Preskočiť na obsah
  |  

Deti v reedukačných centrách žijú v plesniach a v špine. Niektoré spia na matracoch či zažívajú sexuálne zneužívanie

Deti v reedukačných centrách žijú v plesniach a v špine. Niektoré spia na matracoch či zažívajú sexuálne zneužívanie. Hovoria o tom výsledky neohlásených kontrol Generálnej prokuratúry SR vo všetkých 13 zariadeniach na Slovensku, počas ktorých bolo zistené závažné porušovania zákona a práv umiestnených detí. 

Deti sú podľa výsledkov zistení vystavované fyzickému, psychickému či sexuálnemu násiliu, okrem toho nemajú žiadne súkromie v nevyhovujúcich sprchách či na toaletách, kde nie je samozrejmý prívod teplej vody.  V Trstíne boli izby dievčat nevetrané, čo im podľa spisu prokuratúry neumožňovali chýbajúce kľučky na oknách s mrežami.

„Výstup na povalu z chodby prístupnej aj deťom, bol znečistený vtáčím trusom a ako sme neskôr zistili, aj mŕtvymi holubmi,“ uvádza sa v zhodnotení generálnej prokuratúry.

Viac o aktuálnej situácii v prevýchovných zariadeniach sa dočítate v článku Lenky Tkáčovej.

  |  

Polícia obvinila troch prevádzačov, ktorí cez hranice nelegálne dostali desiatky osôb

SOBRANCE – Počas akcie s názvom Bunker zadržali príslušníci Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii v stredu členov organizovanej skupiny prevádzačov. Tí mali cez hranicu previesť desiatky osôb.

V spolupráci s príslušníkmi zásahovej jednotky Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície zo Sobraniec vykonali zásah u jednotlivých členov, tri podozrivé osoby zadržali a policajti s nimi vykonali potrebné procesné úkony.

„Podľa zistení polície mali členovia tejto skupiny pomáhať pri nelegálnom prekračovaní štátnej hranice desiatkam nelegálnych migrantov, ktorých cieľom bolo dostať sa do rôznych krajín Európskej únie,“ spresnila policajná hovorkyňa Denisa Bárdyová.

Vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru vzniesol obvinenie voči trom osobám za zločin prevádzačstvo spáchaný závažnejším spôsobom formou organizovanej skupiny. Po dokázaní viny im hrozí 7 až 10 rokov väzenia.

(tasr)

  |  

Pápež sa stretol s delegáciou z Vietnamu, krajinu chce navštíviť

Pápež sa stretol s delegáciou z Vietnamu, krajinu chce navštíviť. Návštevu podľa arcibiskupa víta aj tamojšia katolícka komunita.

"Bola by to dobrá správa pre tento región," povedal arcibiskup Paul Richard Gallagher, ktorého vatikánska funkcia je porovnateľná s ministrom zahraničných vecí. Podľa jeho slov išlo o pozitívne stretnutie.

Gallagher avizoval, že v apríli navštívi Vietnam on osobne a neskôr v priebehu roka aj štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, "premiér" Vatikánu.

(tasr)

  |  

Poslanci Hlasu nepodporia program schôdze o odvolávaní Andreja Danka

Poslanci Hlasu nepodporia program schôdze o odvolávaní Andreja Danka. Chcú si počkať na výsledky vyšetrovania Dankovej nehody. Opozícia podala návrh na jeho odvolanie, poslanci sa ním majú zaoberať vo štvrtok.

Hlas očakáva, že po skončení vyšetrovania v závislosti od jeho výsledkov zaujme Danko k incidentu jasný osobný i politický postoj. "Dovtedy však Hlas odmieta podporovať zjavné politické zneužívanie celej témy parlamentnou opozíciou, ktorá používa na predstaviteľov vládnej koalície úplne iný morálny meter ako na svojich vlastných nominantov v minulosti," uviedla v stanovisku hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.

Hovorkyňa zopakovala, že Hlas po dopravnej nehode šéfa SNS vyhlásil, že v prípade preukázania jeho vážneho porušenia zákona vidí priestor aj na vyvodenie politickej zodpovednosti. "Nehodu momentálne vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní, pričom z rozhodnutia generálneho prokurátora skúmajú aj trestnoprávny rozmer tohto skutku," uviedla.

(tasr)

  |  

Europarlament vyzval komisiu na kroky proti Budapešti. Liberálni poslanci opäť zaútočili na Maďarsko, tvrdí Orbán

Európsky parlament vo štvrtok odsúdil zámerné, nepretržité a systematické úsilie maďarskej vlády o oslabenie základných hodnôt EÚ. Uznesenie podporilo 345 poslancov, 104 bolo proti a 29 sa zdržalo hlasovania. Poslanci v tejto súvislosti upozornili najmä na nedávno prijatú maďarskú legislatívu na "ochranu národnej suverenity", čo je podľa nich možné porovnať s ruským zákonom o zahraničných agentoch.

Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že Rada EÚ (členské štáty) neuplatnila postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy ods. 1 (po tom, čo EP aktivoval tento mechanizmus v roku 2018). Vyzvali tiež Európsku radu, aby určila, či sa Maďarsko dopustilo "vážneho a pretrvávajúceho porušovania hodnôt EÚ" v rámci priamejšieho postupu podľa článku 7 ods. 2.

Európski zákonodarcovia zároveň odsúdili kroky maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý vlani v decembri na samite EÚ zablokoval zásadné rozhodnutie o revízii dlhodobého rozpočtu Únie vrátane balíka pomoci pre Ukrajinu.

Parlament vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím Európskej komisie uvoľniť 10,2 miliardy eur z predtým zmrazených finančných prostriedkov, a to aj napriek tomu, že Maďarsko nesplnilo požiadavky reforiem zameraných na nezávislosť súdnictva. Poslanci ďalej odsúdili systematické diskriminačné praktiky maďarskej vlády voči akademickej obci, novinárom, politickým stranám a občianskej spoločnosti pri prideľovaní finančných prostriedkov.

Aj vzhľadom na uvedené otázky sa EP pýta, či maďarská vláda v druhej polovici roka 2024 bude schopná plniť svoje povinnosti predsedníckej krajiny v Rade EÚ.

Orbán reaguje

Maďarský premiér Viktor Orbán v reakcii na hlasovanie vyhlásil, že liberálni europoslanci v Európskom parlamente opäť zaútočili na Maďarsko.

"Ukrajine chcú dať peniaze na štyri roky, pričom do eurovolieb zostáva už len päť mesiacov. V podstate chcú ľudí zbaviť ich práva rozhodovať o svojej budúcnosti," napísal Orbán na sociálnej sieti X. Tento prístup nazval "protidemokratickým" a zdôraznil, že Maďarsko s ním nesúhlasí.

"Ak chceme Ukrajine pomôcť, urobme to mimo rozpočtu EÚ a na ročnej báze. Toto je jediný demokratický postoj päť mesiacov pred voľbami," napísal Orbán.

Reakcie slovenských europoslancov

Za znenie rezolúcie proti Maďarsku hlasovali zo slovenských europoslancov Vladimír Bilčík, Peter Pollák, Ivan Štefanec, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Michal Wiezik. Proti boli Miriam Lexmann, Katarína Roth Neveďalová, Milan Uhrík a Miroslav Radačovský. Eugen Jurzyca sa zdržal. Nehlasovali Martin Hojsík, Jozef Mihál, Monika Beňová a Robert Hajšel.

Miriam Lexmann (KDH/EPP) uviedla, že nesúhlasí, aby sa členskej krajine odoberalo právo veta iba za to, že sa niekomu nepáči, ako ho používa. "Preto som túto pozíciu Európskeho parlamentu, tentoraz voči Maďarsku, v dnešnom hlasovaní odmietla. Áno, staviam sa veľmi kriticky voči zahraničnej politike Maďarska a niektorým krokom premiéra Orbána. To však nemôže byť dôvodom podkopávania zmlúv, na ktorých sme sa dohodli. Politický súboj sa musí zvádzať vždy v rámci dohodnutých pravidiel."

Vladimír Bilčík (nezávislý/Obnovme Európu) uviedol, že Maďarsko má dlhodobý problém s rúcaním právneho štátu. "Prekračuje pravidlá, a tým pádom nesie za to dôsledky. Politická cesta susedného Maďarska má preto pre Slovensko slúžiť ako výstraha, nie ako vzor," odkázal poslanec. Priznal, že o to viac ho znepokojuje bratanie sa slovenského premiéra Roberta Fica s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom a výrok o tom, že sa ich záujmy na 99 percent zhodujú. "Skutočný záujem Slovenska je vyhnúť sa maďarskej ceste," dodal.

Ivan Štefanec (KDH/EPP) tvrdí, že situácia v Maďarsku je dlhodobo nelichotivá. "Ohrozenia právneho štátu, európskych financií či pomýlená zahraničná politika voči Rusku a Ukrajine už nie sú len doménou maďarskej vlády a kontroverzného premiéra. Tieto kritériá čoraz viac napĺňa aj slovenská vláda," upozornil.

Eugen Jurzyca (SaS/Európski konzervatívci a reformisti) zdôraznil, že EÚ by mala na ochranu právneho štátu v prvom rade využiť európske orgány činné v trestnom konaní – OLAF, Európsku prokuratúru a Súdny dvor EÚ –, nie blokovanie eurofondov. "Eurofondy by nemali slúžiť na kupovanie lojality vlád členských štátov, ale na financovanie verejných statkov. Nepovažujem za optimálne, ak niektorý členský štát zneužíva pravidlo jednomyseľnosti na získanie ústupkov v iných oblastiach vetovaním správneho kroku," uviedol.

Jozef Mihál (nezávislý/Obnovme Európu) pripomenul, že eurokomisia v decembri odblokovala Maďarsku zmrazené kohézne fondy vo výške 10,2 miliardy eur tesne pred hlasovaním na samite o pomoci Ukrajine, keď hrozilo, že Maďarsko zablokuje toto dôležité rozhodnutie. "Samit o finančnej pomoci Ukrajine je naplánovaný na začiatok februára a riziko, že sa táto prax zo strany Maďarska zopakuje, je veľké. Preto vyzývame na začatie procesu podľa článku 7 odseku 2 Lisabonskej zmluvy, čo predstavuje prvý krok na určenie existencie vážneho a pretrvávajúceho porušovania hodnôt EÚ. Tento krok je potrebný na ochranu hodnôt EÚ," vysvetlil.

Martin Hojsík (PS/Obnovme Európu) hovorí, že Maďarsko je volebnou autokraciou, a nie demokraciou, a vzhľadom na alarmujúce tempo úpadku právneho štátu v Maďarsku je kľúčové, aby EP vyslal jasný signál nielen Viktorovi Orbánovi, ale aj Robertovi Ficovi. "EÚ je postavená na princípoch právneho štátu a demokracie, ktorých dodržiavanie od svojich členov bude vyžadovať. No Orbánov režim aj naďalej používa peniaze pochádzajúce aj zo slovenských daní na rozdávanie svojim oligarchom. Orbán blokuje revíziu európskeho rozpočtu, ktorá zahŕňa poskytnutie 50 miliárd eur Ukrajine, a pôsobí tak ako trójsky kôň Putina v Európe. Preto europarlament žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby z tlaku voči Maďarsku neustupovali," povedal.

Monika Beňová (Smer/nezaradená) upozornila, že dodržiavanie princípov právneho štátu je zmluvne definované tak neurčito, že ho možno pri vytváraní nátlaku na nejakú členskú krajinu používať veľmi svojvoľne. "Dlhodobo upozorňujem, že na to naviazaný mechanizmus umožňujúci pozastavenie čerpania eurofondov je potrebné uplatňovať veľmi obozretne. Primeranejšie pri vzniku podozrení by boli pokuty a nie úplné zastavenie financovania pomoci najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva, poľnohospodárom či stopnutie peňazí napríklad na obnovu a výstavbu zdravotníckej alebo školskej infraštruktúry," uviedla.

(mch, tasr)

  |  

Zuzana Čaputová vystúpila ako opozícia, nemá právo hovoriť o ústavnosti, vyhlásil Ján Richter

Zuzana Čaputová vystúpila ako opozícia, nemá právo hovoriť o ústavnosti, vyhlásil Ján Richter, podľa ktorého prezidentka nemá pritom mandát hovoriť o tom, čo je ústavné a zákonné, a čo nie.

"Prezidentka vystúpila ako štandardný opozičný politik aj z hľadiska obsahu, aj z hľadiska prístupu," poznamenal Richter. Predpokladá, že po skončení mandátu chce Čaputová ostať v politike.

Poznamenal tiež, že prezidentka si osvojila právo hovoriť o tom, čo je ústavné. "Nemá na to právo, je to právomoc súdu, hlavne Ústavného súdu (ÚS) SR," zdôraznil. Poznamenal pritom, že hlava štátu spochybnila ÚS pritom, ako odmietla argumenty vlády na skrátené konanie opierajúce sa o rozhodnutia ÚS.

Richter tiež pripomenul, že predošlá vláda prijímala viacero zmien v skrátenom legislatívnom konaní a vtedy prezidentka v pléne nevystúpila. Aktuálne podľa neho hlava štátu zopakovala len to, čo už dva týždne hovorí opozícia. Tvrdí, že prezidentka neprijala výsledky septembrových volieb, preto stále dáva najavo, že je súčasťou opozície.

(tasr)