Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Bratislavské víno je stáročným nositeľom tradície. Prečo neláka turistov?

BRATISLAVA – Vinohradníctvo v hlavnom meste má viac ako tisícročnú tradíciu. Aj dnes tu máme stovky hektárov vinohradov, ktoré sú súčasťou Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, no nie všetky sú v takom stave, aby rodili toľko, koľko by mohli. Podobne ako vo Viedni, aj tu sa ešte vyrábajú výnimočné a špecifické vína vysokej kvality.

Bratislavské vinohrady sú menšie rozlohu,  ale chýrne vysokou kvalitou, Foto: Shutterstock

Bratislavské vinohrady sú menšie rozlohu, ale chýrne vysokou kvalitou, Foto: Shutterstock

Publikované: 

Na rozdiel od našich juhozápadných susedov však Slováci k rozvoju tejto oblasti nepristupujú s dôrazom na jej rast a rozvoj do budúcnosti. Laik, vinár aj enológ vidia v obnove koreňov vínnej révy svorne príležitosť. Šancu, čo by mohla z Bratislavy urobiť vyhľadávaný vinársky región, kam by cielene rok čo rok smerovali tisícky turistov.

Nepi Jano, nepi vodu, voda ti je len na škodu

Vinohradnícka tradícia vznikla v Bratislave už v období stredoveku. Počiatky pestovania viniča môžeme doložiť do 9. storočia nášho letopočtu. Vzniku tradície napomohlo určite šírenie kresťanstva. Pomohli vhodné klimatické podmienky, ako aj ďalšie špecifiká, či už kultúrne, alebo praktické, keďže piť čistú vodu nebolo vzhľadom na jej kvalitu v minulosti bezpečné. Vinárske remeslo sa tradične spájalo s úpätím Malých Karpát. S mestskými časťami Rača, Vajnory a Devín. Vinič sa pestoval (a v malej miere aj naďalej pestuje) na dnešnom území mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Lamač či Devínska Nová Ves.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.