Dag Daniš

Zrážka ExxonMobile s akcionármi je v istom zmysle konfliktom starého sveta s tým novým, akože pokrokovým a aktivistickým. Korporácia z Texasu, bašty konzervatívcov, je poslednou „Big Oil“ spoločnosťou, ktorá ešte nepokľakla pred zelenou palicou. Teda pred novými oligarchami. A pred ich pokusmi prevychovať svet – vrátane súkromného podnikania – podľa vlastných šablón a záujmov.

ExxonMobil chce súdnou cestou zabrániť dvom malým aktivistickým akcionárom (Follow This a Arjuna Capital), aby na valnom zhromaždení predložili návrh na radikálne znižovanie emisného profilu firmy. Tvrdí, že akcionári už takýto návrh zamietli a pokusy tlačiť na prelomenie rozhodnutia nemajú obchodný, ale ideologický motív. ExonMobil ich obviňuje, že chcú celkom zámerne poškodiť firmu, ktorej podnikanie sa im nepáči.

Ešte pred pár rokmi by bolo absurdné, aby akcionár tlačil svoju spoločnosť do hladovky a do strát. V záujme klimatického aktivizmu. Úlohu ochrancu životného prostredia mali predsa plniť vlády, respektíve ich normy a zákony. A investori sa mali, samozrejme v rámci zákona, starať o svoje zisky. Nijaký z nich by sa nepokúšal v rozsahu obmedzení predbiehať vládu. A nijaký z nich by neinvestoval desiatky miliónov dolárov do ziskového ropného žraloka len preto, aby ho prevychoval na stratového vegána. Lebo takýto „investor“ by svižným krokom mieril rovno do krachu.

Dnes to už neplatí. Lebo dnes už majú byť aj banky, fondy, investori woke. Uvedomelí, aktivistickí, progresívni. Napĺňa sa to, čo avizoval zakladateľ Svetového ekonomického fóra v Davose Klaus Schwab. Nové pravidlá hry a zelenú revolúciu nemajú presadiť vlády a parlamenty. Tie sú dnes nepodstatné (rovnako ako voliči).