Komunisti ho zakázali. V súčasnosti je kultovým českým maliarom

PRAHA – Aké je to sedieť s nohami na stole, si vieme predstaviť asi všetci. Výstredná výstava Michaela Rittsteina v pražskom Múzeu Kampa je pomenovaná po jeho obraze Nohy na stole. Predstavuje výber umelcových najnovších diel, staršie práce, ako aj obrazy zapožičané zo zbierok svetových galérií, či od súkromných zberateľov.

Nohy na stole, obraz V pražskom Múzeu Kampa je pozoruhodná výstava klasika českej maľby M. Rittsteina. Foto: A.T

„Pôvodne som obraz nazval Čižmy z hnoja, ale upravil som ho tak, aby bol názov všeobecnejší,“ vraví veselo 74-ročný holohlavý umelec s náušnicou v uchu a mladíckou iskrou v oku. Dva metre široké plátno podľa neho zachytáva „klasickú“ rodinnú harmóniu. „Chlap prišiel na obed, keď predtým veľmi tvrdo pracoval, a tak má tú česť vyložiť si nohy na stôl. Jeho žena mu navarila, nikto sa na neho nehnevá,“ vysvetľuje maliar.

Maliar oslavujúci silu a krásu vidieka, hoci veľmi svojsky

Nadrozmerné podrážky topánok, z ktorých steká viacfarebný hnoj po celom plátne, sú iba kúsok od dcéry, ktorá pokojne obeduje. Veselá matka sa na ňu obracia so zemiakmi napichnutými na príborovom noži. Obnažené prsia jej vykĺzli zo zástery. „Nemohol som si to odpustiť, bolo mi to ponúknuté,“ komentuje autor iný obraz, na ktorom nahá žena lezie na všetkých štyroch do kurína. V inom stojí žena uprostred roja svetlušiek. „Ja si to môžem dovoliť, roky totiž rešpektujem všetky ženy v mojom živote,“ ozrejmuje Rittstein.

Maliar, ktorý sa preslávil okrem iného sériou panelákov zobrazujúcich rutinný cyklus života na sídlisku, sa v súčasnosti prezentuje viac vidieckymi témami. S priznaným akcentom na poľnohospodárstvo. Kombajny a traktory však ešte nevyšli na polia, ktoré vidí Rittstein. Krajina sa kultivuje „starým spôsobom“ tak, ako si to udržal umelec v nestálosti svojich spomienok, ktoré sú útržkovito zobrazované na plátnach. Michael reže drevo s dedkom alebo pláva pod vodou v rybníku, aby vyplašil husičky. To sú len dva z dodaných diapozitívov pamäte.

Michael Rittstein vždy rád viedol dvojaký život. Miesil existenciu vo veľkomeste s bukolickým životom na vidieku. Dedinu „ochutnal“ v Brnířove pri Domažliciach, kde žili jeho starí rodičia. Ako školák ich navštevoval počas každých prázdnin. Práve babka mu bola emocionálnou náhradou za mamu, keď sa jeho rodičia rozviedli. V dospelosti tam zostával aspoň medzi semestrami a doslova horúčkovito maľoval.

Teraz je v dedinskom ateliéri skoro celý rok, hoci ho tam zavalí aj osamelosť. Možno aj preto obrazy z posledných rokov zobrazujú zvieracích škodcov, čo ho v ateliéri rušia pri sústredení. Personifikovaní ježkovia, muchy, krtkovia, kurčatá, kravy.

Maliar, ktorého zakázali, aj keď mal len jednu samostatnú výstavu

Prvú samostatnú výstavu mal Rittstein v Galérii mladých v Prahe. Tam však vystavil aj plátno s názvom Rodina po chrípke. Brutálna scéna s podivne znetvorenými postavami pobúrila komunistických funkcionárov. „Vtedy som zistil, že postavu musím najmä cítiť zvnútra, nielen anatomicky, na povrchu,“ spomína.

Neskôr na neoficiálnej generačnej výstave Konfrontácia II predstavil obraz Nechcem byť v klietke, kde namiesto verejne režimom tak proklamovaného šťastného života za socializmu, odhalil úzkosť človeka zavretého do králičej chatrče.

Výstavu zrušila polícia a Rittstein už nemal šancu. Až do konca komunizmu nedostal jediné povolenie na výstavu. Po celú dobu pracoval len v pivnici, obrazy odkladal do skladu a vystavoval iba výnimočne. Na neoficiálnej výstave.

Komunistickí výtvarní teoretici však neboli hlúpi a videli v dielach Rittsteina predajný potenciál. Od roku 1984 sa tak jeho oleje začali objavovať v zahraničí na predajných veľtrhoch. Socialistický režim chcel valuty aj z predaja umenia, preto ho podporoval. Hoci mladý umelec dostal len smiešnu časť z honorárov, získal vtedy úžasnú možnosť vycestovať do zahraničia, kde bol o jeho dielo veľký záujem.

Umelec sa vracia domov prostredníctvom diel zo zahraničných zbierok

Na Bienále v Benátkach vystavoval maliar obraz Rok ležania. Ten sa dostal do vlastníctva Múzea Kampa prostredníctvom švajčiarskej zbierky a je jedným z hlavných exponátov na výstave. Rittsteinovo dielo sa tak vracia zo sveta. Na zadnej strane jeho obrazov sú ešte aj v súčasnosti nálepky z miest, kde boli diela vystavené. A tak vieme, že umelec bol vo svete vždy prítomný, len doma nie.

Jedným z míľnikov jeho tvorby bola prehliadka na Pražskom hrade. Tam zasa prekvapil rozsiahlou krajinou namaľovanou metlou, ktorej sa venoval niekoľko rokov. Prehliadka jeho posledných prác sa až do 10. marca 2024 rozprestiera na dvoch poschodiach Múzea Kampa.

Nad prízemím môžete vidieť obrazy stredného formátu a aj obrazy, do ktorých umiestnil malé kresby alebo menšie portréty hudobníkov do fantazijnej krajiny. Je tu L. Cohen, J. Lennon, J. Hendrix, F. Zappa, M. Jagger, T. Waits, M. Waters. Hudba je totiž pre autora neoddeliteľnou súčasťou jeho tvorivého procesu.

Michael Rittstein (74) je od roku 2001 riaditeľom ateliéru na AVÚ v Prahe, kde pôsobil 17 rokov a v roku 2012 sa stal profesorom. Jeho diela sú v mnohých európskych zbierkach, u stoviek súkromných zberateľov po celom svete, ako aj vo väčšine českých regionálnych galérií.

Umelec do svojich obrazov rád zakomponuje aj mnohých slávnych hudobníkov. Foto: A. T.
Oleje M. Rittsteina sú preplnené malými príbehmi. Foto: A. T
Tri obrovské plátna zobrazujú aj umelcove zážitky z návštevy Južnej Ameriky. Foto: A. T.
Zrodenie života aj existencie v hudbe, to sú dve zásadné Rittsteinove témy. Foto: A. T.
Ježek hrá na klavíri alebo pocta známemu skladateľovi a pianistovi trochu inak. Foto: A. T.
Na výstave Michaela Rittsteina môžete mať sálu aj celú pre seba. Foto: A. T.