Tomáš zostal po páde na vozíku. V Banskej Bystrici vytvoril miesto, kam sa chodí makať, a nie plakať

BANSKÁ BYSTRICA – Nevzdal sa a pomáha aj ostatným. Tomáš Dittrich (39) z Banskej Bystrice utrpel pred niekoľkými rokmi vážny úraz a zostal pripútaný na vozík. Miesto toho, aby sa ľutoval, otvoril fitko – rehabilitačné centrum Neurogym, ktoré navštevujú desiatky ľudí s podobným osudom.

neurogym3 Do fitka –rehabilitačného centra chodí viac ako 100 ľudí. Foto: Mário Kaprálik

Bol teplý podvečer v roku 2019 a Tomáš trávil večer s priateľmi. Vtedy mu jediný okamih zmenil život. Oprel sa  o zábradlie, ktoré povolilo a on spadol z výšky piatich metrov na chrbát. Odvtedy je s ochrnutou spodnou časťou tela na vozíku.

„Dva roky som aktívne navštevoval takmer všetky dostupné neurorehabilitácie na Slovensku, v Čechách, Maďarsku či Rakúsku. Videl som, čo najviac pomáhalo nielen mne, ale aj ďalším ľuďom – dospelým a deťom. Snažil som sa vybrať z každého to najlepšie. A tak v polovici roku 2022 som sa rozhodol vytvoriť miesto, kde bude možné združiť tieto najúčinnejšie spôsoby rehabilitácie doslova pod jednu strechu. Vznikol Neurogym, ktorý predtým nebol vôbec plánovaný,“ spomína Tomáš na začiatky, keď vznikol Neurogym s tým, že takisto už nechcel byť pacient, vidieť biele nemocničné kachličky a cítiť pach dezinfekčných prostriedkov. Chcel byť človek.

„Nechcel som, aby bol môj terapeut oblečený v zelenej a bielej. Nechcel som byť už iba pacient. Chcel som prísť do rehabilitačnej miestnosti, alebo skôr telocvične, kde bude vládnuť domácka priateľská atmosféra, kde si ľudia tykajú, rozprávajú sa o bežných veciach, pomáhajú si. Dajú si spolu kávu, čaj, a hlavne ich cvičenie pod dohľadom odborníkov finančne nezruinuje. Chcel som jednoducho vytvoriť miesto, kam sa chodí makať, a nie plakať. Teda fitko, kde sa zároveň rehabilituje, a spojiť príjemné s užitočným,“ hovorí Tomáš.

V súčasnosti navštevuje Neurogym pravidelne približne 120 ľudí všetkých vekových kategórií. Cvičia so skúsenými fyzioterapeutmi a priestor, ktorý sa zdal na začiatku zbytočne veľký, už v súčasnosti nepostačuje. „Vekovo nie sme obmedzení. Úraz sa môže stať človeku kedykoľvek. Príde tá sekunda a zmení sa život. V súčasnosti máme už obmedzené kapacity, našich cvičencov je viac, ako sme plánovali,“ hovorí s úsmevom Tomáš a vysvetľuje, že preto v súčasnosti hľadajú nových fyzioterapeutov a väčší priestor, lebo ľudí po úrazoch je veľa a, žiaľ, stále ich pribúda.

A aký je odkaz Tomáša ľuďom, ktorí majú rovnaký alebo podobný osud ako on? „Nech si pozorne vyberajú miesto, kde budú rehabilitovať. Musia tam byť naozaj špecializovaní fyzioterapeuti. Samozrejme, kondičný tréner vo fitku je odborník na tú oblasť, na ktorú sa zameriava. A klobúk dole pred väčšinou z nich, naozaj tomu rozumejú. S nami by mal ale cvičiť fyzioterapeut. Napríklad v mojom prípade. Ja si vôbec necítim nohy, a teda neviem, v akej pozícii ich mám, či si pri cvičení nemôžem ublížiť. A preto treba dohľad človeka, ktorý to študoval a rozumie tomu. To je strašne dôležité.

A možno ešte jeden odkaz. Netreba sa vzdávať. Aj keď sa po úraze človeku život zmení, tak je to záťaž na hlavu, na psychiku. Všetko sa pomieša v hlave. Si zdravý, a zrazu je to úplne inak. Človek ale nesmie prestať bojovať a tú nádej si nesmie dať ničím a nikým zobrať,“ dodal Tomáš.