Dvojkríž nie je len náš. Výstava na bratislavskom hrade ukazuje slovenský štátny symbol v mnohých podobách

Dvojkríž ako slovenský štátny symbol si už mnohí ani neuvedomujeme. Je skoro na všetkom, čo je naše, národné, slovenské. Od mincí a bankoviek, cez obaly potravín, predmetov dennej spotreby, reklamné predmety, firemné logá. Dresy športovcov, súčasné moderné umenie, až po pochybné tlačoviny, weby, alebo „vtipné tričká“.

Dvojkríž vie Slovákov zjednotiť, aj nepochopiteľne rozhádať

Dvojkríž je v rôznych kontextoch a podobách súčasťou našej identity už po celé stáročia. „Cieľom tohto výstavného projektu je vizuálne príťažlivo prezentovať aj menej známe a často prekvapivé časti dlhého príbehu. Ten tematicky siaha od duchovnej roviny, cez štátnu, politickú, komunálnu, športovú a vojenskú symboliku až k reklame a extrémizmu,“ hovorí autor výstavy Radoslav Ragač.

Mnohých možno prekvapí, že dvojkríž nie je len slovenská (a už vôbec nie naša pôvodná) štátna symbolika. Od stredoveku bol uhorskou štátnou symbolikou. Postupom času sa okrem duchovného symbolu spojeného s kresťanstvom (a osobitne s dejinami Uhorska) stal dvojkríž častým symbolom aj v heraldike miest.

V rokoch 1848 až 1849 vystúpili tri slovenské dobrovoľnícke výpravy práve pod týmto symbolom proti uhorskej moci. Cieľom bolo vyčleniť Slovensko spod vplyvu Budapešti a urobiť z neho po prvý raz v histórii samostatnú krajinu. 

Neskôr dvojkríž používali viaceré spolky v bývalom Československu. Povedzme Masarykova liga či Letecká liga, ale aj politické strany a hasiči. Nebola to len štátna symbolika, ale aj cirkevná, spolková aj dynastická. Okolo dvojkríža sa vždy prelínalo veľké množstvo vplyvov a vtedy si tento symbol získaval aj patričnú váhu a úctu.

Po roku 1989 sa stal dvojkríž aj nedeliteľnou súčasťou mnohých súčasných výtvarných diel, ako aj reklamných predmetov a jeho význam sa sčasti skomercionalizoval.

Prastaré vzácne mince, ale aj krvou nasiaknuté nášivky legionárov

Historicky doložené najstaršie použitie dvojkríža poznáme zo stredoveku. Nájdeme ho na byzantskom solide – minci z 10. storočia, ktorá bola uznávaným európskym platidlom. Takže náš dvojkríž je spojený už s Byzantskou ríšou.

Máme tu ale množstvo ukážok ďalšieho použitia dvojkríža ako štátnej a dynastickej symboliky. Dvojkríž majú v mestskom znaku starobylé slovenské mestá – Zvolen, Žilina, Levoča, Topoľčany. Do 20. storočia v interpretácii a používaní dvojkríža žiadny konflikt historicky nebol. No potom, pod symbolom dvojkríža, viackrát bojovali Slováci proti sebe, čo v súčasnosti vyznieva minimálne paradoxne.

Vojaci označení aj symbolom dvojkríža stáli na opačných stranách bojiska pri bitkách československých legionárov proti rakúsko-uhorskej armáde. Československá armáda v zahraničí bojovala počas druhej svetovej a proti slovenskej armáde slovenského štátu. Dvojkríž je živý a určite v mnohom aj mnohoznačný symbol. Na výstave ho nájdete v mnohých prekvapivých podobách. Je nielen v znaku štátu a nie je rozhodne iba náš.

Pre komunistov tento symbol primárne niesol blízky biľag spojenia s fašizmom a preto nemohol byť podporovaný. Dvojkríž je však živý štátny symbol spojený s takmer každou z politických strán. A je jedno, či je dnes v opozícii a zajtra v koalícii. Slováci na námestiach vždy držali v rukách vlajky so slovenským znakom. Či už protestovali proti niekomu, alebo niečomu, alebo oslavovali. Povedzme veľké športové víťazstvo.

Autora výstavy, heraldika Radoslava Ragača, ktorý sa tejto téme venuje už roky, osobne prekvapilo, že naši medovnikári vyrábali medovníky s uhorským dvojkrížom a arpádovskými brvnami. V archívoch múzeí sa našli modrotlače potlačené patriotickými motívmi, ako aj staré sklené predmety – zdobené znakom dvojkríža.

V súčasnosti vie dvojkríž Slovákov zjednotiť najmä pri víťazných športových podujatiach. Ako symbol však mal a stále má mnoho vrstiev a pestré použitie. Hoci využívať ho ako hlavný reklamný znak je asi dosť krátkozraké a možno aj voči historickému odkazu nášho národného symbolu neúctivé.

Výstava Dvojkríž potrvá na Bratislavskom hrade do 30. júna 2024.