Preskočiť na obsah
  |  

Najstarší oltár v Kostole sv. Juraja v Spišskej Sobote reštaurujú

POPRAD – Najstarší oltár v Kostole sv. Juraja v historickom centre Spišskej Soboty v Poprade prechádza obnovou. Na časť prvej etapy reštaurátorských prác sa tamojšej fare podarilo získať dotáciu z programu Obnovme si svoj dom vo výške 10-tisíc eur.

Miestny farár Anton Mišek pre TASR uviedol, že celkovo si úvodná fáza rekonštrukcie vyžiada takmer 30-tisíc eur. Oltár Panny Márie, umiestnený vľavo od hlavného oltára, demontovali ešte začiatkom jesene minulého roka, v súčasnosti je rozobraný v reštaurátorskom ateliéri v Spišskom Podhradí. Z jednotlivých častí oltára – oltárnej skrine, sôch sv. Doroty, sv. Margity, sv. Kataríny, sv. Barbory a aj Márie s Ježiškom – najprv odstránili sekundárne zásahy, vyčistili povrch a upevnili polychrómiu.

„Ide o najstarší gotický oltár v našom kostole, je z roku 1464, jeho autor nie je známy. Výška od menzy je 382 centimetrov a šírka úplne otvoreného oltára je 320 centimetrov. Je napadnutý červotočom, takže si vyžadoval reštaurátorský zásah,“ zdôvodnil farár. Pôvodne slúžil ako hlavný oltár, keď sa dokončila prestavba kostola v 15. storočí. V roku 1516 ho nahradil hlavný oltár sv. Juraja, ktorého autorom je Majster Pavol z Levoče.

Mišek dodal, že prostriedky na ďalšie pokračovanie prvej etapy obnovy oltára Panny Márie sa budú snažiť získať z externých zdrojov, okrem iného znova aj v spomínanom programe rezortu kultúry. V súčasnosti finišujú s reštaurovaním oltára sv. Antona Pustovníka z roku 1503, na ktorom sú výnimočné maľby na krídlových tabuliach. Ten by sa mal čoskoro vrátiť späť na svoje pôvodné miesto vpravo od hlavného oltára. Obnovu si podľa Mišeka časom vyžiada aj baroková organová skriňa, taktiež napadnutá červotočom. Ten sa objavuje aj v už zreštaurovanom barokovom oltári sv. Jozefa v bočnej kaplnke kostola.

(tasr)

  |  

Kradnúť áno, do väzenia nie. Mladý muž sa vyhýba spravodlivému trestu

ČADCA – Polícia sa opäť obracia na pozorné oči verejnosti. Dňa 12. januára vyhlásila pátranie po mužovi, ktorý sa viackrát dopustil krádeže a odmietol nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody.

Muž sa vyhýba spravodlivému trestu a naďalej pácha trestnú činnosť. Policajti už toho majú dosť a zverejnili fotografiu delikventa spolu s jeho menom a bydliskom.

Dvadsaťosemročný Branislav Billa z Čadce je hľadaný vo veci pokračovacieho prečinu krádeže.

Ak by ste Branislava Billu videli, obráťte sa na číslo 158. Foto: KR PZ Žilina
  |  

Únik informácií o príprave odvetného útoku na húsíov v Jemene vyvolal v Pentagóne nespokojnosť

Únik informácií o príprave odvetného útoku na Húsíov v Jemene vyvolal v Pentagóne nespokojnosť. Vo štvrtok večer britský denník Times informoval o zasadnutí kabinetu, na ktorom premiér Rishi Sunak vyjadril súhlas so zapojením britských síl do odvetnej operácie proti hnutiu Ansar Alláh (Húsíom).

Podľa britského denníka Telegraph s odvolaním sa na zdroje z amerických vojenských kruhov však americká tajná služba informovala svojich britských partnerov o svojej nespokojnosti takýmto únikom informácií.

Predpokladalo sa totiž, že všetky potrebné informácie budú zverejnené až po návrate stíhačiek na základne. Britská vláda zároveň podľa Telegraphu trvá na tom, že incident nemal na operáciu žiadny vplyv.

Londýn sa údajne aktívne snaží identifikovať zdroj úniku informácií do médií. Periodikum tiež poukazuje na nedostatok jasnosti v tom, aká ostrá bola reakcia Washingtonu na incident. Minister obrany Grant Shapps si nie je vedomý žiadnej reakcie amerických spojencov Londýna na tento únik.

(tass)

  |  

Severná Kórea údajne odpálila ďalšiu balistickú raketu

Severná Kórea údajne odpálila ďalšiu balistickú raketu, uviedol juhokórejský Zbor náčelníkov generálnych štábov. Raketu mala KĽDR odpáliť z východného pobrežia polostrova. Zbor neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti, ako ďaleko zbraň letela.

Najnovšie odpálenie rakety sa odohralo len niekoľko dní po tom salve asi dvesto delostreleckých granátov, ktoré Pchjongjang vypálil do mora blízko spornej námornej hranice s Južnou Kóreou.

(tasr, ap)

  |  

Ak by sa voľby v Nemecku konali v nedeľu, nová strana Sahry Wagenknechtovej by získala 14 percent hlasov

Ak by sa voľby v Nemecku konali v súčasnosti, nová strana Sahry Wagenknechtovej by získala 14 percent hlasov. Vyplýva to z prieskumu nemeckého inštitútu INSA pre denník Bild.

Víťazom volieb by bola koalícia CDU/CSU so ziskom 27 percent hlasov nasledovaná AfD so ziskom 18 percent. Tretia priečka patrí zhodne SPD a Wagenknechtovej Aliancii so 14 percentami. Piatou najsilnejšou stranou sú podľa merania Zelení s výtlakom 12 percent. Ostatné strany by ostali mimo hry.

Zo zverejnených dát je zrejmé, že vstupom Wagenknechtovej strany do politickej súťaže prichádza výrazný pokles podpory pre AfD, ktorá si v prieskumoch v minulosti pripísala aj okolo 25 percent. Politička tejto protisystémovej strane konkuruje zľava.

V októbri Wagenknechtová spolu s deviatimi zákonodarcami opustila stranu Ľavica (Die Linke) a oznámila plány na založenie novej strany, ktorú už poznáme pod názvom Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Podľa agentúry AP nová strana spája ľavicovú ekonomickú politiku s reštriktívnym prístupom k migrácii.

Z rovnakého prieskumu tiež vyplýva, že podpora súčasnej „semaforovej“ koalície stále klesá. S prácou spolkovej vlády je nespokojných až 76 percent opýtaných. Naopak, spokojných s činnosťou vlády v Berlíne je len asi každý šiesty občan – ide o 17 percent opýtaných.

Ide o vôbec najhorší výsledok od nástupu kancelára Olafa Scholza (SPD) do funkcie v decembri 2021.

(bild)

  |  

Britské lietadlové lode nemôžu zasahovať v Červenom mori, dôvodom je náborová kríza v kráľovskom námorníctve

Britské lietadlové lode nemôžu zasahovať v Červenom mori, dôvodom je náborová kríza v kráľovskom námorníctve. Nedostatok bojaschopných mužov predstavuje vážny problém, keďže Británia spolu s USA zjavne začali odvetné akcie proti Húsíom v Jemene.

Britský premiér Rishi Sunak varoval povstalcov, že armáda jeho krajina „bude pokračovať v operáciách“, ak zo strany Húsíov nedôjde k deeskalácii.

Medzitým sa objavili aj výzvy na vyslanie HMS Queen Elizabeth, lietadlovej lode za tri miliardy libier, do Červeného mora ako súčasti údernej skupiny lietadlových lodí – Carrier Strike Group.

Podporné plavidlo RFA Fort Victoria, ktoré ako jediné dokáže dodávať skupine potrebné množstvo munície, však nedokáže vyplávať z dôvodu nedostatku námorníkov.

Fort Victoria má obyčajne stočlennú posádku, v súčasnosti funguje v núdzovom personálnom režime. Loď je umiestnená v liverpoolskej lodenici po rozsiahlych opravách ešte z roku 2021, a to napriek tomu, že je už pravdepodobne schopná plavby.

Podľa denníka Telegraph má britské námorníctvo taký nedostatok námorníkov, že muselo dočasne vyradiť zo služby fregaty HMS Westminster a HMS Argyll. Námorné sily podľa niektorých členov vlády zažili kolaps.

(telegraph, echo 24)