Silný príbeh hradu Lipovec. Za jeho obranu zaplatil majiteľ životom
MUDROVCE – Lipovec, ktorý je v Slanských vrchoch nad obcami Mudrovce, resp. Kecerovský Lipovec, patrí medzi hrady, o ktorých sa až tak veľa nevie. No na druhej strane, nie je to nepopísaný list papiera. Nejaké záznamy sa predsa len zachovali.
Hrad LipovecPri obrane hradu zahynul v 16. storočí aj jeho majiteľ Ambróz Kecer.
Vďaka tomu dnes vieme, že hrad bol postavený v 13. storočí. Zanikol v 16., resp. 18. storočí. No najprv malá odbočka. Aj za jeho vznikom stojí kedysi mocný rod Abovcov, presnejšie jeho vetva Kecer. Začiatok výstavby možno datovať do roku 1242, keď bol známy aj pod názvom Ostrý kameň. No hrad mal pohnutý osud kvôli tomu, že pomerne často sa menili jeho majitelia. A práve kvôli tomu hrad aj zanikol. Kým v 15. storočí bol jedným z vlastníkov Štefan zo Zbudze, po jeho smrti ho manželka spolu so synom dali do zálohu kňažnej Hedvige, vdove po Štefanovi Zápoľskom, ako aj jej synom Jánovi a Jurajovi. No a práve tu sa príbeh zamotáva. Na hrad Lipovec vzniesli nárok aj pôvodní vlastníci z rodu Kecerovcov. Ako a prečo oň predtým prišli, ťažko povedať. Jedna z legiend, ktorá môže mať pravdivý základ, tvrdí, že Kecerovci boli prívržencami Habsurgovcov. Keďže Štefan Zápoľský bol protikráľom, je logické, že jeho rodina uvítala, že sa dostala k majetku jeho odporcu.
Tak či onak, spory pokračovali až do roku 1543, keď došlo k ozbrojenej potýčke. Vtedy bol hradným pánom Ambróz Kecer. Prívrženci Zápoľských zaútočili na hrad a dobyli ho, pričom ho aj poškodili. Spomínaný Ambróz Kecer pri obrane Lipovca zahynul, o čom svedčí aj nápis na mramorovej doske v kecerovskom kostole. Ambrózov syn Andrej dal hrad aspoň provizórne opraviť, no ani to nepomohlo. Navyše v roku 1567 panstvo a hrad Lipovec vlastnila vdova po Gabrielovi z Perína. V nasledujúcom roku sa už dokonca spomína ako zbúraný. No určité zdroje uvádzajú, že niektoré budovy ostali stáť až do začiatku 18. storočia a boli zničené až počas Rákocziho povstaní.
O tom, že Kecerovci boli s hradom a panstvom previazaní, svedčí aj fakt, že prvým majiteľom z ich rodu bol magister Demeter, ktorý v roku 1229 kúpil od haličského kráľa a slavónskeho kniežaťa Kolomana za tisíc mariek panstvo Lipovec – dnešné Kecerovce a Kecerovský Lipovec. Pôsobil ako Kolomanov vychovávateľ a stolník na jeho dvore. Ako už bolo spomenuté, patrili do rodu Abovcov, no v listinách boli neoficiálne uvádzaní ako ich kecerovská vetva. V roku 1282 bolo hradné panstvo Lipovec rozdelené. Synovia komesa Alexandra získali jeho východnú časť s kostolom a hradom a Petrovi synovia zasa západnú časť. Tým vznikli dve samostatné vetvy rodu, pričom Petrovi potomkovia definitívne začali používať meno Kecer.
Zo spomínaného hradu sa dodnes zachovali len zvyšky ukryté pod nánosmi zeminy, na ktorej rastú stromy. Hradný areál má dĺžku približne 35 až 40 metrov, šírku od 7 až do 15 metrov. Niektorí odborníci sa domnievajú, že hrad bol poriadne opevnený len z troch strán – západnej, južnej a východnej. Tu aj dodnes možno vidieť zvyšky pásu opevnenia. Iní ale tvrdia, že aj na severnej strane musela byť aspoň palisádová hradba. Svah tu má síce skutočne úctyhodný sklon, no majitelia sa na to nemohli spoliehať. Preto je dosť pravdepodobné, že aj tu bolo opevnenie, hoci nemuselo byť také silné ako na iných miestach.
Na východné predhradie, alebo časť hradu, sa dá dostať valom. Tu jasne vidno zvyšky mohutnej veže, ktorá chránila túto časť. Vzhľadom na jej priemer cca 5 metrov mohla mať výšku cez 10 metrov. Na vyššie položenej plošine, kde bolo jadro hradu, sa nachádzalo viacero stavieb. Vidno tu aj priehlbinu obdĺžnikového tvaru, kde bol zrejme palác. Na niektorých miestach vidno nepatrné zvyšky múrov. Väčšina z nich je, obrazne povedané, ukrytá pod nánosmi stáročí. Nečudo, za 400 rokov je väčšia časť hradu zbúraná a zub času sa musel prejaviť. Pred niekoľkými rokmi sa objavili aj diery po amatérskych hľadačoch pokladov, preto by pomohol odborný archeologický prieskum. Milovníkov prírody potešia mohutné buky, pričom niektoré z nich majú niekoľkometrový obvod kmeňa.
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch.
V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.
