Nemocnica v Brezne vyhrala boj proti úradníkom, ale vyššiu úroveň v sieti bude mať len pár mesiacov

Ministerka Zuzana Dolinková rozhodnutie zdôvodnila aj geografickou situáciou. "V súčasnosti evidujeme krízovú dopravnú situáciu v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Je to pre obnovy mostov i cesty. Dočasne sme tak museli rozhodnúť takto, aby nebola ohrozená starostlivosť pre pacientov," vysvetlila.

Objasnila, že horehronské zdravotnícke zariadenie má potenciál a spĺňa požiadavky na nemocnicu druhej kategórie.

Fungovala dobre, aj tak chceli oddelenia zatvoriť

Preradením nemocnice do II. úrovne jej pribudlo ďalších 33 povinných programov. Zároveň bude môcť vykonávať viaceré doplnkové a nepovinné programy.

Nepovinný program nemocnica môže robiť, ale zdravotné poisťovne nie sú povinné zazmluvniť ho. Doplnkový program zasa musí schváliť ministerstvo zdravotníctva, takže nemocnica ho nemá istý.

Podmienené zaradenie breznianskej nemocnice do najnižšej I. kategórie znamenalo, že jej stanovili len jeden povinný medicínsky program – nefrologický.

Breznianska nemocnica by na komunitnej úrovni nemohla od budúceho roku vykonávať viaceré operačné výkony na čreve, konečníku, prsníku, implantácie niektorých endoprotéz kĺbov, nemohla by poskytovať viaceré výkony detským pacientom či robiť popáleninový program potrebnej úrovne.

Nemohla by zabezpečovať ani niektoré medicínske služby z III. úrovne programu, ktoré momentálne robí, hoci má potrebných odborníkov aj materiálno-technické vybavenie – napríklad resekčné operácie pri zhubnom nádore.

Zariadenie pritom za posledné roky z eurofondov zrekonštruovalo urgentný príjem, centrálne operačné sály, oddelenie centrálnej sterilizácie a klinickej mikrobiológie a niektoré ambulantné pracoviská. Vybudovala sa aj nová plynová kotolňa a nakúpili sa viaceré medicínske prístroje, informačné technológie a ďalšie potrebné zdravotnícke vybavenie.

Že by všetky investície vyšli nazmar, nebol jediný problém.

Desaťtisíce ľudí by neprišli do akútnej nemocnice včas

Štandard ako prvý informoval, že reforma Vladimíra Lengvarského má vážne trhliny. Dojazdové časy do nemocníc stanovil rezort zdravotníctva na základe ideálnych dopravných podmienok.

Nebral do úvahy napríklad cestné zápchy, havárie, opravy či schodnosť ciest počas zimných mesiacov, inak by sa vraj musela sieť nemocníc meniť aj niekoľkokrát ročne.

Dojazd počítali metódou Žilinskej univerzity, ale aj tá upozornila, že vyrátané časy sú len orientačné.

Regionálna nemocnica má byť podľa reformy dostupná 30 – 45 minút od bydliska pacienta. Nemocnice vyššej úrovne v Banskej Bystrici a Poprade sú však pre Horehroncov geograficky nedostupné.

Osou okresu Brezno je Horehronské podolie, nad ktorým sa na severe dvíhajú Nízke Tatry, na juhu Veporské vrchy a na východe okraj Muránskej planiny Slovenského rudohoria a Slovenský raj. Cez hornatý okres nevedie nijaká diaľnica ani rýchlostná cesta.

To znamená, že keby sa breznianska nemocnica transformovala na najznižšiu úroveň, sedemnásť obcí s počtom obyvateľov vyše 23-tisíc by nestihlo prísť do nemocnice druhej alebo vyššej úrovne do pol hodiny. "Trvalo by im to viac ako 45 minút, ale v niektorých prípadoch až vyše jednej hodiny,“ priblížil primátor Brezna a predseda správnej rady NsP Brezno Tomáš Abel.

Dojazdový čas sa v zimnom období ešte zvyšuje. Horehronci argumentovali okrem geografickej vzdialenosti aj tým, že nové spádové nemocnice vyššej úrovne nemajú kapacity prijať nových pacientov.