Hrádok Brestov má svoje tajomstvá. Cestou naň sa ponúkajú krásne výhľady

Podľa viacerých zdrojov bol postavený približne v polovici 13. storočia. Nepatrné zvyšky nájdete na kopci Zámčisko nad obcou. Na rozdiel od niektorých okolitých fortifikácií ide v tomto prípade naozaj o malý hrádok. Dokonca vraj možno o hlásku – vartovku, ktorá kedysi slúžila „iba“ na stráženie a nemusela mať stálu posádku. No mohlo to byť aj malé šľachtické sídlo. Podľa dostupných prameňov hrad zanikol v 14. storočí, teda existoval len zopár desaťročí. Patril, ako inak, v tom období a v tomto regióne všadeprítomným Abovcom. Presnejšie ich vetve Boduna, alebo ak chcete, pánom z Ploského. Tí stáli aj za vznikom ďalšieho hradu Bodoň.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraV tajnej miestnosti stratíte reč. Sú tieto nástenné kresby dielom Michelangela?

No späť k hrádku Brestov. Naozaj nebol veľký, postavený na ploche zhruba 20 × 6 až 8 metrov, obohnaný priekopou a mohutným valom. Dnes ťažko povedať, či bol mal aj kamenné hradby, pokojne mohli byť aj palisádové. Na niektorých miestach vidno zvyšky muriva. Nejaká časť je ukrytá pod nánosmi, ktoré sa tu za stáročia nakopili. Tesne pri hrádku juhozápadným smerom je plošina s rozmermi 10 × 6 metrov, ktorá mohla podľa niektorých prameňov slúžiť ako „nástupisko“ na most ponad hradnú priekopu. Navyše tu podľa priehlbiny zrejme stála aj vežovitá stavba.

Niekoľko desiatok metrov nižšie, opäť juhozápadným smerom, mohlo byť akési samostatné predpolie hradu na plošine zhruba 20 × 10 metrov. Pravda, ide len o domnienku. Plošina je až podozrivo dobre zarovnaná. Z vrcholovej plošiny hrádku počas zimy, keď na stromoch nie sú listy, vidno kopec, na ktorom sú zrúcaniny hradu Lipovec. Z druhej strany smerom na Kysak zase kopec, na ktorom sú zrúcaniny rovnomenného hradu.

Mohlo by vás zaujímať

KultúraFestival o živote a smrti zavŕši Peter Lipa

A ako ísť na hrad? Nuž, ak autom, tak pri príchode do obce doslova rovno. Na prvej križovatke doprava ku katolíckemu kostolu. A buď nechať auto tu, alebo ísť ďalej a na ďalšej odbočke hneď za mostíkom doprava. Cesta je ale brutálne úzka, takže pozor. Za posledným domom vľavo je čistina, kde treba auto odstaviť. Potom smerom do lesa. Na prvej križovatke lesných ciest ani doľava, ani doprava, ale rovno nahor nenápadným chodníkom. Stúpanie je naozaj prudké, no na druhej strane sa už po niekoľkých minútach naskytajú predtým netušené výhľady desiatky kilometrov ďaleko. Preto klobúk dolu pred stredovekými staviteľmi hrádku. Bezprostredne pri ňom a v blízkom okolí sú, až na západný smer, doslova šialené sklony svahu.