Bratislavské víno je stáročným nositeľom tradície. Prečo neláka turistov?

Na rozdiel od našich juhozápadných susedov však Slováci k rozvoju tejto oblasti nepristupujú s dôrazom na jej rast a rozvoj do budúcnosti. Laik, vinár aj enológ vidia v obnove koreňov vínnej révy svorne príležitosť. Šancu, čo by mohla z Bratislavy urobiť vyhľadávaný vinársky región, kam by cielene rok čo rok smerovali tisícky turistov.

Nepi Jano, nepi vodu, voda ti je len na škodu

Vinohradnícka tradícia vznikla v Bratislave už v období stredoveku. Počiatky pestovania viniča môžeme doložiť do 9. storočia nášho letopočtu. Vzniku tradície napomohlo určite šírenie kresťanstva. Pomohli vhodné klimatické podmienky, ako aj ďalšie špecifiká, či už kultúrne, alebo praktické, keďže piť čistú vodu nebolo vzhľadom na jej kvalitu v minulosti bezpečné. Vinárske remeslo sa tradične spájalo s úpätím Malých Karpát. S mestskými časťami Rača, Vajnory a Devín. Vinič sa pestoval (a v malej miere aj naďalej pestuje) na dnešnom území mestských častí Staré Mesto, Nové Mesto, Lamač či Devínska Nová Ves.

Rača a Devín boli pôvodne samostatnými vinohradníckymi mestečkami patriacimi pod Devínske panstvo, ktoré v ranom novoveku vlastnil šľachtický rod Pálfiovcov. Vlastné vinohrady mala Bratislava v okolí hradného vrchu, potom smerom od hradu na východ, až po hranice s Račou. Vajnorské vinohrady mali podľa súdobých autorov vyššiu kvalitu, dokonca ich porovnávali so svätojurskými. A kvalitné boli aj v Rači, tu sa darilo najmä červeným kultivarom viniča, čo je v kontexte malokarpatskej oblasti celkom špecifické.

 

Račianska Frankovka je stáročný bratislavský liečivý poklad

Slávny polyhistor a vedec Matej Bel v roku 1720 o slávnej Račianskej frankovke napísal: Toto výnimočné víno patrí medzi najvyberanejšie lahôdky a pije sa vždy s veľkou nádejou na celkové uzdravenie. Už stredovekí Račania si ním natierali reumatické údy aj kríže, varené ho pili v zime, na potenie, pri horúčkových stavoch a pri bolesti hrdla. Zvarené s čučoriedkami užívali pri akútnych ochoreniach zažívacieho traktu.

Račianska Frankovka dostala dokonca v roku 1767 od cisárovnej Márie Terézie dispozičné právo ako privilegovaný nápoj, ktorý sa dodával vo veľkých objemoch na kráľovský dvor vo Viedni. Podľa archívnych dokumentov sa to stalo vďaka tomu, že račiansky farár M. Radochányi daroval cisárovnej sud račianskej Frankovky. Víno ju tak očarilo, že Račanom zľavila časť dane z vína a farára štedro obdarovala.

Internisti od začiatku minulého storočia považujú červené víno za nápoj dobre pôsobiaci na ľudí so srdcovými problémami. Pri uvážlivom pití až o 30 percent znižuje riziko infarktu. Obsahuje totiž vzácnu zlúčeninu resveratrol, mimoriadne silný, prírodný antioxidant. Niektorí lekári červené víno uznávajú aj ako nápoj s dokázateľne protirakovinovými účinkami.

Najväčšiu tradíciu majú v Bratislavskom kraji rizling, veltlín a frankovka

Bratislava si zachovala priaznivé podmienky na pestovanie viniča od počiatkov pestovania vínnej révy na jej území až dodnes. Lokálni vinohradníci prežili aj malú dobu ľadovú, ktorá v Európe nastala počas stredoveku a ovplyvnila presun európskeho vinohradníckeho pásma podstatne južnejšie. V pôvodných bratislavských vinohradoch sa už v 19. storočí dobre darilo rizlingu.

Pestoval ho tu aj Jakub Palugyay, prešporský vinár so svetovým renomé, o ktorom oficiálne noviny družstva krčmárov pre Viedeň a okolie Kaffee und Gasthaus Zeitung v roku 6. 2. 1877 napísali: „Pán von Palugyay dodáva víno do všetkých oblastí sveta, jeho víno možno stretnúť na všetkých vojnových a obchodných lodiach sveta. Dodáva víno na všetky panovnícke dvory Európy a je dvorným dodávateľom Jeho Výsosti rakúskeho cisára. Jeho obchodné styky sú obrovské, čo do rozsahu ako aj vážnosti doma aj v zahraničí. Najväčšie obchodné spoločnosti pokladajú za česť nadviazať s ním obchodné spojenie.“

Naši vinári rýchlo zistili, že rizlingy a veltlín majú nielen v Bratislave, ale v celej malokarpatskej oblasti veľmi dobrý potenciál. Je to preto, že špecifikom oblasti je zvláštne geologické podložie. Nachádza sa na bratislavskom žulovom masíve, ktorý začína v Bratislave a končí za Račou. Keď ideme ďalej smerom na Pezinok, tak sa zloženie podkladu mení. Bratislavské vína sú tým špecifické a vyznačujú sa jemnou mineralitou. Toto žulové podložie je vo svete unikátne, podobné sa nachádza v Alsasku.

Na bratislavskú vinársku tradíciu nadväzuje viacero menších vinárstiev v Rači, Vajnoroch aj na Devíne, medzi ktoré patrí povedzme Vinárstvo Hulanský. Obhospodaruje 3,8 hektára vinohradov, pričom svoje pôsobisko neustále rozširuje a ako prioritu si kladie udržateľný a ekologický prístup. No aj pán Hulanský musí zápasiť s tým, že časť račianskych vinohradov je zanedbaná a povedzme v auguste 2022 ich počas obdobia sucha zachvátil požiar, ktorý zničil aj časť ich úrody. Ak by malé vinárstva v Rači, Vajnoroch či Devíne kontinuálne upadali, bola by to určite pre našu vinársku tradíciu nenapraviteľne veľká škoda. Bratislavské víno totiž nie je len alkoholickým nápojom, ale silným nositeľom našej kultúry, histórie a tradície.

Nové odrody viniča sú naším jedinečným unikátom

Všade na svete môžete ochutnať Chardonnay, Merlot, Sauvignon, no odrody ako Devín, Dunaj a Mília máte možnosť piť len na Slovensku. Z devínskeho bieleho hrozna, čo je kríženec odrody červeného tramínu a veltlínskeho, sa vyrába zelenožlté víno so stredne korenistou vôňou, podobné muškátu. Devín je korenistý a suchý. Z tejto odrody, ktorú v roku 1958 skrížili Dorota Pospíšilová a Ondrej Korpás vo Výskumnom inštitúte vína v Bratislave, sa vyrába suché a aj prírodne sladké víno.

Očarí vás jeho ostrosť, plná a dokonalá harmónia chutí, ktorá v sebe skrýva chuť marhúľ, púpavový med a chlieb. V roku 1958 vznikla aj odroda Dunaj, keď najskôr skrížili Muškát Bouchet s odrodou Oporto a neskôr pridali aj Svätovavrinecké. Dunaj je veľmi kvalitná odroda. Dáva vína tmavočervenej farby s výraznou chuťovou plnosťou. V chuti a vôni sú tóny prezretých čerešní a višní, ktoré prechádzajú až do čokoládových tónov.

Najlepšie slovenské vína si môžete kúpiť v Národnom salóne vín

Pokiaľ máte o víno vážny záujem, viete, že kolekcia Národného salónu vín Slovenskej republiky je reprezentatívnym výberom tých najlepších slovenských vín. Tie nájdete v historickej pivnici Apponyiho paláca v Bratislave, v časti Múzea vinohradníctva a vinárstva. Národný salón vín Slovenskej republiky je najvyššou súťažou vín vyrobených na Slovensku z hrozna dopestovaného u nás. Organizátorom a odborným garantom súťaže je Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Jej dlhoročným cieľom je prezentovať dôstojne verejnosti top 100 slovenských vín, ktoré sa umiestnili v najvyššej súťaži vín. V rámci prezentácie slovenských vín organizuje salón vlastné podujatia, kde prináša podstatné informácie zo slovenskej vitikultúry, bohatej vinárskej histórie a moderného vinárstva. Ponúka aj populárne programy ako je ochutnávka 72 najlepších slovenských vín za 100 minút, či riadenú degustáciu s profesionálnym someliérom.