Smejú sa s ním celé generácie. Herec Oldo Hlaváček oslavuje 90 rokov

Návštevníci divadelných predstavení, kabaretných vystúpení a televízni diváci si pri pohľade naňho asi uvedomujú, ako plynie čas. Vedia aj to, že už odišla silná generácia nezabudnuteľných hercov, ku ktorým patril. Michal Dočolomanský, Ľubo Roman, Ladislav Chudík, Leopold Haverl, Juraj Slezáček, Jozef Kroner či jeho skvelý súputník, priateľ a herecký partner Ivan Krajíček.

Herec Oldo Hlaváček mal vždy na konte dosť postáv v sluhovskej livreji, bielych rukavičkách, pásikovej veste, obuvníckej zástere či šašovskej čapici. „Neviete si predstaviť, ako rád by som si zahral kráľa, detektíva alebo farára. Aby som sa nemusel už váľať po zemi, dať sa kopať do zadku a domáhať sa u divákov smiechu. Lebo, verte mi, to je v divadle asi tá najväčšia drina,“ povedal sám herec pred vyše 20 rokmi v televíznom rozhovore.

Viete, že život Olda Hlaváčka nebol vôbec ľahký a ani nijako priamočiary?

Oldov otec bol dôstojníkom československej armády, čo sa nemeckým okupantom nijako nepáčilo. Mama, učiteľka hudby, sa musela veľmi snažiť, aby nahradila jeho prísne vedenie, keďže otec šesť rokov čestne slúžil v armáde. Zatiaľ čo rodina Hlaváčkovcov žila počas druhej svetovej vojny na Morave, ich byt v Žiline obsadil barón von Gróvestins. Po vojne sa Hlaváčkovci vrátili na Slovensko. Po barónovi zostal len starožitný nábytok, ktorý spríjemnil život trom generáciám hercovej rozvetvenej rodiny.

Divadlom žil Oldo skutočne odmalička. Prvú šancu dostal už ako prváčik. V školskom predstavení „Chrobáci“ hral titulnú úlohu Ferdu Mravca na kolobežke. Herectvo si ihneď zamiloval a svoju scénu si urobil aj doma. S bratom Ivanom a kamarátmi z ulice hrávali pre susedov. Kulisy vystrihovali z papiera, pomaľovali ich a kuchyňu upravili tak, aby vzniklo improvizované javisko.

Na divadlo Oldo nezabudol ani popri štúdiu na pedagogickom gymnáziu. Hrával v skvelom ochotníckom súbore Ľudová scéna mesta Žiliny a v divadelnom krúžku Maxima Gorkého, pri tamojšom gymnáziu. Aj vďaka jeho talentu súbor vyhral temer všetky vtedajšie divadelné súťaže. Možno aj tento úspech (a, samozrejme, prvý potlesk) priviedli mladého učiteľa k vážnemu životnému rozhodnutiu – študovať herectvo.

Dobrý herec, uväznený vo veľmi zlom čase

Oldov život ale neplynul tak hladko, ako by sa nikomu možno zdalo. Bol práve v treťom ročníku na VŠMU v Bratislave, keď si preňho prišli náhle dvaja agenti ŠTB. Tri mesiace mladého muža tvrdo vypočúvali, prevážali z väznice do väznice, až sa napokon dozvedel, aký dokonalo vymyslený „zločin“ spáchal. Za poburovanie proti republike znel rozsudok: jeden rok natvrdo! V pracovnom tábore okrem mnohých desivých zážitkov „získal“ zubnú protézu a tri dioptrie.

Prepustený politický väzeň v tých rokoch našiel na Slovensku zamestnanie iba veľmi, veľmi ťažko. Hlaváčka napokon prijali v Slovnafte za vodiča parného valca. Už skoro šiel na prvú zmenu, no zrazu držal v rukách prekvapivý list z Prešova. Vtedajší riaditeľ Divadla Jonáša Záborského mu ponúkol angažmán. Na tamojšej scéne strávil dva krásne roky a potom prišiel ďalší dokonalý zázrak.

Hercovi Štefanovi Kvietikovi sa roku 1963 podarilo presvedčiť vedenie SND, aby to s nádejným hercom Hlaváčkom predsa len skúsili. Aj s Kvietikom, ktorý sa stal jeho doživotným skvelým kamarátom a hereckým kolegom, potom stvárnil v Činohre SND desiatky nezabudnuteľných postáv. Samozrejme, že v živote skvelého herca zohralo obrovskú úlohu nielen umenie, ale aj láska.

Jeho manželka Boženka strávila pol života v Slovenskej televízii, kde pracovala ako úradníčka. Tú druhú polovicu prežila spolu so svojím manželom v SND ako tajomníčka Malej scény. Spolu s manželom majú dvoch synov Olda a Iva – skvelých chlapov, na ktorých otec Oldo nedá dopustiť.

Oldo Hlaváček hral vlastne celý život. A bol skvelý!

Videli ste ho v desiatkach televíznych inscenácií, filmov a divadelných predstavení. Hral hrdinov, milovníkov, vojakov, ale aj podliakov, úžerníkov a slabochov. Najlepšie mu však vždy išli komédie. Popri divadle však Oldo Hlaváček hrával aj so synom Ivom v amfiteátroch a na pódiách kultúrnych domov vo svojom programe Hore nohami.

Legendárne boli jeho vystúpenia v televíznom programe Vtipnejší vyhráva alebo v Hostinci pod Gaštanom, kde mu skvele sekundoval jeho priateľ a herec Ivan Krajíček. Oldo Hlaváček mal veľký úspech aj preto, že je pozorný poslucháč. Ten, ktorý vie veľa toho, čo potrebuje dostať do svojej postavy, odpozerať z reálneho života. Oldo Hlaváček bol a je herecký živel.

Jeho tvár vyvolávala a dodnes vyvoláva mimovoľný úsmev. To bola asi jeho najväčšia danosť a krásny dar. Ako herec si vždy vedel získať pozornosť ľudí svojou hravou bezprostrednosťou a úprimnosťou. Dar klaunstva je to najvážnejšie a najťažšie umenie, čo umelec má, pretože rozosmiať človeka nedokáže len tak niekto. Oldo to vždy dokázal. A jeho herectvo bolo navyše roky kryté zmyslom pre vkus aj mieru. O to je silnejšie, vzácnejšie, skutočnejšie a naše.