V Davose sa riešili témy, ktorých sa mnohí boja: návrat Trumpa a stiahnutie USA z Európy či umelá inteligencia

Uplynulý týždeň sa v ekonomických kruhoch niesol v znamení stretnutia lídrov svetovej politiky, bankárov i významných predstaviteľov globálneho biznisu vo švajčiarskom Davose. Okrem otázky vojny na Ukrajine či diskusií na margo klimatických zmien sa na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) diskutovalo najmä o tom, čoho sa mnohí štátnici boja v roku 2024 najviac – víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách.

Meno Donalda Trumpa sa skloňovalo v mnohých panelových diskusiách a podľa informácií spravodajského kanálu CNBC sa o téme hovorilo aj na večierkoch. Americký exprezident sa pritom ekonomického fóra vôbec nezúčastnil. Debaty v Davose však ovládli úvahy o jeho možnom návrate do Bieleho domu.

Hoci viacerí predstavitelia amerického priemyslu z tejto možnosti neboli nadšení, na rozdiel od kolegov z iných častí sveta, potenciálne druhé Trumpovo prezidentstvo nevidia až tak čierno.

„Nie som si istý, či Európania chápu, aké slabé sú výkonné nariadenia,“ uviedol pre CNBC americký obchodný manažér, ktorý chcel zostať v anonymite. „Máme súdny systém. Kongres bude pravdepodobne rozdelený. Je správne byť opatrný, ale nebude to koniec sveta,“ dodal.

Európa sa bojí, že víťazstvo Trumpa ovplyvní prítomnosť USA na starom kontinente

Ak by USA stiahli svoje sily z Európy, bol by to „scenár nočnej mory“ v čase ruskej agresie, uviedol v Davose litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Dodal, že globálna stabilita „visí na transatlantickom spojení“. Európa sa však podľa neho musí posilniť.

Litovec tak nadviazal na obavy mnohých európskych politikov z návratu Donalda Trumpa do prezidentského kresla a toho, čo by to znamenalo pre americkú zahraničnú politiku a záujmy mocnosti na starom kontinente. Niektorí sa pre staršie Trumpove výroky i jeho nevyspytateľný temperament obávajú, že USA by mohli prerušiť pomoc Kyjevu a dokonca sa pokúsiť vystúpiť z NATO.

Neistotu zvyšuje aj zaseknutý balík pomoci, v ktorom je zahrnutých 61 miliárd dolárov pre Ukrajinu, ktorý napriek žiadostiam prezidenta Joea Bidena americký Kongres zatiaľ nepodporil.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok v samostatnom rozhovore pre televíziu Bloomberg však vyjadril podobné presvedčenie ako americkí biznismeni, ktorí sa domnievajú, že k žiadnej drastickej zmene kurzu nedôjde a slová exprezidenta sú skôr „samý štekot a žiadny hryz“. Podľa Stoltenberga USA zostanú dôležitým spojencom bez ohľadu na výsledok amerických volieb.

Podľa prezidenta Bundesbanky Joachima Nagela by bolo dobré, keby Európa sústredila svoju energiu na posilnenie svojho hospodárstva namiesto toho, aby sa zaoberala výsledkami volieb v USA.

„Verte či neverte, myslím si, že to nie je dôležité,“ uviedol Nagel na margo možného Trumpovho víťazstva. „Musíme sa pozrieť sami na seba. […] Musíme zlepšiť odolnosť Európy,“ dodal.

Šéf najväčšej banky v USA: Trump mal v niektorých otázkach pravdu

Zatiaľ čo Jamie Dimon, výkonný riaditeľ najväčšej americkej banky JPMorgan Chase, nepredpovedal Trumpovo víťazstvo, ako niektorí jeho kolegovia, v rozhovore pre CNBC uviedol, že v mnohých oblastiach došlo na Trumpove slová, aj keď nesúhlasí s tým, ako svoju politiku komunikuje a vykonáva.

„Urobte krok späť a buďte úprimní. Mal tak trochu pravdu, pokiaľ ide o NATO. Mal tak trochu pravdu v otázke imigrácie, celkom dobre rozvíjal ekonomiku. Obchod. Daňová reforma fungovala. Mal pravdu v niektorých otázkach týkajúcich sa Číny,“ povedal Dimon.

„Nepáči sa mi, ako sa vyjadroval o Mexiku, ale v niektorých z týchto kritických otázok sa nemýlil. A to je dôvod, prečo ho (ľudia) volia,“ uviedol jeden z najvplyvnejších miliardárov.

„Budem pripravený na oba (prípady), budeme sa zaoberať oboma (prípadmi), moja spoločnosť prežije a bude prosperovať v oboch (prípadoch),“ dodal.

Podľa generálneho riaditeľa Blackstone miliardára Stephena Schwarzmana sú chybnou voľbou obaja kandidáti. „Teraz máme zaujímavé prezidentské voľby, v ktorých sú, ako viete, veľmi vysoké negatíva pre oboch kandidátov,“ uviedol s tým, že čaká, ako sa veci vyvinú.

Pozornosť pútala aj umelá inteligencia a jej priekopník Sam Altman

Druhým bodom, ktorý dominoval súkromným i verejným diskusiám na Svetovom ekonomickom fóre, bol podľa CNBC vzostup umelej inteligencie (AI).

Zatiaľ čo rok 2023 vyzdvihol schopnosti tejto technológie, rok 2024 bude o zvyšovaní presnosti výsledkov, aby sa manažéri v priemyselných odvetviach […] mohli pohodlne naučiť používať umelú inteligenciu, povedal v rozhovore pre CNBC výkonný riaditeľ spoločnosti Intel Pat Gelsinger.

„Niektoré problémy sú dnes v oblasti umelej inteligencie dobre vyriešené, ale je veľa problémov, ktoré nie sú,“ povedal Gelsinger.

„Je to oveľa lepší nástroj, než som očakával,“ vyjadril sa šéf spoločnosti OpenAI Sam Altman. „Bude sa to zlepšovať, ale zatiaľ to nenahrádza pracovné miesta. Je to neuveriteľný nástroj na zvýšenie produktivity. Je to nástroj, ktorý zväčšuje to, čo robia ľudia, umožňuje ľuďom robiť ich prácu lepšie a umožňuje umelej inteligencii robiť časti práce.“

„Nechceme zažiť moment Hirošimy“

Práve obavy z toho, že umelá inteligencia môže nahradiť mnohé pracovné pozície a ovplyvniť ďalší technologický vývoj, boli kľúčom k tomu, že sa tejto téme dostalo toľko pozornosti.

„Toto je obrovský moment pre umelú inteligenciu. AI urobila za posledný rok alebo dva roky obrovský skok vpred,“ poznamenal vo štvrtok Marc Benioff, generálny riaditeľ spoločnosti Salesforce. Zároveň však pripustil, že uprostred rýchleho tempa jej pokroku sa táto technológia „môže naozaj pokaziť“.

„Nechceme, aby sa niečo naozaj pokazilo. Preto sme šli na takýto bezpečnostný samit. Preto hovoríme o dôvere,“ povedal Benioff s odkazom na minuloročné stretnutie vo Veľkej Británii.

„Nechceme zažiť moment Hirošimy. Videli sme, ako sa technológia naozaj pokazila, a videli sme Hirošimu. Nechceme vidieť Hirošimu s umelou inteligenciou. Chceme sa uistiť, že to máme v hlave už teraz,“ dodal.

Forma umelej inteligencie na rovnakej alebo pokročilejšej úrovni ako človek podľa Sama Altmana pravdepodobne čoskoro príde, no nebude taká desivá, ako sa mnohí ekonómovia obávajú.

Predstavitelia ECB pripúšťajú znižovanie úrokových sadzieb začiatkom leta

Okrem spomínaných tém sa na ekonomickom fóre diskutovalo aj o stave európskeho hospodárstva a možnom uvoľnení monetárnej politiky. Viacerí predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB) na čele s jej šéfkou Christine Lagardovou sa zhodli, že znižovanie sadzieb by mohlo prísť niekedy začiatkom leta.

Viacerí však v Davose odmietli, že to bude skôr než v júni, keď budú vedieť viac o inflácii, mzdách a výkone európskej ekonomiky, ako aj o škodách, ktoré dodávateľským reťazcom spôsobili jemenskí povstalci Húsiovia.

Na otázku agentúry Bloomberg o letnom znížení sadzieb však Lagardeová označila túto perspektívu za „pravdepodobnú“.

Šéf Bundesbanky Joachim Nagel pred týždňom v podobnom duchu povedal, že „letné prázdniny“ môžu byť vhodným časom na zváženie tohto kroku.

Gediminas Simkus z Litvy uviedol, že je „menej optimistický ako trhy, pokiaľ ide o zníženie sadzieb v marci alebo apríli“, no je pravdepodobné, že v priebehu tohto roka k takémuto kroku dôjde. Slovinec Bostjan Vasle súhlasil, že je „absolútne predčasné očakávať prvé zníženie sadzieb na začiatku druhého štvrťroka“.

Spomedzi predstaviteľov ECB sa len Portugalčan Mario Centeno vyjadril o možnosti konať skôr, ako budú známe výsledky mzdových rokovaní – pravdepodobne okolo mája. Jeho rakúsky náprotivok jastrab Robert Holzmann zase varoval, že zníženie sadzieb nie je v tomto roku vôbec zaručené, ak sa napätie, aké zachvátilo Blízky východ, bude ďalej stupňovať.

Peňažné trhy sa podľa agentúry Bloomberg aktuálne prikláňajú k piatim zníženiam sadzieb o štvrť percentuálneho bodu v roku 2024 namiesto šiestich, ktoré odhadovali minulý týždeň.

Trh si vytvára vlastnú realitu, konštatujú bankári

Na prehnané očakávania trhov upozorňovali v Davose aj mnohí finančníci. Takmer všetci pre Bloomberg uviedli, že očakávajú pomalšie uvoľňovanie menovej politiky než trh.

„Myslím si, že trh možno trochu predbieha sám seba, pokiaľ ide o znižovanie sadzieb v tomto roku. Nepochybujem o tom, že k zníženiu sadzieb sa niekedy dostaneme, predpokladám, že to bude o niečo neskôr v priebehu roka,“ uviedol Bill Winters, generálny riaditeľ banky Standard Chartered.

Šéf investícií v Bridgewater Associates Greg Jensen sa domnieva, že „trhy oceňujú dokonalé podmienky“. „Máme v podstate ocenený dokonalý scenár, čo je pôsobivé a zároveň vyvoláva obavy do budúcnosti,“ cituje finančníka Bloomberg.

Dimon upozorňuje na geopolitické a finančné riziká

Jamie Dimon v Davose uviedol, že je naďalej opatrný a to z dôvodu kombinácie finančných a geopolitických rizík.

„Máte tu všetky tieto veľmi vplyvné faktory, ktoré nás budú ovplyvňovať v rokoch 2024 a 2025,“ uviedol pre CNBC.

„Ukrajina, teroristické aktivity v Izraeli [a] v Červenom mori, kvantitatívne sprísňovanie, o ktorom stále pochybujem, či presne chápeme, ako funguje,“ povedal Dimon.

Relatívne priaznivý vývoj na akciovom trhu v posledných mesiacoch podľa neho ukolísal investorov v otázke potenciálnych rizík do budúcnosti. Index S&P 500 za posledný rok vzrástol o 19 percent a nie je ďaleko od najvyšších úrovní.

„Myslím si, že je chybou predpokladať, že je všetko v poriadku,“ povedal na margo amerického hospodárstva. „Keď akciové trhy rastú, je to niečo ako malá droga, ktorú všetci cítime, že je jednoducho skvelá. Ale nezabúdajte, že sme mali toľko fiškálnej monetárnej stimulácie, takže som trochu opatrnejší.“