkými typickými spôsobmi. Majú zväčša zmysel pre humor, spravodlivosť, vodcovstvo, sú nezávislé, charakteristické sú pre nich intelektuálne záujmy či vyhľadávanie nových zážitkov, záľuba v objavovaní nových poznatkov a skúseností. Nadaní majú tendenciu získavať a spracovávať informácie lepšie, rýchlejšie a v skoršom veku v porovnaní s ich rovesníkmi.“
Vzťahy riešia do detailov, pre inakosť sú ľahším terčom
Sú nadaní citlivejší na vzťahy a impulzy z okolia? „Áno, aj. Možno je to spôsobené i tým, že sa stavajú emočným výzvam. Využívajú svoje racionálne zmýšľanie a snažia sa logicky uvažovať – vyriešiť danú situáciu. Tejto problematike bolo venovaných niekoľko výskumov, napriek tomu je veľkou výzvou skúmať procesy, ktoré sú súčasťou myslenia či citlivosti nadaných detí. Na jednej strane sa nadaní vedia postaviť výzve, na strane druhej sú citlivejší a vzťahy, impulzy riešia do detailov.“
Býva zvykom, že ak nadané deti v niečom vynikajú, čelia od spolužiakov a kamarátov častejšie šikane, spochybňovaniu a výsmechu? „Nezovšeobecňoval by som. Šikovnosť sa nerovná šikanovaniu, spochybňovaniu, výsmechu. Áno, pravdaže, stane sa aj to. Nadaní sú pre svoju inakosť ľahkým terčom. Na druhej strane, aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí si ‚skákať po hlave‘ nenechajú.“
Nadaní sú často pod veľkým tlakom
„Dôležité je spomenúť, že zasiahnuť je potrebné včas. Potrebné sú komunikácia a otvorenosť, rovnaký prístup ku všetkým deťom, poskytnutá dôvera, poznanie detí aj ako spolutvorcov procesu edukácie. Učiť nestačí, je potrebné rozumieť a zaujímať sa. Výsmech zo strany spolužiakov a kamarátov je zlá vec, ešte horší je výsmech za ‚vynikanie‘ zo strany učiteľa. Stávajú sa aj také veci, je to veľmi smutná záležitosť.“
Chlapec, ktorý útočil na Zámockej ulici v Bratislave, bol intelektovo nadané dieťa. K nadaným patril aj žiak z východu Slovenska, ktorý ukončil svoj život. Akým spôsobom to mohlo ovplyvniť ich tragické konanie? „Nadané deti vyrastajú často pod vysokým tlakom. Vysoké očakávania učiteľov a rodičov, neraz aj nadaných detí samotných, spôsobujú úzkosť či depresiu. Keď k tomu pridáme (okrem vysokej inteligencie či spôsobu prežívania) často možné komplikované rodinné zázemie, zrýchlený kognitívny vývin, väčší prístup k informáciám, možné problémy so socializovaním v bežnom kolektíve rovesníkov atď., môžeme sa zamýšľať, nie s určitosťou tvrdiť, že to má vplyv na dané situácie,“ usudzuje Ľuboš Lukáč.
Výborným liekom na zranenia je pozornosť
„Vysoká inteligencia prináša so sebou rôzne otázky, na ktoré odpovedajú rôzne výskumy. Nie je v tom však sama, vplývajú aj iné faktory. K výrazným patrí tzv. existenciálna depresia, ktorá sa vo vyššej miere objavuje práve medzi nadanými jedincami. Môžeme ju charakterizovať ako pocit beznádeje, stratu záujmu o kontakt a komunikáciu s ostatnými ľuďmi, stratu záujmov o záľuby, apatiu. Nie je možné priamo a s určitosťou odpovedať na túto otázku, nepoznáme podrobnosti týchto mediálne známych prípadov.“
Dá sa väčšinou spozorovať, že dieťa stráca pôdu pod nohami? Ako treba v takýchto prípadoch postupovať? „Mám veľmi dobré vzťahy s nadanými deťmi (súčasnými či bývalými žiakmi), rovnako tak s ich rodičmi. Prvým pozorovateľom by mal byť rodič. Zmeny správania, zmeny nálad, poruchy spánku, častý plač (aj bez dôvodu), vzťahové problémy, náhly strach a množstvo ďalších prejavov by mali ‚zobudiť‘ v prvom rade rodičov a upozorniť na potrebu komunikácie a riešenie problémov,“ zdôraznil skúsený pedagóg.
„Je veľa možností, ako v týchto situáciách rodičom pomôcť. Rodič nemusí byť psychológ. Niekedy väčšia pozornosť a záujem rodičov sú ten najlepší liek na zranenú dušu dieťaťa. Vždy, keď ma vyhľadajú rodičia detí ‚v hodine dvanástej‘, pýtam sa na posledný spoločný výlet dieťaťa s rodičom, príp. tému rozhovoru s dieťaťom, na mená kamarátov dieťaťa, záujmy atď. Niektorí rodičia nevedia zodpovedať ani na jednu zo spomínaných otázok,“ pridal nie veľmi pozitívnu informáciu Ľ. Lukáč.
Pre deti je ich problém niekedy celý svet
„K ďalším pozorovateľom určite patrí učiteľ. Postup je jednoduchý. Opatrne, s dôverou a komunikáciou pochopiť, čo sa deje a pomenovať možnosti podpory. Ponúknuť pomocnú ruku. Dostať dôveru dieťaťa znamená veľmi veľa, je potrebné narábať s ňou opatrne a pomôcť, ako sa len dá. Na všetky problémy jestvuje riešenie, všetko sa dá, nič nie je také zlé, ako sa zdá. Pre nás (dospelých) sú možno niektoré problémy detí banálne, pre nich však znamenajú celý svet. Preto pomôcť čo i len jednému z nich má obrovský zmysel. Všímajte si deti, počúvajte, komunikujte, zaujímajte sa… Nie je hanba vyhľadať (aj) odbornú pomoc. Má to zmysel.“
Vyhrať súťaž je fajn, tešiť sa z úspechu druhého skvelé
Nestretáva sa Ľuboš Lukáč s problémom, že rodičia nadanie svojho dieťaťa príliš preceňujú, tlačia naňho, aby dosahovalo elitné výsledky, vyhrávalo súťaže a deti i rodičia majú potom pocit, že sú lepší ako iní? „Viac o tom čítam a počujem, ako reálne zažívam. Počas mojej praxe som sa stretol možno s dvomi alebo tromi prípadmi neúmerného tlaku na výkon dieťaťa zo strany rodičov. Opäť platí, že spoločná komunikácia a stretávanie s rodičmi nadaných detí, či spoločne organizované aktivity pre deti a rodičov majú svoj zmysel.“
„Vysvetľujeme rodičom nadaných detí, že skôr ako pozornosť na výkonovú zložku si ich deti zaslúžia pohľad na osobnostnú zložku a ich špecifické potreby. Vyhrať súťaž je fajn, rovnako ako byť šťastný, keď tú súťaž vyhrá kamarát z triedy, školy, alebo keď spolu dokážeme niečo fantastické, keď pomôžeme niekomu, kto niečo nevie, keď sa zaujímame o druhých a vieme pomôcť. K tomu vedieme deti, ale aj rodičov. Vo väčšine prípadov sa stretávam s rodičmi, ktorí svoje deti všemožne podporujú, neorientujú sa na výkon, skôr na ich pochopenie. Nadanie neznamená nálepku. Je to o niečom inom – o pomoci, pochopení, špecifickom prístupe vo vzdelávaní, odhodlaní naplniť potreby nadaného dieťaťa.“
Podpora nadaných skôr klesá
Podpora nadaných detí zo strany spoločnosti je podľa učiteľa, ktorý sa im venuje dlhodobo, stagnujúca až klesajúca. „Nadaným deťom sa venujem už 18 rokov, počas ktorých som nezaznamenal viditeľnú podporu pre nich. Skôr naopak. Normatív na vzdelávanie intelektovo nadaných detí je zanedbateľný; zďaleka nie taký, ako keď som začínal. Semináre a prednášky určené učiteľom, psychológom a špeciálnym pedagógom takmer nejestvujú, slovenskú odbornú literatúru, zaoberajúcu sa problematikou vzdelávania nadaných detí, spočítame na prstoch jednej ruky,“ predniesol smutnú skutočnosť Ľ. Lukáč.
„Proklamovanú podporu nadaných v slovenských základných školách možno badať len vo vyhláseniach. Skutočne nezávideniahodnú situáciu zachraňujú ich nadšení učitelia a rodičia. Táto podpora je však nesystémová, aj keď vďaka nej to ešte funguje celkom dobre,“ myslí si Ľ. Lukáč. Črtajú sa pozitívne zmeny s nástupom novej vládnej garnitúry? „Na hodnotenie vyhlásení a reálnych skutkov politikov novej vlády je ešte priskoro, aj keď nové vedenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sľubuje podporu všetkým deťom, teda aj nadaným,“ pripomenul.
Na Slovensko sa už nechcú vracať, krajina prichádza o talenty
„Mám pocit, že v súčasnosti ‚nadaní nie sú témou‘, v dôsledku čoho prichádzame o nadaných a talentovaných jednotlivcov. Pýtam sa: Nepotrebuje táto spoločnosť nadaných? Ak nie, potom je v poriadku, že mnohí z nich sa po skončení strednej či vysokej školy uplatnia v zahraničí, a verte mi, že nemajú záujem vrátiť sa domov na Slovensko. Nie je to všetko o peniazoch. Viem, o čom hovorím, keďže s nadanými deťmi, resp. už nadanými a talentovanými dospelými ľuďmi, som neustále v kontakte.“
„Potrebujú pochopenie, podporu a ukážku toho, že si ich vážime, zdravú spoločnosť, ktorá šikovných podporí a ukáže im cestu k uplatneniu, ako pre nich samotných, tak aj pre spoločnosť. Nedávno som stretol mojich bývalých žiakov, aktuálne maturantov – každý z nich sa chystá študovať v zahraničí. Nebolo by na tom nič zlé, oni sa však už nechcú vrátiť a majú na to ‚milión objektívnych dôvodov‘. Smutné je tiež to, že im rozumiem, rovnako tiež všetkým dôvodom, ktoré vymenúvali. Jednoducho majú pravdu. Všetko je to dôsledkom toľko opakovaného tvrdenia laikov a, žiaľ, aj niektorých odborníkov: Ak je nadaný, tak si pomôže sám, nie?
Aký je pedagogický sen Ľuboša Lukáča? Čo všetko by nadaní potrebovali, aby sa so svojím talentom mohli naplno realizovať a aby ich schopnosti dokázala naša spoločnosť naplno využiť? „Môj pedagogický sen je zabezpečiť pre všetky deti to, čo skutočne potrebujú. Rešpektovať každé dieťa ako osobnosť, ktorá sa vyvíja. Rešpektovať ich potreby, prístup a dať im skutočne všetko, na čo majú mať právo. Či už ide o nadané deti, deti s poruchami učenia, správania, zo zlého sociálneho prostredia, či o deti s narušením, postihnutím. Ak sa bavíme o nadaných – nezabúdajme na skupinu nadaných s dvojitou výnimočnosťou,“ pripomenul.
Zaujímavosti
Prvý Klub nadaných detí na Slovensku vznikol v roku 2013 v Prešove. Na porovnanie: kým v Čechách ich je takmer 50, na Slovensku sú štyri, z toho dva v Prešove.
Logická olympiáda intelektovo nadaných žiakov je jediná súťaž pre intelektovo nadaných žiakov na Slovensku. Celoslovenské finálové kolo sa každoročne uskutočňuje na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Od roku 2022 sa tu organizuje aj Logická olympiáda pre najmenších – nadané deti v predškolskom veku.
Iniciatíva Rozumieme nadaným, ktorá vznikla na pôde Centra poradenstva a prevencie v Sabinove, organizuje tiež odborné semináre Rozumieme nadaným, podujatie Nadané deti prednášajú vysokoškolákom, rovnako v spolupráci s PdF PU v Prešove. Podľa Ľuboša Lukáča žiadna iná pedagogická fakulta na Slovensku nevenuje takú intenzívnu pozornosť intelektovo nadaným deťom a žiakom ako Pedagogická fakulta PU v Prešove, ktorá má už dvanásťročnú tradíciu v spoluorganizovaní Logickej olympiády intelektovo nadaných detí.