Hradu Skároš sa stali osudnými bratríci

Skárošský hrad postavili na výbežku andezitového brala z kameňa, ktorý vyťažili priamo na mieste. V skalnom hrebeni vylámali kameň tak, že v ňom vytvorili asi sedem metrov hlboký zásek, ktorý potom slúžil ako suchá ochranná priekopa od severnej strany. Priekopa bola pri dne široká asi desať a pri hornom okraji asi sedemnásť metrov. Za ňou postavili obytno-obrannú vežu s pôdorysom zhruba 10,5 × 20 metrov so stenami silnými na prízemí asi 2,7 metra. Veža mala pravdepodobne tri podlažia. To bola aj počiatočná podoba hradu. Z tohto obdobia pochádza jediná nepriama zmienka o ňom. Vtedy miestny šľachtic Pavol používal predikát Paulus de Zakarus.

Po zániku spomínanej vetvy Abovcov hrad získali Drugetovci. Tí sa postarali o jeho mierne zväčšenie, hoci terén výraznejšie úpravy nedovoľoval. Ťažbou kameňa zarovnali skalný hrebeň pod donjonom a navyše vysekali na západnej strane, kde bol svah brala menej príkry, terénny stupeň.

Na takto upravenej ploche potom zriadili hradné nádvorie a na jeho západnej strane jednotraktovú palácovú budovu s pôdorysom zhruba 8 × 22 metrov. Severne od donjonu postavili trojbokú hradbu, ktorá chránila hradný vstup. Do hradu sa totiž vchádzalo po drevenom padacom moste zo severnej strany cez predbránie do prízemia donjonu a odtiaľ na nádvorie. V mieste predpokladanej mostnej konštrukcie je dodnes viditeľné nápadné zoskupenie kameňov, zrejme základy stredového piliera mosta. Na nádvorí boli zrejme postavené aj menšie drevené hospodárske budovy.

Po Drugetovcoch sa stali majiteľmi hradu Skároš Cudarovci. Zrejme posledný šľachtický majiteľ Šimon Cudar žil v dobe, keď boli kráľmi Ladislav Pohrobok a Matej Korvín. Pôsobil ako diplomat, ale aj ako jeden z iniciátorov a vojenských veliteľov ťažení proti bratríkom.

Vzhľadom na predbežné datovanie nálezov keramiky v ruinách hradu možno predpokladať, že sa tam normálne žilo až do polovice 15. storočia. V tom čase sa mohol dostať do rúk bratríkov, ktorí boli v tunajšom okolí dlhé roky mimoriadne aktívni. Keď proti nim nový uhorský kráľ Matej Korvín rozpútal veľkú kampaň, stalo sa to osudným aj Skárošskému hradu a niekedy po roku 1458 bol dobytý a spustošený.

Len pre zaujímavosť, hrad bol vystavaný z miestneho kameňa – andezitu, ktorý tvorí jeho skalný podklad. Hrebeň skaly severne od hradu bol účelovo vyvýšený. Pred obrannou vežou hradu tak vznikla suchá šijová priekopa. Podľa rozmerov je obvod hradu asi 120 m, celková plocha 7,85 áru.

Pre stredovekých staviteľov to musela byť makačka. Celkovo bolo potrebné na výstavbu hradu vyťažiť a spracovať okolo 7-tisíc kubíkov andezitovej skaly. Bežné práce spojené s výstavbou stredovekých hradov – úprava terénu, lámanie kameňa, hĺbenie priekopy, rúbanie a spracovanie dreva, pálenie vápna aj dovoz materiálu – robilo okolité roľnícke obyvateľstvo. Len pre porovnanie, „klasická“ tatrovka odvezie okolo 7 kubíkov sypkého materiálu…