Preskočiť na obsah
  |  

Český premiér Petr Fiala privítal výsledok hlasovania maďarského parlamentu o vstupe Švédska do NATO

Český premiér Petr Fiala privítal výsledok hlasovania maďarského parlamentu o vstupe Švédska do NATO. Pripojenie krajiny k severnému krídlu NATO je podľa neho významný krok k posilneniu kolektívnej obrany spojencov.

"Mám radosť z toho, že sa Švédsko stane členom Severoatlantickej aliancie. Cesta k tomu nebola úplne jednoduchá, ale podstatný je výsledok," povedal Fiala. "Švédsko spolu s Fínskom posilní severné krídlo NATO a to je veľmi podstatné pre našu kolektívnu obranu. Je to tiež významné v tejto dobe, keď vidíme dôsledky ruskej agresívnej politiky," podotkol.

Zdôraznil, že v súčasnosti je dôležité, aby členské krajiny NATO dávali minimálne dve percentá HDP na obranu. Pripomenul, že ČR si túto povinnosť stanovila aj do zákona. "Je to teda aj záväzok pre budúce vlády, aby sa o našu obranu a bezpečnosť občanov ČR skutočne starali," dodal.

(tasr)
       

  |  

Macron na parížskom samite: Rusko nemôže a nesmie vyhrať túto vojnu. Scholz a Fico odmietajú zapojenie do vojny

Na mimoriadnom samite v Elyzejskom paláci v Paríži sa účastní 25 premiérov a hláv štátov, respektíve vysokých zástupcov vlád. Ide najmä o európske štáty.

Samit zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý ho otvoril príhovorom, kde okrem iného povedal: „Nachádzame sa v momente, ktorý si vyžaduje nový začiatok od nás všetkých.“ Tento začiatok podľa francúzskeho prezidenta „zahŕňa rázne rozhodnutia“, treba „urobiť viac“ v podpore Ukrajiny.

K organizovaniu samitu a pokusu o nový prístup k Ukrajine ho neviedli len obavy, že Ukrajina nedokáže úspešne čeliť Rusku, ako sa ukázalo pri druhom výročí začiatku vojny, ale aj zlý stav európskych dodávok munície či vojenského materiálu, keď sa podľa zdrojov z Ukrajiny plnia sľuby len na 30 až 50 percent. To je – ak neschváli americký Kongres nový balíček pomoci – kritická situácia pre Ukrajinu.

Macron tiež spomenul náhlu smrť Alexeja Navaľného: „Najmä v posledných mesiacoch sme svedkami toho, že Rusko pritvrdzuje (...), čo sa bohužiaľ kruto ilustrovalo smrťou Alexeja Navaľného.“

Podľa francúzskeho prezidenta je dnes „v stávke bezpečnosť nás všetkých“. Vývoj vidí skepticky: „Situácia na ukrajinskom fronte je čoraz ťažšia, navyše vieme, že Rusko pripravuje nové útoky, najmä aby omráčilo ukrajinskú verejnú mienku."

Najočakávanejšou témou samitu je diskusia o možnom vyslaní vojakov niektorých štátov na Ukrajinu. Podľa zdrojov Štandardu je niekoľko európskych štátov NATO pripravených vyslať na Ukrajinu vojenské kontingenty, oficiálne s cieľom školiť a trénovať ukrajinských vojakov. K tomu však dochádza už v súčasnosti, na území štátov NATO, skutočný cieľ by bol preto zrejme iný.

Proti tomuto nevystúpil pred odchodom na samit len slovenský premiér Robert Fico, ale istý signál vysiela aj nemecký kancelár Olaf Scholz.

Ten odmieta dodať Ukrajine riadené rakety Taurus, a zároveň povedal, že sa obáva zavlečenia Nemecka do vojny s Ruskom. „Som prekvapený, že niektorí ľudia sa ani nezamýšľajú nad tým, či to, čo robíme, nemôže viesť k účasti vo vojne,“ povedal pred samitom Olaf Scholz.

„Nemecko je najväčším vojenským dodávateľom pre Ukrajinu v Európe a aj to tak ostane. Jedno je však isté: nebudeme sa priamo ani nepriamo podieľať na vojne. Týmito dvoma princípmi riadim všetky moje rozhodnutia,“ povedal Olaf Scholz.

Účastníkom samitu sa cez videonahrávku prihovoril aj ukrajinský prezident Zelenskyj. Poďakoval sa za pomoc, verí, že spoločne zachránia mnohé životy a svoj prejav zakončil slovami: „Ukrajinci vedia byť vďační."

Prejav si možno vypočuť tu:

Tlačová konferencia francúzskeho prezidenta by sa mala konať po spoločnej večeri o 21:30 večer.

Francúzske médiá pripomínajú aj Zelenského výroky po stretnutí s bulharským premiérom Nikolajom Denkovom v Kyjeve. Zelenskyj povedal: „Z milióna nábojov, ktoré nám Európska únia sľúbila, nebolo doručených nie že 50 percent, ale bohužiaľ iba 30 percent."

Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov v nedeľu k tejto téme vyhlásil, že až polovica západných zbraní sľúbených Kyjevu bola dodaná neskoro. „Práve teraz sa záväzok nerovná splneniu, 50 percent záväzkov nie je splnených včas,“ povedal. Vinou týchto oneskorení „strácame ľudí, strácame územia“, tvrdí ukrajinský minister.

Francúzske médiá tieto výroky priamo spájajú s iniciatívou Emmanuela Macrona.

Témou samitu je nepriamo aj Zelenského rozhovor pre americkú televíziu CNN, kde ostro kritizoval Donalda Trumpa, ktorý sa po primárkach v Južnej Karolíne takmer isto stane republikánskym kandidátom na prezidenta: „Nechápem, ako môže byť Donald Trump na Putinovej strane. Je to neskutočné,“ povedal Zelenskyj v rozhovore, ktorý sa bude vysielať v pondelok večer na CNN. Zelenskyj zašiel ešte ďalej, keď Trumpov postoj nazval snahou „brániť Rusko", čo podľa neho znamená ísť „proti Američanom“.

Až doteraz sa Zelenskyj na adresu Trumpa nevyjadroval alebo vyjadroval len zdržanlivo. Teraz povedal: „Nemyslím si, že Donald Trump pozná Putina. Viem, že sa s ním stretol (...), ale nikdy s ním nebojoval.“ Neskôr dodal, že Putin sa „nikdy nezastaví".

(fed)

  |  

Emmanuel Macron vyzval pri otvorení parížskej konferencie na rýchlu akciu v prospech Ukrajiny

Emmanuel Macron vyzval pri otvorení parížskej konferencie na rýchlu akciu v prospech Ukrajiny. "Sme svedkami pritvrdzovania Ruska, najmä v uplynulých mesiacoch," povedal a poukázal na nedávne úmrtie opozičného lídra Alexeja Navaľného vo väzení.

Podľa Macrona je potrebné mobilizovať vojenskú i finančnú pomoc pre Ukrajinu, a to v rámci spoločnej pomoci i jednotlivo na úrovni štátov. Zároveň upozornil, že Rusko sa správa čoraz agresívnejšie na politickej úrovni i na frontovej línii na Ukrajine.

"Všeobecné uvedomenie v súčasnosti je, že je v stávke bezpečnosť nás všetkých. Sme v procese zaisťovania našej bezpečnosti," povedal. "Rusko nesmie vyhrať," dodal francúzsky prezident.

(tasr, afp, dpa)

  |  

Zuzana Čaputová zablahoželala novozvolenému prezidentovi Maďarska

Zuzana Čaputová zablahoželala novozvolenému prezidentovi Maďarska. "Prajem mu všetko najlepšie v jeho novej misii a teším sa na konštruktívnu spoluprácu v rámci dobrých susedských vzťahov medzi našimi dvoma krajinami," uviedla slovenská prezidentka na sieti X.

(tasr)

  |  

Nový maďarský prezident: Korene európskych hodnôt sú v národných ústavách

Nový maďarský prezident: Korene európskych hodnôt sú v národných ústavách, preto nemôže existovať jednotný európsky politický národ, ale iba politika samostatných národov. Tamás Sulyok to vyhlásil v prvom povolebnom prejave. Úrad prevezme 5. marca.

Ako podčiarkol nový prezident, bol by rád, keby existovala taká Európa, v ktorej hodnoty znamenajú viac ako záujmy. Sulyok tiež povedal, že svoju budúcu prácu vníma ako právnu, a nie ako politickú. Chce byť prezidentom, ktorý sa ako právnik bude verne držať svojich zásad.

"Pri udeľovaní vyznamenaní a milosti budem zástancom čo najširšej transparentnosti," podčiarkol a dodal, že je zreteľné, že myšlienka právneho štátu sa v súčasnej Európe stráca.

(tasr)

  |  

Aké mená boli najobľúbenejšie a koľko nás v Prešove zostalo žiť? Bilancia minulého roka z pohľadu matriky

PREŠOV – Počet Prešovčanov sa opäť stenčil. Pokles počtu obyvateľov prichádza pritom už niekoľko rokov po sebe.

Ako uvádza špecializovaný portál egov.presov.sk, na konci roka 2023 žilo v Prešove 82 147 obyvateľov, z toho 39 169 mužov a 42 978 žien. Nad 90-tisíc obyvateľov mal Prešov naposledy v roku 2008.

Ide o počet obyvateľov s trvalým pobytom v Prešove a so štátnou príslušnosťou Slovenskej republiky.

Obyvateľov ubúda

Ako ďalej uvádza portál egov.presov.sk, úbytok obyvateľstva za minulý rok predstavoval 2 192 ľudí, prírastok 1 523. Čísla potvrdzujú všeobecný vývoj poklesu počtu obyvateľov v Prešove.  K trendu prispievajú mortalita prevyšujúca počet novonarodených detí, i vyšší počet odsťahovaných v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa do mesta prisťahovali.

Počet obyvateľov Prešova za posledných 5 rokov

RokPočet obyvateľov
202382 147
202282 816
202183 839
202084 845
201985 474
Informácie sú čerpané z evidencie občanov Slovenskej republiky, ktorí sú v zmysle Zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky prihlásení na trvalý pobyt v meste Prešov. Počet obyvateľov podľa Slovenského štatistického úradu je zverejnený na jeho stránke, pričom zahŕňa aj evidenciu cudzincov.

Prešovčania si vyberali skôr netradičné mená

Ako vyplýva z tlačovej správy, ktorú nám poskytol hovorca mesta Prešov Michal Hudák, najobľúbenejšie mená roka 2023 sú Sofia a Tomáš.

„Dievčenským menám vlani kraľovalo meno Sofia, ďalej Tímea, Natália, Sára, Viktória, Ema, Nela či Eliška. Doposiaľ najobľúbenejšie chlapčenské meno Jakub vystriedalo meno Tomáš. Rodičom sa však veľmi páčili aj mená ako Oliver, Samuel, Michal, Šimon, Jakub a Filip,“ uvádza tlačová správa.

Aj v roku 2023 sa v knihe narodení Matričného úradu Prešov objavilo niekoľko netradičných mien. U dievčat šlo o mená  Aisha, Lori, Amelly, Latife, Noura, Nazli, pri chlapcoch sme sa mohli stretnúť s menami Miron, Deron, Levi, Sinan, Umud, Korado.

Vlani bolo v Prešove uzavretých 503 manželstiev, z toho 283 cirkevných a 220 na matričnom úrade. Najčastejšie si páry – 95-krát – vyberali za termín svadby september, potom mesiace august, máj či jún. V auguste sa zosobášilo 67 párov, v máji a júni zhodne po 60 párov; vyplýva z matričných údajov.

„V roku 2023 uzavrelo manželstvo aj 33 cudzincov z Českej republiky, Macedónska, Ukrajiny, Nemecka, Poľska, Indie, Zimbabwe, Ruskej federácie, Švajčiarska, Írska, Bieloruska, Rumunska, Francúzska, Talianska, Thajska, Dánska, Brazílie, USA, Veľkej Británie a Rakúska,“ zhrnul matričný úrad.

V roku 2023 bolo v knihe úmrtí Matričného úradu Prešov zapísaných 1 388 úmrtí, čo je o 272 menej ako v roku 2022. Zomrelo 722 mužov a 666 žien.