Andrijan Turan

Pamätám si, že ešte začiatkom 90. rokov sme na týchto ľudí hľadeli s dešpektom a keď sme sedeli s kamarátmi na pive U Mamuta, na ich účet padali často aj nemiestne rasistické vtipy. Jasné, boli sme ešte mladí, hlúpi, plní testosterónu a naše podivné chlapáctvo súviselo najmä s nezrelosťou. Nikto z nás si totiž nevedel predstaviť spolužitie s podobnými ľuďmi. Nepoznali sme ich kultúru, zvyky, obyčaje a náturu. Nedokázali sme sa vôbec vcítiť do toho, ako premýšľajú, čo ich teší a čo bolí.

V súčasnosti sú na Slovensku, a samozrejme, aj v Čechách, pomerne početné komunity Vietnamcov, Číňanov, Srbov, Chorvátov, Thajcov. Za posledné dva roky aj Ukrajincov. Ak tu žijú a pracujú dostatočne dlho, môžu si požiadať o naše občianstvo. A budú Slovákmi.

Pomýlené a obmedzené premýšľanie o cudzincoch nám ale vo veľkej miere zostalo. Vietnamci predávajú tovar len mizernej kvality. Arabi sú určite moslimovia a nenávidia všetko biele a kresťanské. Černosi vedia len tancovať, spievať a bubnovať na bongá. Číňania vám varia jedlá z pochybných surovín. No a Ukrajinci si tu určite už organizujú pobočky svojej slávnej mafie.

Podobne hlúpe, klišéovité predsudky sa dajú vykoreniť len osobnou skúsenosťou. Nielen s národnosťami, ktoré som spomenul. Pokiaľ veľa cestujete, zbavíte sa pomýlených predsudkov ľahšie. Ak ste pecivál a domased, ťažšie.