Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi vstúpili do Kupianska, tvrdia ukrajinskí analytici

Projekt DeepState, ktorý spolupracuje s ukrajinským ministerstvom obrany, vo štvrtkovej aktualizácii informoval o postupe ruských síl, ktoré obsadili aj obec Illinka v Doneckej oblasti.

„Nepriateľ sa zmocnil Illinky a postúpil aj v oblasti Dalnie, pri Novodonecku, Trudove a Kupiansku,“ citoval aktualizáciu denník Ukrajinska pravda.

DeepState uviedol, že zo severu vošli do mesta Kupiansk dve ruské kolóny s asi 15 kusmi techniky, časť vojakov vraj obrancovia zneškodnili. 

Analytici konštatovali, že k situácii došlo, lebo frontová línia, ktorá sa ešte v novembri 2022 po prvej protiofenzíve posunula na východ, je pre nasadené jednotky „záhadou“. Bojové formácie na oboch stranách „sa rozptýlili po lesoch“.

(sab)

Minúta  |  

Izrael opäť zaútočil na predmestie Bejrútu

Letectvo židovského štátu zasiahlo štvrť Dahíja na juhu libanonského hlavného mesta, ktoré je tradičnou baštou šíitského hnutia Hizballáh, armáda predtým vyzvala na evakuáciu, píše agentúra AFP.

Bezprostredne nie sú známe informácie o prípadných škodách a obetiach. Nad oblasťou sa po poslednom zásahu vzniesol oblak sivého dymu, píše agentúra na základe získaných záberov.

Izrael predtým varoval obyvateľov, aby opustili svoje domovy. „Nachádzate sa v blízkosti zariadení a záujmov Hizballáhu, proti ktorým bude (izraelská armáda) v blízkej budúcnosti operovať,“ napísal na sieti X hovorca armády Avichaj Adraí.

Izraelská armáda útočila v Bejrúte a ďalších oblastiach aj v stredu. Útoky v husto obývanej oblasti južne od Bejrútu zabili najmenej šesť ľudí a zranili 15 ľudí.

Vojna medzi proiránskym hnutím Hizballáh a Izraelom trvá od 8. októbra 2023. Hnutie začalo ostreľovať severný Izrael na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy, ale od 23. septembra 2024 sa boje výrazne zintenzívnili, čo súvisí s rozšírením operácií izraelskej armády proti Hizballáhu v Libanone.

(tasr)

Minúta  |  

Bidenov tím chce predložiť Kongresu žiadosť o pomoc Ukrajine na rok 2025

Administratíva končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena chce ešte pred inauguráciou Donalda Trumpa poslať Kongresu žiadosť o novú pomoc pre Ukrajinu.

Inaugurácia Trumpa sa koná 20. januára budúceho roka.

„Preto je len logické, že v nasledujúcich dvoch mesiacoch administratíva dá Kongresu najavo, že by sme chceli pre Ukrajinu dodatočné finančné prostriedky na rok 2025, aby bola v čo najlepšej pozícii, v čo najsilnejšej pozícii na rokovania, aby zabezpečila dosiahnutie svojich cieľov, aby zvíťazila za rokovacím stolom,“ vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Sullivan sa nevyjadril k tomu, ako by administratíva navrhla Kongresu schváliť dodatočné finančné prostriedky na budúci rozpočtový rok. Zdôraznil, že Biden považuje za potrebné a logické hľadať dodatočné zdroje na podporu Ukrajiny.

Sullivan tiež ubezpečil, že súčasná vláda USA má v úmysle využiť každý dolár, ktorý už Kongres na pomoc Ukrajine vyčlenil.

(est)

Minúta  |  

Washington Post: Izrael pripravuje „darček“ Trumpovi vo forme prímeria v Libanone

Izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer rokoval v rezidencii Mar-a-Lago na Floride so zvoleným prezidentom Donaldom Trumpom a jeho zaťom Jaredom Kusnerom o podobe prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom.

Minister vlády Benjamina Netanjahua sa s Trumpom stretol ešte predtým, než absolvoval oficiálnu schôdzku s Joeom Bidenom v Bielom dome, píše denník Washington Post s odvolaním sa na troch izraelských predstaviteľov.

Denník podotkol, že je to prejav „toho, ako rýchlo sa presunulo americké politické ťažisko po Trumpovom volebnom víťazstve“ 5. novembra.

Tel Aviv sa s vypracovaním dohody ponáhľa, aby republikánskemu exprezidentovi „zabezpečil skoré zahraničnopolitické víťazstvo“, povedali zdroje. „Existuje dohoda, že Izrael Trumpovi niečo daruje... že v januári dôjde k dohode o Libanone,“ priblížil jeden z nich.

Dermerov hovorca pre Post uviedol, že počas svojej cesty rokoval o „širokom spektre otázok“, ale bližšie ich nešpecifikoval. Netanjahuov úrad a Trumpov hovorca sa odmietli vyjadriť. Kushnerov hovorca na žiadosť o komentár neodpovedal.

Zvolený prezident USA už počas kampane hovoril, že chce ukončiť „nekonečné“ vojny na Blízkom východe. Minulý mesiac však Netanjahuovi v telefonáte odkázal, aby „urobil, čo musí“ v boji proti šíitskému hnutiu Hizballáh v Libanone i palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

Nie je jasné, či táto dohoda bude mať vplyv na rokovanie s Hamasom o prímerí v Gaze a prepustení izraelských rukojemníkov, pripomenul Post.

„Netanjahu nie je lojálny voči Bidenovi a bude sa sústrediť výlučne na získavanie priazne Trumpa,“ povedal bývalý vyslanec Baracka Obamu pre izraelsko-palestínske rokovania Frank Lowenstein. Dodal, že „Trump nebude váhať správať sa, akoby už bol prezidentom, keď uvidí príležitosť“.

Kushner bol súčasťou prvej Trumpovej administratívy, zo svojej pozície rokoval s niektorými arabskými a moslimskými štátmi o uznaní Izraela výmenou za upevnenie obchodných vzťahov. Tento proces vyústil do súboru zmlúv známych ako Abrahámovské dohody.

(sab)

Minúta  |  

Návrat Nemecka k jadrovej energii je logickým krokom, vyhlásil šéf atómovej agentúry

Jadrové elektrárne majú prakticky nulové emisie skleníkových plynov, ktoré inak „škodia klíme“, povedal v stredu generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi v rozhovore pre agentúru DPA.

„Myslím, že je to logické. Je to racionálny postoj,“ povedal Grossi na okraj klimatického samitu COP29 v azerbajdžanskom Baku a poznamenal, že Nemecko je jedinou krajinou na svete, ktorá sa úplne vzdala jadrovej energie. Politici v Berlíne by sa podľa neho mohli zamyslieť nad tým, prečo tak neurobili aj iní.

Grossi zdôraznil, že jadrové elektrárne prakticky neemitujú skleníkové plyny, ktoré „škodia klíme“. Odklon od jadrovej energie považuje za „veľmi zlý nápad“ pre planétu.

DPA pripomenula, že minulý týždeň nemeckí opoziční kresťanskí demokrati (CDU) označili odstavenie posledných jadrových elektrární v apríli 2023 za ideologicky motivovanú chybu aktuálnej stredoľavej koalície. Teraz je podľa opozície potrebné prehodnotiť, či je obnovenie prevádzky „za prijateľných technických a finančných podmienok“ ešte možné.

Ukončenie prevádzky nemeckých jadrových elektrárni iniciovala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU). Urobila tak z obáv po havárii v japonskej elektrárni Fukušima. Grossi zdôraznil, že tento krok nechce označiť za chybu, pretože nespochybňuje demokraticky prijaté rozhodnutia členských štátov.

(tasr)

Minúta  |  

V Rakúsku odsúdili muža na štyri mesiace väzenia za hajlovanie

Súd v meste Wels východne od Salzburgu v stredu vymeral odsúdenému trest za porušenie zákona zakazujúceho nacistickú symboliku, píše agentúra DPA.

Odsúdený muž a ďalšie dve osoby v júli v meste Bad Ischl hajlovali a skandovali rasistické heslá v rytme skladby L’amour toujours od talianskeho interpreta Gigiho D’Agostina. Dôkazy poskytli súdu svedkovia.

Dvadsaťpäťročný muž a devätnásťročný mladík sa k činu priznali, hoci mladší z dvojice odsúdený nebol. Obaja však budú musieť absolvovať prehliadku bývalého nacistického koncentračného tábora Mauthausen v Rakúsku. Obvinené bolo aj 16-ročné dievča, ktoré vinu poprelo a súd ju oslobodil, píše DPA.

Od mája sa v Nemecku a Rakúsku objavilo niekoľko prípadov skandovania „Nemecko pre Nemcov, cudzinci preč“ v rytme skladby L’amour toujours. Populárnu párty pieseň si v Nemecku tento rok opakovane privlastnili pravicoví extrémisti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.