Reedukačné centrá pre deti plné špiny a plesní. Práva maloletých sa porušujú. Odborníci bijú na poplach. Ide o okraj okraja, tvrdí Horecký

Obrázok1 Ukážka vnútorných priestorov v reedukačnom centre Trstín. Foto: Generálna prokuratúra SR/správa

Niektoré z detí umiestnených v reedukačných centrách nemajú svoje lôžko a spia na matracoch, iné sa za celý týždeň nedostanú na čerstvý vzduch, toaletný papier majú na prídel a šampón používajú len v určené dni. Takzvaná „dupľa“ v jedálni sa trestá mínusovými bodmi. To sú niektoré zo zistení, ktoré odhalila Generálna prokuratúra SR pri minuloročných neohlásených kontrolách vo všetkých 13 zariadeniach na Slovensku, v ktorých sa nachádza takmer 400 maloletých.

Podľa správy z neohlásených kontrol v reedukačných centrách [ďalej ako RC, poznámka red.] na Slovensku boli v každom zariadení zistené závažné porušovania zákona a práv umiestnených detí. Hovoríme o konkrétnych inštitúciách v mestách Košice, Levoča, Zlaté Moravce, Bačkov, Bystričany, Čerenčany, Hlohovec, Mlynky, Sološnica, Tornaľa, Trstín, Veľké Leváre a Vráble.

Horecký: Reedukačné centrá sú na okraji okraja

„Žiaľbohu, neprekvapilo ma to, pretože viem, že školstvo, ktoré je 30 rokov na okraji záujmu, má ešte vnútornú štruktúru, v ktorej sú diagnostické či reedukačné centrá na okraji okraja. Deti, ktoré sú v nich umiestnené, sú v najmenšom zábere starostlivosti a záujmu tejto spoločnosti,“ vyjadril sa pre Štandard bývalý minister školstva a podpredseda školského výboru Národnej rady SR Ján Horecký (KDH).

Za akceptovateľné stanovisko v prípade riešenia situácie zo strany ministerstva školstva pokladá Horecký audit systému, ktorý bude jasne špecifikovať zodpovednosť orgánov za jednotlivé oblasti. Súčasnému ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi (Hlas) chce ponúknuť konštruktívnu spoluprácu. „V mojom prípade nejde o žiadny politický hyenizmus. Táto vec ma trápi a chcem s ňou pomôcť, nie ju zneužívať na politický zápas,“ objasňuje Horecký, ktorý vo funkcii ministra stihol jedno stretnutie s predstaviteľmi diagnostických centier pre deti a rodinu.

„Zaujímal som sa o podmienky, v ktorých deti žijú. Veľmi som chcel tou vecou pohnúť, žiaľ, moje pôsobenie bolo ukončené pár dní po tom, ako som doručil do národnej rady novelu školského zákona. Svedomie by nám nemalo dovoliť, aby žili deti v takýchto podmienkach, zároveň sa u týchto detí zvyšuje pravdepodobnosť sociálnej psychopatológie alebo kriminálneho správania v dospelosti,“ objasňuje Horecký, ktorý netvrdí, že ide o pravidlo. „Nedovolil by som si deti dopredu onálepkovať, ale dlhodobé utrpenie sa jednoducho často prejaví na ľudskej psychike,“ dodáva podpredseda školského výboru.

Riško vo Vrábľoch zbitý a ležiaci na karimatke, Simonka sexuálne zneužitá

Deti sú podľa výsledkov zistení vystavované fyzickému, psychickému či sexuálnemu násiliu, okrem toho nemajú žiadne súkromie v nevyhovujúcich sprchách či na toaletách, kde nie je samozrejmý prívod teplej vody. Jedným z príkladov je maloletý Riško, umiestnený v stredisku Vráble. Chlapec ležal po príchode kontroly na zemi, prikrytý podložkami vraj preto, lebo ho bolí hlava. „Až potom, čo sa dieťa posadilo, zistili, že na hlave má hematóm a na líci škrabanec,“ uvádza sa v zhodnotení generálnej prokuratúry. Deti tvrdia, že Riškovi dala nočná vychovávateľka facku.

Príbeh maloletej Simony umiestnenej v Čerenčanoch a následne aj v Trstíne poukázal na to, že bola v oboch zariadeniach sexuálne zneužitá. Dievča malo byť nútené k vsunutiu pravítka do pošvy aj k iným praktikám. Páchateľkou bola iná chovankyňa zariadenia. Podľa prokuratúry nejde o ojedinelú skúsenosť.

Poranené dieťa RC Vráble. Foto: Generálna prokuratúra SR/správa

To ani zďaleka nie sú všetky zistenia kontrol.

Deti majú brigádovať zadarmo pre obec, zamestnancov či dokonca riaditeľov, novú zubnú kefku dostávajú raz za rok či za dva a šampón môžu používať len v určené dni. Toaletný papier majú získavať „na prídel“ a až pred použitím toalety. Vraj, aby sa ním neplytvalo. Všetkým chovancom pri príchode strihajú vlasy, dôvodom má byť predchádzanie všiam. „Môžeš prísť aj zo zlata, aj tak ťa dajú na izolačku a ostrihajú,“ uviedol chlapec umiestnený v Bačkove.

Maloletí tvrdia, že na narodeniny nedostávajú nič, a ak, tak len čokoládu či keksík na meniny, a to napriek tomu, že majú na vecné dary podľa školského zákona nárok – v deň sviatku, významnej životnej udalosti či v období Vianoc.

„Zákaz istých činností detí, bitky, hrubé slovné nadávky jednoznačne odmietam,“ háji sa riaditeľ prevýchovného strediska Tornaľa Peter Tóth, ktorý napriek tomu priznáva, že aj v ich priestoroch došlo k trestným činom. „Myslím si, že pred pár rokmi sme sa vybrali úplne iným smerom a zvolili sme novú víziu. S čistým svedomím môžem povedať, že sme otvorené zariadenie,“ dodáva Tóth. Chlapci môžu byť podľa tvrdení na čerstvom vzduchu, kedy chcú. Vychádzky realizujú v meste, v prírode či v rámci športových aktivít.

Psychologička: Deti neprišli do zariadení preto, lebo boli samé od seba zlé, ale preto, lebo sme my dospelí zlyhali

Najväčšie rany, ktoré takéto podmienky deťom spôsobujú, sú podľa psychologičky Evy Polákovej emočné zranenia. „Tie sa nedajú vyliečiť žiadnymi obväzmi ani antibiotikami. Liečia sa najdlhšie a iba tak, že si niekto s týmto človiečikom vytvorí vzťah a dá mu svoju dôveru. Sme to týmto deťom dlžní. Ony neprišli do zariadení preto, lebo boli samé od seba zlé, ale preto, lebo sme my dospelí zlyhali, my ako učitelia, štát či rodina. Nepýtali sa na svet, chceli sme ich tu mať, tak za to buďme vďační. Nech nám nie sú na príťaž, a ak v rodine aj sú, sme tu ešte ako spoločnosť, ako žolík pomoci,“ hovorí Poláková.

Za vypýtanie si takzvanej „duple“ je trest a znížené body, deti si kupujú kilo cukru na zahnanie hladu po večeri

Deti v prevýchovných zariadeniach tvrdia, že sú po večeroch hladné, a tak prišli na to, že kúpiť si kilogram kryštálového cukru, ktorého zjedia málo, im vydrží dlhšie ako nakúpené sladkosti z vreckového. Maloletí v Košiciach a v Levoči tiež poukazovali na to, že v jedálnom lístku uvádzajú iné jedlá a potraviny, než následne reálne dostávajú. Za takzvanú dupľu, sú v niektorých inštitúciách mínusové body ako jeden z trestov.

Mŕtvy hmyz, špina či plesne. Za to nemôže nedostatok financií, argumentuje prokuratúra

Alarmujúci stav vykazujú strediská aj v oblasti hygieny, ktorý riaditelia spájajú s problémovým správaním umiestnených detí a nedostatkom peňazí. Závažný stav bol zistený vo všetkých kontrolovaných priestoroch s výnimkou Košíc. Rozdiel spočíval len v rozsahu zistených nedostatkov. Prokuratúra oponuje, že problémovému správaniu detí nemožno pripísať zodpovednosť za tvorbu plesní na stropoch. Nedostatok financií nemá súvislosť ani s tým, že je v priestoroch špina, pavučiny či mŕtvy hmyz.

Podľa ministra Tomáša Druckera nie sú problémom iba zanedbané budovy a nevyhovujúce priestory, ale aj kvalita služieb a celkovo zmysel existencie reedukačných centier, ktorý by mal zodpovedať potrebám mladých klientov v 21. storočí.

V Trstíne boli izby dievčat nevetrané, čo im podľa spisu prokuratúry neumožňovali chýbajúce kľučky na oknách s mrežami. „Výstup na povalu z chodby prístupnej aj deťom, bol znečistený vtáčím trusom a ako sme neskôr zistili, aj mŕtvymi holubmi,“ pokračuje text.

Riaditeľ Tornale priznáva, že v umývadlách nemajú v stredisku teplú vodu. „Zdôrazňujem, chlapci sa, samozrejme, sprchujú v teplej vode a majú sprchy ako v trojhviezdičkovom hoteli, ale je pravda, že k umývadlám nie je dotiahnutá,“ dodáva šéf zariadenia s tým, že projekt je už podaný na ministerstvo a čakajú na schválenie.

„Niektoré pasáže poukazujú na to, že dieťa nemohlo písať svojim rodičom bez cenzúry, že zamestnanec reedukačného centra chcel vidieť, čo je obsahom listu. Keď to porovnám s väzňami, ktorí sú právoplatne odsúdení, oni majú právo písať napríklad ombudsmanovi alebo ľudskoprávnym inštitúciám bez cenzúry. Príslušníci väzenskej služby nesmú čítať obsah listu,“ vyjadril sa pre Štandard verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský s tým, že keď sa prokurátorka pýtala zamestnancov, prečo deťom čítajú listy, odpoveď bola: „Čo ak by o nás dieťa niečo napísalo?“

Zariadeniam chýbajú poradcovia. Riaditeľka: „Psychologička u nás nemala čo robiť“

Štyri zariadenia dlhodobo nemajú psychológa, pričom výsledky jasne ukazujú, že práve v inštitúcii, v ktorej viac ako rok nepracoval s umiestnenými dievčatami žiadny psychológ, bolo zaznamenané stupňujúce sa agresívne správanie a problémy s výchovou umiestnených dievčat.

„Psychologička tu kedysi bola, ale nemala čo robiť, tak pomáhala upratovať,“ uviedla vedúca centra, ktorá mala reagovať na zistené sexuálne násilia v zariadení vyjadrením, že ak sa také niečo opäť stane, oznámi sa to. Riaditeľka v júli vo funkcii skončila.

„Pokiaľ to takto niekto charakterizuje, tak si psychológ nerobil svoju prácu,“ argumentuje na tvrdenia vedúcej psychologička Poláková.

Ochranca práv hovorí o horšej situácii než v roku 2014, podľa exministra meškáme už 30 rokov

Počty chovancov v izbách nezodpovedajú požadovanej výmere, niektorí z nich spia dokonca na matracoch. „To, že v osade žijú všetci na kope nevadí, ale tu vadí, že nemajú 6 metrov?“ vyjadril sa jeden zo zamestnancov reedukačného centra. V Čerenčanoch boli zistené prípady, že deti nemali vlastné lôžko a spali na matraci na zemi.

Foto: Generálna prokuratúra SR/správa

Riaditeľ Tóth priznáva kapacitné nedostatky zariadenia a izieb, dôvodom sú podľa neho peniaze a vandalizmus. Na rozšírenie izieb vraj už podali projekt. „Ihneď sme znížili kapacitu a promptne reagovali, výhrady boli oprávnené,“ dopĺňa Tóth.

Zdesenie zo situácie neskrýva ani Dobrovodský. Opisuje situáciu z roku 2014, keď jeho predchodkyňa Jana Dubovcová realizovala hĺbkový prieskum v reedukačných zariadeniach. „Nedošlo k žiadnemu zlepšeniu. Keď som si prečítal jej správu z roku 2014 a chytil do ruky správu generálneho prokurátora, nielen že som nevidel zlepšenie, v niektorých oblastiach došlo dokonca k zhoršeniu,“ bije na poplach Dobrovodský. Podľa Horeckého meškáme už vyše 30 rokov a dlhodobo neriešenú situáciu nemôžeme odkladať ani deň.

Mikloško apeluje na systémové prepojenie práce s rodinou, Horecký hovorí o nastavení monitorovacieho mechanizmu, Dobrovodský nevylučuje právnu úpravu

Verejný ochranca práv chce s ľudskoprávnymi inštitúciami nastaviť kontrolný monitorovací mechanizmus. Nevylučuje však ani právnu úpravu. „Ani len vo sne mi nenapadlo, že dieťa, ktoré nič nespáchalo, ktoré nie je trestne zodpovedné, bude v horšom režime ako právoplatne odsúdený väzeň,“ dodáva s hrôzou Dobrovodský.

Podľa komisára pre deti Jozefa Mikloška ide o individuálne zlyhania, ktoré treba prešetriť a vyvodiť z nich patričné dôsledky. „Dôležitejšie je systémové riešenie. Tu naozaj nepomôžu žiadne kozmetické úpravy. Nehovoriac o tom, že zariadenia musia byť dofinancované, aby zodpovedali normám,“ vyjadril sa pre Štandard detský ombudsman.

Od novembra sú na Slovensku zriadené špeciálne tímy na monitorovanie mučenia a zlého zaobchádzania, ktorých úlohou je tiež vykonávať neohlásené návštevy v zariadeniach. Pod Úrad komisára pre deti patria aj reedukačné centrá. Komisár uvádza, že plánujú prvé návštevy. Dve z nich už vykonali v minulom roku.

Mikloško považuje za nevyhnutné systémovo prepojiť prácu s rodinou. „Dieťa vyšlo z nejakého, väčšinou patologického, prostredia, ktoré je potrebné systémom sociálnoprávnej ochrany formovať a ozdravovať, aby sa nestalo, že dieťa sa vráti do rovnakej patológie,“ objasňuje prevenciu komisár, podľa ktorého by bola celá námaha a práca s deťmi zbytočná. Na dôležitosť rodiny apeluje aj psychologička.

„Rodina je najdôležitejšou súčasťou výchovy aj prevýchovy a rovnako je podstatné, čo bude s deťmi, keď ich zo zariadenia pustia. Zázemie týchto detí je často plné rodinných problémov, ide napríklad o nedostatok finančných prostriedkov, rozvod, závislosť otca alebo matky od alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Nesmieme zabudnúť ani na vplyv dedičnosti, nemôžeme sa tváriť, že to neexistuje, no genetická poloha sa znižuje alebo zvyšuje vplyvom prostredia,“ vysvetľuje ďalej Poláková.

Foto: Generálna prokuratúra SR/správa

Generálna prokuratúra: Súčasné zariadenia pre deti nepredstavujú bezpečné prostredie

„Žiadne dieťa nejde do reedukačného centra dobrovoľne. Nie je to výlet, práve naopak, je to veľmi náročné. Skúška, pri ktorej dieťa ide úplne mimo svoju komfortnú zónu, do prostredia a medzi dospelých a rovesníkov, ktorých nepozná. Stráca všetky istoty,“ opisuje príchod do prevýchovných zariadení psychologička Eva Poláková.

„Je potrebné urobiť všetko preto, aby sa deti stretli s formačným dobrom, aby sa naučili žiť samé so sebou a aby mohli v tejto spoločnosti zakúsiť spokojný život,“ uzatvára exminister školstva Horecký.

Kontrolóri generálnej prokuratúry uvádzajú, že súčasný systém reedukácie a centier nie je fungujúci a zariadenia vo všeobecnosti nepredstavujú pre umiestnené deti bezpečné prostredie.

Oslovili sme aj ďalších riaditeľov konkrétnych zariadení, aby sa vyjadrili a v prípade získania relevantných odpovedí budeme článok aktualizovať. Hodnotiť a vyjadriť sa k stanovisku generálnej prokuratúry odmietlo reedukačné centrum Veľké Leváre.


Ďalšie články