Dušek a Texler dostali v spoločenských vedách pomerne unikátnu možnosť experimentovať v reálnom prostredí. Štúdia sa týka rozosielania pokút za prekročenie rýchlosti z úsekového merania v meste Říčany blízko Prahy. Priestupky zaznamenané týmito zariadeniami riešia v Česku obecné úrady a výnos z pokút patrí medzi ich príjmy.
Říčanský úrad pred príchodom výskumníkov zápasil s pomalým spracovaním priestupkov. Výzvy na zaplatenie pokuty boli rozosielané s až trojmesačným oneskorením. V rámci štúdie preto bádatelia v spolupráci vedením úradu stanovili, že časť priestupkov sa bude riešiť prednostne.
Štúdia je postavená na relatívne veľkej dátovej vzorke. Z obdobia pred experimentom mali výskumníci k dispozícii údaje o 540-tisíc prejazdoch meranými úsekmi týkajúcich sa 9 100 unikátnych áut, ktoré úsekmi prechádzali opakovane. Z experimentálneho obdobia získali údaje o ďalších 308-tisíc prejazdoch a 6 700 automobiloch.
Celý experiment umožňuje vyhodnotiť niekoľko efektov. Jedným je vplyv trestu a jeho rýchlosti na správanie vodičov. Druhým je ochota podrobiť sa trestu.
Aj experti sa môžu mýliť
Prvým pozorovaním je, že pokuty na vodičov fungujú. Udelenie pokuty znížilo pravdepodobnosť spáchania rovnakého priestupku o 34 až 44 percent a priemerná rýchlosť sa znížila o jeden až dva kilometre za hodinu. Tento efekt nasleduje okamžite po doručení pokuty a je trvalý, minimálne v sledovanom úseku 24 týždňov.
Druhým pozorovaním je, že rýchlosť rozoslania pokút nemala na správanie vodičov vplyv. Či už pokutu dostali skôr alebo neskôr, po jej doručení zmenili správanie rovnakým spôsobom. Rýchly trest teda nebol účinnejší.
Toto pozorovanie je v rozpore s bežným názorom v prostredí ekonómie, práva a kriminológie. Autori sa opierajú nielen o vybrané texty – hneď v úvode citujú autorov z 18. i 20. storočia –, ale aj o vlastný prieskum medzi odborníkmi v týchto disciplínach. V krátkom dotazníku získali názory viac než dvesto odborníkov, ktorí na tému trestného práva publikovali v posledných rokoch v najprestížnejších odborných časopisoch.
Takmer polovica respondentov si myslela, že rýchlosť potrestania hrá významnú rolu v prevencii spoločensky škodlivej činnosti. Ďalšia štvrtina uviedla, že rýchlosť má aspoň nejakú menšiu rolu. Pritom však väčšina priznala nedostatok dôkazov pre tieto tvrdenia – buď uviedli, že o takýchto dôkazoch nevedia, alebo že sú vzácne.
Štúdia teda ukazuje, že tradované názory, hoci aj v profesii silno zakorenené, nemusia byť vždy založené na faktoch.
Rýchle potrestanie má svoje výhody
Aj keď rýchly trest v skúmanom prípade nepriniesol väčší efekt ako pomalý trest, predsa sa ukázal jeden významný rozdiel. Rýchlo rozoslané pokuty sú častejšie zaplatené včas (do 15 dní od doručenia). Oproti pokutám odoslaným do štyroch týždňov sa predĺženie o ďalší mesiac, dva či tri, prejavuje znížením miery včasného zaplatenia o sedem až deväť percent.
Ešte silnejší je efekt pokút odoslaných v prvých dvoch dňoch po priestupku. Oproti pokutám odoslaným v druhom týždni sa miera zaplatenia zvyšuje o tri až šesť percent. Tieto výsledky sú, na rozdiel od efektivity trestu, v súlade s očakávaniami oslovených expertov.
Vysvetlenie pozorovaných efektov podľa autorov štúdie leží v aktualizácii očakávaní. Udelenie pokuty poskytuje jednoznačnú informáciu o tom, že prekročenie rýchlosti bude potrestané – skôr či neskôr. Neposkytuje však jednoznačnú informáciu o tom, aké budú následky nezaplatenia pokuty. Rýchlosť doručenia výzvy na jej zaplatenie môže ovplyvniť očakávania v tejto oblasti.
Napokon, rýchle udelenie pokuty, hoci nie je účinnejším trestom, má ešte ďalšie výhody okrem vyššej miery včasného zaplatenia. Oba žiaduce efekty – úprava správania a príjem do verejného rozpočtu – sa dostavia skôr.
