Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bidenov tím chce predložiť Kongresu žiadosť o pomoc Ukrajine na rok 2025

Administratíva končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena chce ešte pred inauguráciou Donalda Trumpa poslať Kongresu žiadosť o novú pomoc pre Ukrajinu.

Inaugurácia Trumpa sa koná 20. januára budúceho roka.

„Preto je len logické, že v nasledujúcich dvoch mesiacoch administratíva dá Kongresu najavo, že by sme chceli pre Ukrajinu dodatočné finančné prostriedky na rok 2025, aby bola v čo najlepšej pozícii, v čo najsilnejšej pozícii na rokovania, aby zabezpečila dosiahnutie svojich cieľov, aby zvíťazila za rokovacím stolom,“ vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Sullivan sa nevyjadril k tomu, ako by administratíva navrhla Kongresu schváliť dodatočné finančné prostriedky na budúci rozpočtový rok. Zdôraznil, že Biden považuje za potrebné a logické hľadať dodatočné zdroje na podporu Ukrajiny.

Sullivan tiež ubezpečil, že súčasná vláda USA má v úmysle využiť každý dolár, ktorý už Kongres na pomoc Ukrajine vyčlenil.

(est)

Minúta  |  

Washington Post: Izrael pripravuje „darček“ Trumpovi vo forme prímeria v Libanone

Izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer rokoval v rezidencii Mar-a-Lago na Floride so zvoleným prezidentom Donaldom Trumpom a jeho zaťom Jaredom Kusnerom o podobe prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom.

Minister vlády Benjamina Netanjahua sa s Trumpom stretol ešte predtým, než absolvoval oficiálnu schôdzku s Joeom Bidenom v Bielom dome, píše denník Washington Post s odvolaním sa na troch izraelských predstaviteľov.

Denník podotkol, že je to prejav „toho, ako rýchlo sa presunulo americké politické ťažisko po Trumpovom volebnom víťazstve“ 5. novembra.

Tel Aviv sa s vypracovaním dohody ponáhľa, aby republikánskemu exprezidentovi „zabezpečil skoré zahraničnopolitické víťazstvo“, povedali zdroje. „Existuje dohoda, že Izrael Trumpovi niečo daruje... že v januári dôjde k dohode o Libanone,“ priblížil jeden z nich.

Dermerov hovorca pre Post uviedol, že počas svojej cesty rokoval o „širokom spektre otázok“, ale bližšie ich nešpecifikoval. Netanjahuov úrad a Trumpov hovorca sa odmietli vyjadriť. Kushnerov hovorca na žiadosť o komentár neodpovedal.

Zvolený prezident USA už počas kampane hovoril, že chce ukončiť „nekonečné“ vojny na Blízkom východe. Minulý mesiac však Netanjahuovi v telefonáte odkázal, aby „urobil, čo musí“ v boji proti šíitskému hnutiu Hizballáh v Libanone i palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.

Nie je jasné, či táto dohoda bude mať vplyv na rokovanie s Hamasom o prímerí v Gaze a prepustení izraelských rukojemníkov, pripomenul Post.

„Netanjahu nie je lojálny voči Bidenovi a bude sa sústrediť výlučne na získavanie priazne Trumpa,“ povedal bývalý vyslanec Baracka Obamu pre izraelsko-palestínske rokovania Frank Lowenstein. Dodal, že „Trump nebude váhať správať sa, akoby už bol prezidentom, keď uvidí príležitosť“.

Kushner bol súčasťou prvej Trumpovej administratívy, zo svojej pozície rokoval s niektorými arabskými a moslimskými štátmi o uznaní Izraela výmenou za upevnenie obchodných vzťahov. Tento proces vyústil do súboru zmlúv známych ako Abrahámovské dohody.

(sab)

Minúta  |  

Návrat Nemecka k jadrovej energii je logickým krokom, vyhlásil šéf atómovej agentúry

Jadrové elektrárne majú prakticky nulové emisie skleníkových plynov, ktoré inak „škodia klíme“, povedal v stredu generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi v rozhovore pre agentúru DPA.

„Myslím, že je to logické. Je to racionálny postoj,“ povedal Grossi na okraj klimatického samitu COP29 v azerbajdžanskom Baku a poznamenal, že Nemecko je jedinou krajinou na svete, ktorá sa úplne vzdala jadrovej energie. Politici v Berlíne by sa podľa neho mohli zamyslieť nad tým, prečo tak neurobili aj iní.

Grossi zdôraznil, že jadrové elektrárne prakticky neemitujú skleníkové plyny, ktoré „škodia klíme“. Odklon od jadrovej energie považuje za „veľmi zlý nápad“ pre planétu.

DPA pripomenula, že minulý týždeň nemeckí opoziční kresťanskí demokrati (CDU) označili odstavenie posledných jadrových elektrární v apríli 2023 za ideologicky motivovanú chybu aktuálnej stredoľavej koalície. Teraz je podľa opozície potrebné prehodnotiť, či je obnovenie prevádzky „za prijateľných technických a finančných podmienok“ ešte možné.

Ukončenie prevádzky nemeckých jadrových elektrárni iniciovala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU). Urobila tak z obáv po havárii v japonskej elektrárni Fukušima. Grossi zdôraznil, že tento krok nechce označiť za chybu, pretože nespochybňuje demokraticky prijaté rozhodnutia členských štátov.

(tasr)

Minúta  |  

V Rakúsku odsúdili muža na štyri mesiace väzenia za hajlovanie

Súd v meste Wels východne od Salzburgu v stredu vymeral odsúdenému trest za porušenie zákona zakazujúceho nacistickú symboliku, píše agentúra DPA.

Odsúdený muž a ďalšie dve osoby v júli v meste Bad Ischl hajlovali a skandovali rasistické heslá v rytme skladby L’amour toujours od talianskeho interpreta Gigiho D’Agostina. Dôkazy poskytli súdu svedkovia.

Dvadsaťpäťročný muž a devätnásťročný mladík sa k činu priznali, hoci mladší z dvojice odsúdený nebol. Obaja však budú musieť absolvovať prehliadku bývalého nacistického koncentračného tábora Mauthausen v Rakúsku. Obvinené bolo aj 16-ročné dievča, ktoré vinu poprelo a súd ju oslobodil, píše DPA.

Od mája sa v Nemecku a Rakúsku objavilo niekoľko prípadov skandovania „Nemecko pre Nemcov, cudzinci preč“ v rytme skladby L’amour toujours. Populárnu párty pieseň si v Nemecku tento rok opakovane privlastnili pravicoví extrémisti.

(tasr)

Minúta  |  

Times: Ukrajina by mohla do niekoľkých mesiacov vyrobiť atómovú bombu

Kyjev je údajne schopný zostrojiť jednoduché zariadenie podobné bombe Fat Man, ktorú USA v roku 1945 zhodili na Nagasaki, píše denník Times s odvolaním sa na informačný materiál ukrajinského rezortu obrany.

Ukrajina sa podľa britského denníka začne spoliehať na vlastné odstrašujúce kapacity, ak zvolený prezident Spojených štátov Donald Trump skutočne zastaví vojenskú a finančnú pomoc.

„Vytvorenie jednoduchej atómovej bomby, ako to urobili Spojené štáty v rámci projektu Manhattan, by po 80 rokoch nebolo zložitou úlohou,“ uvádza sa v dokumente.

Keďže Ukrajina nemá čas na vybudovanie a prevádzku veľkých zariadení potrebných na obohacovanie uránu, musela by sa spoliehať na použitie plutónia získaného z vyhorených palivových tyčí odobratých z ukrajinských jadrových reaktorov.

Kyjev má v súčasnosti pod kontrolou deväť funkčných reaktorov atómových elektrární, a hoci sa v roku 1996 vzdal tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete po rozpade Sovietskeho zväzu, stále disponuje značnými jadrovými skúsenosťami, najmä v oblasti konštrukcie plutóniovej bomby.

„Hmotnosť reaktorového plutónia, ktoré má Ukrajina k dispozícii, možno odhadnúť na sedem ton... Významný arzenál jadrových zbraní by si vyžadoval oveľa menej materiálu... množstvo materiálu postačuje na stovky bojových hlavíc s taktickým výkonom niekoľko kiloton,“ citoval Times dokument pre ministerstvo.

Dokázalo by Slovensko vyrobiť jadrovú bombu?

Mohlo by Vás zaujímať Dokázalo by Slovensko vyrobiť jadrovú bombu?

Takáto bomba by mala približne desatinu výkonu Fat Mana, konštatujú autori dokumentu. „To by stačilo na zničenie celej ruskej leteckej základne alebo sústredených vojenských, priemyselných alebo logistických zariadení. Presný jadrový výkon by bol nepredvídateľný, pretože by sa použili rôzne izotopy plutónia,“ napísal autor správy Olexij Ižak.

Ižak je vedúcim oddelenia ukrajinského Národného inštitútu strategických štúdií, vládneho výskumného centra, ktoré pôsobí ako poradný orgán prezidentskej kancelárie a Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na októbrovom stretnutí s exprezidentom USA Donaldom Trumpom vyhlásil, že jeho krajina by potrebovala jadrové zbrane na strategické odstrašenie, ak by Ukrajine zabránili vstúpiť do NATO.

Zelenskyj neskôr poprel, že Ukrajina sa snaží jadrové zbrane vyrobiť, a predošlé vyhlásenie označil za konštatovanie neexistujúcich bezpečnostných záruk mimo Aliancie.

Tento dokument však ponúka právny základ pre odstúpenie od zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tú Ukrajina ratifikovala pod podmienkou bezpečnostných záruk zo strany USA, Británie a Ruska v Budapeštianskom memorande z roku 1994.

Kyjev v súčasnosti tvrdí, že Moskva toto memorandum porušila, čím právny rámec stratil platnosť.

„Porušenie memoranda zo strany Ruskej federácie, ktorá disponuje jadrovými zbraňami, je formálnym dôvodom na odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a morálnym dôvodom na prehodnotenie nejadrovej voľby zo začiatku roka 1994,“ uvádza sa v dokumente.

Dokument vydalo Centrum pre armádne, konverzné a odzbrojovacie štúdie, vplyvný ukrajinský vojenský think tank. Inštitúcia ho predložila námestníkovi ministra obrany, vláda ho neskôr nevzala na vedomie.

Česká agentúra ČTK priniesla správu o tom, že hovorca ukrajinskej diplomacie Heorhij Tychyj na sociálnej sieti v reakcii na správu Times uviedol, že Ukrajina jadrové zbrane nevyvíja, a ani ich nemieni zháňať.

"Ukrajina sa zaviazala k NPT (Zmluva o nešírení jadrových zbraní); nevlastníme, nevyvíjame ani nemáme v úmysle získať jadrové zbrane," uviedol jasne Tychyj.

(sab)

Minúta  |  

Mexiko v súčasnosti nie je bezpečnou krajinou, vyhlásil veľvyslanec USA Ken Salazar

Zástupca Spojených štátov tiež kritizoval exprezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora za neúspešnú bezpečnostnú politiku a odmietanie americkej pomoci, píše agentúra Reuters.

„Skutočnosť je taká, že Mexiko v súčasnosti nie je bezpečné,“ povedal Salazar. Poukázal tiež na bezpečnostnú koordináciu medzi Washingtonom a Mexicom, ktorá bola podľa neho počas Lópezovej vlády „nedostatočná“.

„Žiaľ, táto koordinácia v minulom roku zlyhala, a to najmä preto, že predchádzajúci prezident nechcel prijať pomoc od Spojených štátov,“ dodal.

Salazar vyjadril nádej, že prezidentka Claudia Sheinbaumová, ktorá prevzala úrad v októbri, bude úspešnejšia v boji proti kriminalite a násiliu tým, že bude viac investovať do bezpečnosti.

Sheinbaumová, ktorá kandidovala za exprezidentovu stranu Hnutie národnej obrody (MORENA), sa zaviazala, že jej bezpečnostná politika bude úzko nadväzovať na politiku Lópeza Obradora, pripomína Reuters.

Mexiko už roky sužuje násilie, ktoré sa úradom nedarí potlačiť. Súvisí najmä s bojmi medzi drogovými kartelmi. V štáte Sinaloa si boje medzi kartelmi od septembra vyžiadali stovky obetí. Niektoré časti krajiny federálna vláda nemá pod kontrolou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.