Exkluzívne s Richardom Rybníčkom: Politika je o tom, ako využijete moc, ktorú vám dali ľudia

Ste vo funkcii od roku 2010. Do svojho úradu ste určite vstupovali s rôznymi predstavami a ideálmi. Zmenili sa za tie roky?

Nezmenili. V podstate som si vždy rozdelil svoju prácu na dve časti. Jedna sa týkala stratégie a mesta, ktoré by som chcel pripraviť do budúcnosti, aj keď tu už nebudem ako primátor. Druhá bola operatívna. To znamená riešenie modernizačného dlhu a aktuálnych problémov, ktoré sa týkajú každodenných vecí.

Tá strategická je zložitejšia v tom, že reálne výsledky, ktoré občan uvidí, budú oveľa neskôr, ale na druhej strane si myslím, že každý primátor alebo primátorka musí plánovať, najmä cez územný plán, cez schvaľovanie územného plánu a strategické dokumenty aj na minimálne 10 až 20 rokov dopredu, nielen na štvorročné obdobie. Toto sa mi zatiaľ darí a myslím si, že sa to aj napĺňa.
  
Čo sa vám doteraz na pozícii primátora mesta Trenčín podarilo a naopak, čo vám nevyšlo?
 
Som veľmi rád, že sa podarilo vyriešiť odborné posudky na riešenie dopravy v Trenčíne. Podarilo sa mi presvedčiť aj štát, ktorý na tom veľmi úzko participuje. Získali sme stanoviská odborníkov na to, ako sa má riešiť doprava v meste. Čo sa mi ale nedarí, je urýchliť tieto procesy.

Som primátorom 13 rokov, máme siedmeho premiéra, mali sme ôsmich ministrov dopravy, a tak stále odznova musím každému novému ministrovi vysvetľovať, čo potrebujeme a nanovo to riešiť. Je to veľmi zložité a týka sa to nielen dopravy, ale aj riešenia starého cestného mosta, ktorý je veľmi komplikovaný. Všetci vieme, v akom je stave, ale veľmi ťažko sa komunikuje s jednotlivými ministrami a presviedča, aby to riešili rýchlejšie.
 
Tento istý problém spôsobuje aj meškanie rekonštrukcie železničnej a autobusovej stanice?
 
Áno, predovšetkým sa to týka železničnej stanice. Trochu nepochopiteľne sa do modernizácie železničnej trate, ktorá sa plánovala ešte pred mojím príchodom, nezahrnula aj železničná stanica. Zmodernizovali sa peróny, trať, ale železničná stanica sa nechala tak. Železnice sme museli dlhodobo presviedčať, ale v tejto chvíli je proces už rozbehnutý.
 
Existujú už aj nejaké reálne termíny?
 
Momentálne sme v situácii, kedy 24. januára budem do mestského zastupiteľstva predkladať návrh zmluvy so spoločnosťou SIRS – Development, a. s., ktorá by mala za približne 2 milióny eur zrekonštruovať autobusovú stanicu. Verím, že to poslanci schvália. Ak by sa to podarilo, do konca roku 2025 by mohla byť autobusová stanica hotová.

Železničná stanica je, samozrejme, zložitejšia v tom, že ju vlastnia Železnice Slovenskej republiky a tie majú zase nového generálneho riaditeľa. Ale platí, že ak všetko pôjde podľa plánu, s rekonštrukciou železničnej stanice by sa mohlo začať v roku 2025 a myslím si, že do roku 2026 by mohla byť aj zrekonštruovaná.
 
Funkcia primátora so sebou prináša okrem popularity aj zvýšenú mieru kritiky. Ako sa vyrovnávate s tlakom verejnosti?

Ja som bol na kritiku zvyknutý už aj keď som bol generálnym riaditeľom JOJ-ky alebo Slovenskej televízie. Celý život sa pohybujem vo verejnom priestore a hovorím, že politika nie je reality šou a nie je ani šoubiznis, kde by ste boli preto, aby ste ľuďom prinášali úsmev, aby ste boli pre svoju popularitu vyhľadávaní.

Politika je hlavne o tom, ako zmysluplne a užitočne využijete moc, ktorú vám ľudia na nejaké obdobe dali. A to je obrovská zodpovednosť, ale aj ťažká práca. Pohybujete sa v priestore, kde musíte byť pripravení na kritiku. Nemali by ste sa jej za každú cenu prispôsobiť a začať robiť všetko, čo kritici chcú. Áno, aj ja robím chyby, ale našťastie, a hovorím to s pokorou, mám okolo seba skvelý tím kolegov z mestského úradu, ktorí mi vždy povedia, čo robím zle. Som rád, že som doteraz nepodľahol kritike, ktorá je síce akokoľvek dobre mienená, no odborne nie je ničím podložená.
 
Dane a poplatky dvíhajú tento rok na Slovensku mnohé mestá a obce. Sťažujú sa na výpadky podielových daní, prípadne ich stagnáciu. Aká je finančná kondícia mesta Trenčín?
 
Momentálne sme v stabilizovanej situácii. To znamená, že máme rozpočet a ideme ďalej. Ale na druhej strane musím povedať, že z dlhodobého hľadiska je tento stav neudržateľný a pokiaľ naozaj vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky v najbližších rokoch nezmenia systém financovania územnej samosprávy, čiže miest a obcí, tak pri neustálych návrhoch na zvyšovanie miezd v celej verejnej správe či na mestskom úrade, v školstve a v iných oblastiach, som presvedčený o tom, že mestá, nielen Trenčín, budú mať v najbližších rokoch vážne problémy s udržateľnosťou. Donekonečna sa dane z nehnuteľností ani poplatky zvyšovať nedajú.
 
S ministerstvom vnútra sa budeme musieť vážne dohodnúť aj na tom, ako prepojiť funkčnosť štátnej polície s mestskými políciami, pretože my v podstate v mnohom suplujeme úlohy štátnej polície v mestách. Mestskí policajti sú vystavovaní ťažkým situáciám, zaslúžia si vyššie mzdy, zaslúžia si minimálne rovnakú podporu, ako majú štátni policajti, no my im ju už nevieme poskytovať.
 
Situácia je síce stabilizovaná, ale do budúcnosti extrémne napätá a ak s tým štát niečo neurobí a nezmení systém financovania, úprimne si myslím, že všetky mestá na Slovensku, vrátane Trenčína, budú mať vážny problém udržať súčasný stav. V prípade Trenčína sa to môže týkať dotácií na zimný štadión, dotácií na šport, kultúru. Ale to sa ukáže časom.
 
Ktorý problém alebo výzvu bude potrebné v meste prioritne riešiť?

V tejto chvíli je absolútne nevyhnutné začať čo najskôr s rekonštrukciou pešej zóny, ktorá ale opäť závisí na rozhodnutiach štátu. Napriek tomu, že výzva na Európske hlavné mesto kultúry bola vypísaná 6. decembra a my sme o ňu požiadali, tak nemám úplne dobrý pocit z toho, ako sa momentálne vyvíja rýchlosť prideľovania finančných prostriedkov zo strany štátu smerom k eurofondom.

A opäť nehovoríme iba o Trenčíne, ale o celom Slovensku. Takže dúfam, že štát bude flexibilný a v marci budeme môcť začať s rekonštrukciou pešej zóny a starého železničného mosta. Napriek tomu, že byrokracia zo strany štátu je veľká, dúfam, že v tomto roku dokážeme vyčerpať čo najviac z eurofondov, aby sme mohli začať robiť veľké investičné akcie.

Existuje niekoľko projektov, ktoré by bolo vhodné stihnúť do začatia predsedníctva EHMK 2026. Zostávajú dva roky. Stihne sa to?
 
V prípade dokončenia pešej zóny sme prijali niekoľko opatrení. Nechali sme tam položiť drvivú väčšinu inžinierskych sietí. Predpokladám, že rekonštrukciou týchto sietí sme ušetrili približne 6 mesiacov času. Takže ak nám štát pošle peniaze včas a začneme v marci, som presvedčený, že 15 mesiacov by pokojne mohlo stačiť na to, aby sa pešia zóna zrekonštruovala. Vychádza to niekedy na jeseň 2025.

Problémom môže byť ale starý železničný most. Podľa informácií, ktoré mám, sú problémy s verejným obstarávaním. Jeho rekonštrukcia sa tak pravdepodobne o pár mesiacov natiahne. Ostatné veci, ako Námestie svätej Anny, Ulica 1. mája alebo Kultúrne centrum Dlhé Hony sú, nazvem to ľudovo, stavby na jednu stavebnú sezónu. Ak sa začne na jeseň v tomto roku, tak to vieme za rok zvládnuť. 
 
Čo pre mesto, ale aj pre vás osobne znamená titul EHMK 2026?

Na jednej strane je to prestíž, obrovská príležitosť pre mesto, ale aj pre krajinu, na strane druhej musím úprimne povedať, že je to pre mesto aj extrémna záťaž. Tento titul je na Slovensku len druhýkrát. Je nepoznaný a mnohí, úplne logicky, nerozumejú, čo to znamená, vidia za tým iba peniaze. Ale toto nie je projekt o peniazoch, je to projekt o komplexnej transformácii mesta aj v rámci verejných priestorov, myslenia, v rámci úplne iného pohľadu na kultúru a tento proces sa bude musieť udržať aj ďalšie roky.

Je náročné zaviesť administratívu, je náročné presviedčať tých, ktorí projekt spolufinancujú, teda Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) alebo štát, o čom to celé je. Cítim tam aj trošku závisť, bohužiaľ. Prečo Trenčín, prečo nejdú peniaze aj do iných miest v kraji a tak ďalej. Toto všetko musíme prekonávať. Verím ale, že to zvládneme, no budeme potrebovať pomoc všetkých, ktorí to spolufinancujú a budeme potrebovať aj pochopenie.
 
Ako by ste zhodnotili svoju doterajšiu spoluprácu so župou?
 
Veľmi si vážim prístup župana, ktorý od začiatku tento projekt podporuje, rozumie mu a záleží mu na ňom. Čo ma ale trochu mrzí, je nepochopenie zo strany poslancov krajského zastupiteľstva. Veľmi si želám, aby sa na projekt Trenčín 2026 začali pozerať ako na rozvoj hlavného mesta kraja, podľa ktorého sa, mimochodom, aj ten kraj volá.

Niekedy mám pocit, že sme asi jediný kraj na Slovensku, kde v krajskom zastupiteľstve nie je úplná zhoda na tom, že Trenčín je hlavné mesto kraja, nie je tam jednoducho úplne vnútorne prijaté, že toto je naše hlavné mesto, najzaťaženejšie mesto a potrebuje väčšiu podporu, napríklad v riešení dopravy.

Dopravné problémy, ktoré máme, by mali mať aj zo strany poslancov z iných miest oveľa väčšiu pozornosť. Je totiž paradoxné, že najväčšie zápchy v Trenčíne a najťažšia dopravná situácia nie je na mestských cestách, ale na štátnych a na cestách, ktoré sú v správe TSK. Hovorím o veľkých zápchach, ktoré sú na ceste medzi OBI a OC Laugaricio. Tá je momentálne aj hlavným ťahom do okolitých obcí, do Bánoviec, Prievidze a tak ďalej. Za túto situáciu viac-menej znáša kritiku mesto. Ale to nie je problém Trenčína, je to problém celého kraja. Všetkým poslancom by malo záležať na tom, aby sa táto ťažká dopravná situácia riešila finančnou podporou. Napríklad, prípravou projektov zo strany TSK. Zatiaľ sa to nestalo.

Štát podporí projekt EHMK 2026 niekoľkými miliónmi eur. Do čoho budú investované?
 
Cez 7 miliónov bude investovaných do dokončenia pešej zóny, asi 13 miliónov bude investovaných do starého železničného mosta, stále platí, že je tam 8-percentná spoluúčasť mesta, čiže nejde väčšina peňazí z mestského rozpočtu. Približne 3 milióny eur sa zainvestujú do rekonštrukcie Ulice 1. mája, cca milión eur do rekonštrukcie Námestia sv. Anny a 4 milióny eur bude stáť nové Kultúrne centrum Dlhé Hony. Za 1 a pol milióna by sme chceli ešte v tomto volebnom období zrekonštruovať Mariánske námestie pred Farským kostolom Narodenia Panny Márie, v procese je rekonštrukcia synagógy a Centra pre rodinu.

Určite sa veľmi teším na nový park, a to nielen zrekonštruovaný Park gen. M. R. Štefánika, ale aj ten, ktorý vznikne v alúviu Orechovského potoka. Budeme revitalizovať aj Trenčiansky luh. Toto sú zatiaľ najväčšie projekty, plus výtvarné, hudobné a tanečné štúdio vedľa kina Hviezda, to bude stáť okolo 3 miliónov eur. Veľmi však bude záležať aj na tom, ako flexibilný bude štát.

Máte aj dlhodobé ambície týkajúce sa Trenčína? Kde by ste chceli vidieť mesto o niekoľko rokov?
 
Mojou najväčšou ambíciou je, aby sa po najbližších komunálnych voľbách začala rekonštrukcia starého cestného mosta aj s preložkou cesty 1/61 v Trenčíne, plus stavba mosta do Orechového. Toto všetko nám potom umožní začať developovať nové centrum mesta, ktoré je navrhnuté v rámci projektu Trenčín si Ty, mesto na rieke.

Veľmi by som si tiež želal, aby sme vyriešili dopravu spolu s TSK a ďalšia vec, na ktorej mesto pracuje, ale tiež budeme v tomto prípade potrebovať pomoc od župy, je vybudovanie veľkej okružnej križovatky pod Juhom. Chceme totiž efektívnejšie vyriešiť dopravu nielen smerom na Juh, ale aj na Soblahov, Mníchovu Lehotu a tak ďalej.

To sú moje sny a budem rád, ak sa začnú realizovať už v roku 2027. Definitívne to zmení charakter mesta a hlavne, konečne sa centrum mesta dostane k rieke. Verím, že sa to podarí. Chcel by som, aby bolo toto mesto jedno z najlepších miest na život na Slovensku aj v strednej Európe. Bez ohľadu na to, či tu budem ja alebo po mne príde niekto iný.
 
Počas výkonu svojej funkcie sa stretávate s množstvom osobností, či už s politikmi, umelcami, vedcami a podobne. Je niekto, kto vo vás zanechal hlboký dojem?
 
Najviac si pamätám moje stretnutie s profesorom Vladimírom Krčmérym počas covidu. To vo mne zanechalo ohromný dojem. Spolupráca s ním počas pandémie, jeho skúsenosti, ktoré mal z cestovania po svete, to mi prinieslo neuveriteľné množstvo silných momentov.

Ďalšie veľmi silné stretnutie som zažil, keď som riešil otázku dôstojných podmienok pre ľudí bez domova. Boli to dvaja ľudia. Vladko Maslák, farár z Kláštora pod Znievom, ktorý sa stará o bezdomovcov, bol mojou inšpiráciou v otázke riešenia sociálnej politiky. Druhým dôležitým človekom, ktorý mi v tom pomáhal, bol Anton Srholec. Pozval ma do priestoru, v ktorom sa o ľudí bez domova staral. Rozprávali sme sa o tom, ako sa s nimi dá pracovať, ako by som mohol toto robiť aj v Trenčíne.

A zatiaľ sa nám to darí. Na jar budeme otvárať zrekonštruovaný priestor pre bezdomovcov na Nešporovej ulici. Už to nebude iba priestor, v ktorom budú bývať. Bude tam aj kancelária, kde sa im budú vybavovať občianske preukazy, kde sa budeme snažiť pomáhať tým, ktorí sa budú chcieť vrátiť späť do života. Bude to také malé vydanie Kláštora pod Znievom.
 
Stíhate si pri obrovskom množstve vašich povinností zahrať ešte s kapelou Bez ladu a skladu?

Áno, som jej plnohodnotným členom, ale zistil som, že to nie je až taká sranda, keďže sme začali aj veľa koncertovať. Veľa večerov trávim hraním v rôznych kluboch, na naše koncerty chodí stále mnoho ľudí. Pre mňa je to obrovský relax, možnosť sa odreagovať, prísť na iné myšlienky. Som rád, že s chalanmi hrám, veľmi ma to baví. Tí ľudia sú vlastne moja rodina, s mnohými z nich vyrastám od základnej školy. Som za to veľmi vďačný a robím všetko, aby sme ešte vládali hrať.