Ivan Korčok pracoval od 90. rokov už pre takmer všetky politické strany a ich nominantov, od HZDS cez SDKÚ po Smer a SaS. Konečne pribudlo aj KDH. Pánovi Korčokovi aj hnutiu gratulujeme.
Majerskému treba uznať, že sa konečne stala slovenskou CDU, na rozdiel od kandidatúry Mikloška či Hrušovského v minulosti, predtým Neuwirtha, bude mať konečne svojho kandidáta v druhom kole. Stačilo málo, správať sa podľa nemeckého vzoru. Ktovie, možno si straníci uvedomili, že keby namiesto Mikloška boli hneď podporili Radičovú, prípadne namiesto Hrušovského hneď Kisku, boli by ďaleko úspešnejšou stranou. Radšej neskoro ako nikdy.
Korčok je síce podporovateľom registrovaných partnerstiev (a pravdepodobne aj homosexuálnych manželstiev), chce viesť diskusiu o zúžení (a asi aj eliminácii) práva veta členských štátov EÚ, na ďalšie profilové témy sa ho radšej ani neradno pýtať, rozumie skrátka dobe.
A aj kádeháci pochopili, čomu sa kedysi tak priečili. Konzervatívny prezidentský kandidát môže mať progresívne názory, oceniť treba flexibilitu, inak by sme do paláca nášho kandidáta nedostali.
Majerského možno kritizovať azda len za to, že sa trochu preriekol, keď na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady KDH 17. februára oznamoval podporu Korčokovi. Neuvážene vtedy vyhlásil, že KDH od neho očakáva, že bude vo svojom úrade zastupovať aj „kresťanov a konzervatívcov. Bude tak rešpektovať ústavné hodnoty ochrany života, ľudskej dôstojnosti a manželstva“.
Keďže tie slová padli po vyslovení podpory, komu boli vlastne určené? Možno straníckemu kronikárovi. Pliaga je minulosť, svetlá je budúcnosť.
Všetka doterajšia ostýchavosť KDH voči Korčokovi, keď mu bránili ísť na tribúnu na mítingoch (ozaj prečo vlastne?), bola len premyslenou hrou a strategickou súčasťou plánu na víťazstvo Korčoka ako konzervatívneho prezidenta.
Takto sa robí politika!