Rusko údajne simulovalo napadnutie Čínou. Dokumenty ukazujú, kedy by použilo jadrové zbrane

Jedna simulácia, ktorá načrtáva hypotetický útok Číny, počíta so scenárom, v ktorom „Severná federácia“ – názov Ruska pre účel vojnovej hry – odpovedá jadrovým úderom na postup druhej vlny inváznych síl „Juhu“.

„Hlavný veliteľ vydal rozkaz [...] použiť jadrové zbrane... v prípade, že nepriateľ nasadí jednotky druhej vlny a Juh bude hroziť útokom ďalej v smere hlavného úderu,“ uvádza sa v dokumente.

V prezentácii pre dôstojníkov námorníctva predkladajú dokumenty širšie kritériá možného jadrového úderu vrátane vylodenia nepriateľa na území Ruskej federácie, porážky jednotiek brániacich pohraničné oblasti alebo bezprostredného útoku konvenčnými zbraňami. Prahová hodnota pre nukleárnu odvetu sa v dokumentoch ukazuje ako kombinácia faktorov, pri ktorých by ruské straty „viedli k nezvratnému zlyhaniu pri zadržiavaní veľkej nepriateľskej agresie“ – čo je scenár označený ako „kritická situácia pre národnú bezpečnosť Ruska“.

Medzi ďalšími faktormi pre použitie jadrových zbraní patrí zničenie 20 percent strategických balistických raketových ponoriek, 30 percent útočných ponoriek s nukleárnym pohonom, troch alebo viacerých krížnikov, troch letísk či zásah pobrežných veliteľských stanovíšť.

Podľa týchto scenárov bude mať ruská armáda možnosť použiť jadrové zbrane na širokú škálu cieľov vrátane „zadržania štátov pred použitím agresie... alebo eskaláciou vojenských konfliktov“, „zastavenia agresie“, zabránenia v prehre v bitke alebo strate územia a „zefektívnenia“ ruského námorníctva.

Moskva aj Peking reagovali, dokumenty sú staršieho dáta

Ruská jadrová doktrína, ktorú predostrel prezident Vladimir Putin naposledy vlani, pripúšťa len dva možné hraničné prípady použitia jadrových zbraní. Prvým prípadom je odvetný jadrový úder na prvý úder jadrovými zbraňami nepriateľa, druhým je ten, keď „je samotná existencia Ruska ako štátu ohrozená aj v prípade použitia konvenčných zbraní“.

„Hlavnou vecou je, že prahová situácia pre použitie jadrových zbraní je absolútne transparentná a je uvedená v (našej jadrovej) doktríne. Ak ide o spomínané dokumenty, silne pochybujeme o ich pravosti,“ reagoval na žiadosť o vyjadrenie hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Dôvody na podozrenie zo strany Kremľa poprel aj čínsky rezort diplomacie. „Zmluva o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci medzi Čínou a Ruskom právne zakotvila koncept večného priateľstva a vylúčenia nevraživosti medzi oboma krajinami,“ uviedol hovorca ministerstva. „Takzvaná ‚teória hrozby‘ nemá v Číne ani v Rusku žiadne uplatnenie," dodal.

Treba tiež dodať, že posledné dokumenty sú datované do roku 2014, čo je obdobie začiatku konfliktu na Donbase. Najmä od nástupu Si Ťin-pchinga v Číne v roku 2012 sa prehlbujú vzťahy medzi Moskvou a Pekingom. Ruskú inváziu na Ukrajinu Čína neodsúdila a obchodné vzťahy sa medzi dvoma mocnosťami od začiatku rusko-ukrajinského konfliktu ešte viac zintenzívnili.