Tvorba rodokmeňa si vyžaduje veľa času. Často sa človek dopátra k zaujímavým informáciám

Jeden z takýchto zanietených ľudí je aj Ondrej Kolačkovský, ktorý výsledky svojho bádania pretavil do tlačenej rodinnej kroniky rodu Kolačkovských. Svoje skúsenosti z genealogického bádania predstavil aj počas prednášky Boženy Malovcovej Genealógia, rodokmene a rodinné tajomstvá, ktorú v utorok pripravilo Podtatranské múzeum v Poprade.

Ondrej Kolačkovský pochádza z Vyšného Slavkova v okrese Levoča, kde žilo viacero nositeľov tohto mena. „Prvý impulz som dostal, keď som býval vo Vyšnom Slavkove. Tam bol v každom druhom dome Kolačkovský a každý tvrdil, že s tým druhým nemá nič, a s Kolačkovom už vôbec nič. To bol prvý impulz,“ uviedol pre Prešovský Štandard Ondrej Kolačkovský.

Na začiatku, a to odporúča všetkým, ktorí by si chceli zostaviť rodokmeň svojej rodiny, je zbieranie informácií vo vlastnej rodine. Ide o základné údaje, ako sú dátumy narodenia, sobáša a úmrtia súrodencov, rodičov, starých či prastarých rodičov.

Dôležité údaje možno získať aj na cintorínoch z náhrobných kameňov. S týmito údajmi zašiel za profesionálnym genealógom, ktorý mu vypracoval historickú štúdiu a základný rodokmeň – všetkých priamych predkov.

Práve vďaka genealógovi sa mu podarilo dopátrať sa k tomu, že jeho predkovia pochádzajú z obce Kolačkov v okrese Stará Ľubovňa a jeho najstarší potvrdený predok je istá Gertrúda zo Starej Ľubovne. Tá mala dvoch manželov. Ten druhý bol niekdajší spišský prepošt Ján Horváth Lomnický, ktorý neskôr prestúpil na evanjelickú vieru.

Aj vďaka tomu sa oženil a zobral si za manželku spomínanú vdovu Gertrúdu. Tá mala viacero detí, jeden jej syn sa presťahoval do Kolačkova a začal používať prímenie, neskôr priezvisko Kolačkovský. Keďže sa nedá dopátrať k tomu, či tento prvý nositeľ mena Kolačkovský je synom spomínaného Jána Horvátha, alebo prvého manžela Gertrúdy, ňou sa celý rodokmeň začína.

Vnuk prvého nositeľa mena Kolačkovský sa neskôr priženil do Vyšného Slavkova už s menom Kolačkovský, kde sa rodina rozšírila. Naopak, v Kolačkove toto meno postupne zaniklo a dnes už v obci nie je žiaden jeho nositeľ. Postupom rokov sa rodina vo Vyšnom Slavkove natoľko rozvetvila, až sa medzi nimi pretrhali väzby. Kolačkovskí sa neskôr rozšírili aj do Spišského Podhradia a Spišských Vlách. Dnes sa už možno s týmto menom stretnúť po celom Slovensku, dokonca i v zahraničí.

Ondrej Kolačkovský následne nadviazal na prácu profesionálneho genealóga a začal zbierať informácie o všetkých nositeľoch mena Kolačkovský, žijúcich aj nežijúcich. Významným pomocníkom pri bádaní je podľa neho v dnešnej dobe aj internet, kde možno nájsť prefotené takmer všetky staré matriky z územia Slovenska. Na internete strávil Ondrej Kolačkovský stovky hodín. V záverečnej fáze nechýbali ani osobné návštevy nositeľov tohto mena po celom Slovensku.

Hľadanie v starých matrikách je podľa neho spočiatku náročné, kým si človek zvykne a naučí sa čítať staré písmo. Čím viac sa však tomu človek venuje, tým ľahšie je ďalšie bádanie a čítanie starých dokumentov. Jednoduchšie to majú nositelia menej rozšíreného priezviska. Ak je to naopak, musí byť bádateľ veľmi pozorný, aby si nezamenil svojho predka s inou osobou s rovnakým menom. Ak má bádateľ pochybnosť o niektorej osobe, lepšie je v tomto bode výskum prerušiť, ako pokračovať v domnienkach.

Počas bádania natrafil aj na iných Kolačkovských, ktorí majú pôvod v Poľsku, keďže i tam sa nachádza dedina s rovnakým názvom. Tí však nemajú žiadne prepojenie s Kolačkovskými zo staroľubovnianskeho Kolačkova.

Okrem samotných matrík, ktoré sú základom pre tvorbu rodokmeňa, sú pre bádateľa užitočné aj ďalšie dokumenty ako rôzne súpisy obyvateľstva, daňové súpisy, urbáre, ale aj rôzne obecné a iné písomnosti. Veľkým oživením sú fotografie. Tie môžu doplniť a spestriť rodinnú históriu, čo využil aj Ondrej Kolačkovský.

Bádateľom Ondrej Kolačkovský odporúča, aby nezabúdali ani na nositeľov priezviska, ktorí majú jemné odchýlky v zápise. Príkladom je v jeho rodine podoba priezviska Kolaczkovský či Kolaczkowský. Ak sedia všetky ostatné údaje, je to len podoba priezviska, ktorá sa zmenila v priebehu vekov, ide však o príslušníka daného rodu. Dnes sa možno stretnúť s tým, že pre chýbajúci dĺžeň či mäkčeň v priezvisku sa už ľudia nepovažujú za príbuzných, hoci skutočnosť je presne opačná.

Všetky zozbierané informácie nakoniec Ondrej Kolačkovský pretavil do rodinnej kroniky, ktorá dostala tlačenú podobu. Záujem o ňu prejavili takmer všetci, s ktorými prišiel do kontaktu. Nakoniec vydal rodinnú kroniku v náklade takmer 350 kusov. Hoci vydaním kroniky uzavrel svoje pátranie po vlastnom rodokmeni, tvorba rodokmeňa sa prakticky nikdy neukončí, keďže ľudia sa rodia a rodina sa rozrastá.

Ďalšou možnosťou, ktorú priniesla moderná doba, je pátranie pomocou výskumu DNA. Aj nad tým Ondrej Kolačkovský uvažuje. To by mohlo napovedať viac o tom, či jeho priamym predkom je prepošt Ján Horváth, alebo prvý manžel Gertrúdy zo Starej Ľubovne, ktorej priezvisko sa v dobových dokumentoch nezachovalo. „Možno budem pokračovať,“ dodal Ondrej Kolačkovský.

Každý bádateľ, ktorý sa rozhodne pátrať po svojom pôvode, musí rátať s tým, že s pátraním sú spojené aj isté výdavky. Presnú sumu je však ťažko povedať. Závisí to od toho, či bude záujemca sám hľadať údaje, alebo si dá rodokmeň vypracovať.

Avšak aj v prípade osobného bádania treba rátať s výdavkami. Minimálne na cestovné či rôzne poplatky, ktoré sa platia v archívoch. Ak sa rozhodne bádateľ pre vydanie tlačenej podoby rodinnej kroniky, to tiež niečo stojí. „Na peniaze som nepozeral. Ja som to robil pre seba. Oveľa viac to stálo času,“ uzavrel Ondrej Kolačkovský.