Toto všetko by bolo dohodou dosiahlo Rusko.
Zmluva nevyriešila otázku Krymu a otázku častí Luhanskej a Doneckej oblasti, ktoré ale beztak neboli už roky pod kontrolou Kyjeva. Ukrajina by však dosiahla mier a záchranu kolosálneho počtu ľudských životov, ktoré boli stratené za dva roky vojny, a záchranu nevyčísliteľných materiálnych statkov.
Ale táto zmluva podpísaná nebola. A Boris Johnson sa takmer po dvoch rokoch priznal, že počas svojej nečakanej návštevy Kyjeva v apríli 2022 Volodymyra Zelenského pred podpísaním zmluvy varoval. A Zelenský nepodpísal.
Odvtedy zomreli státisíce vojakov aj civilov, a umierajú stále. Vojna sa rozširuje a hovorí sa o nevyhnutnosti vojny medzi NATO a Ruskom.
Lebo sa zmluva nepodpísala.
Koniec jednej lži
Niežeby sme o tej zmluve neboli vedeli. Vedeli sme, písali sme o nej, plus-mínus sme poznali jej obsah.
Ale bola to akoby ilegálna činnosť. Mainstreamové médiá o tej zmluve ľuďom v podstate nehovorili. A písať o nej znamenalo vystaviť sa urážkam zo strany udavačov. Obvineniam z proruskosti, veď to poznáte.
Namiesto informovania nám politici a médiá hlavného prúdu nahovárali, že vojna je tu preto, lebo Rusko sa stalo nevypočítateľným, že Putin je nový Hitler, chce obnoviť Sovietsky zväz a začať pripojením Ukrajiny k Rusku.
Nebola to pravda.
Celé to bolo o neobmedzenom rozširovaní NATO k ruským hraniciam
Teraz bol návrh zmluvy zverejnený v jednom z najvplyvnejších amerických denníkov. To je dôležitá – aj psychologická – zmena.
Z návrhu vyplýva, že problém nebol v nevypočítateľnosti Ruska a v jeho snahe pripojiť Ukrajinu k Rusku. Ale že problém spočíva v neobmedzenom rozširovaní NATO na východ k ruským hraniciam, ktoré Rusko roky označovalo za hrozbu pre svoju bezpečnosť.
Že Rusko bolo, naopak, vypočítateľné, lebo od roku 2007 stále opakovalo Američanom a NATO: Už sa nepribližujte k našim hraniciam. Ani základňami, ani rozširovaním NATO. Už sa zastavte. Považujeme to za hrozbu.
Toto hovorili stále, a stále a stále. A bolo otázkou času, keď niečo podniknú. A to, že niečo podniknú, sa dalo a malo predvídať.
A že ešte aj potom, čo sa vojna začala, na mierových rokovaniach v Istanbule úplne vypočítateľne požadovali to, čo roky predtým. Žiadnu Ukrajinu v NATO. Žiadne NATO na Ukrajine.
Ale elity Západu nič predvídať nevedeli alebo nechceli. A nechceli ani mierovú dohodu. A tak nás voviedli do veľkého konfliktu s Ruskom. Do konfliktu, v ktorom nevyhrávame a Ukrajina neskutočne trpí.
Koniec pesničky o „nevyprovokovanej“
Nespočetne veľakrát sme počuli za ostatné dva roky, že ruská invázia bola nevyprovokovaná a odsúdeniahodná.
Odsúdeniahodná? Áno, opakujem to stále. Rusko nečelilo ešte akútnej, okamžitej hrozbe, ktorá by ho oprávnila použiť násilie. Naozaj porušilo medzinárodné právo.
Ale nevyprovokovaná? Ktosi povedal, že keď sa o niečom stále dookola tvrdí, že je to nevyprovokované, tak je jasné, že to vyprovokované bolo.
Áno, tá vojna bola vyprovokovaná. Zámerom rozšíriť NATO, spoluprácou s ukrajinskými extrémistami, ktorí by boli inak všade inde označení za fašistov. Podporou politického prevratu na Ukrajine v roku 2014 a zvrhnutím prezidenta, ktorý bol voči Rusku priateľský. Vyzbrojovaním Ukrajiny. Prítomnosťou západných vojakov na ukrajinskom území. Budovaním základní CIA na ukrajinskom území pri hraniciach Ruska. Objednaním správy u RAND Corporation s návodmi, ako vyčerpať Rusko nepriateľskými krokmi. Je tam zoznam návrhov provokácií na tristo stranách. A tak ďalej, a tak ďalej. Hádam už bude tej pesničke o „nevyprovokovanej“ vojne koniec. Je čas skončiť s falošnými vysvetľovaniami o príčine vojny.
Nastal čas, aby mier už nebolo škaredé slovo
Nešťastná Ukrajina a celý náš kontinent už potrebujeme mier. Potrebujeme, aby opäť prišiel čas diplomacie. Čas mierových rokovaní. Ale vyberať si možno len medzi reálnymi možnosťami, nie medzi tými, ktoré sú len našou iluzórnou predstavou. Európania to vedia. Vo víťazstvo Ukrajiny vo vojne verí len desať percent Európanov.
Bohužiaľ, takú ponuku, akú Ukrajina dostala na mierových rokovaniach v apríli 2022, už Ukrajinci nedostanú. Podmienky už budú len tvrdšie.
Ale za to nemôžu ľudia, ktorí pred politikou západných elít a snahou dostať Ukrajinu do sféry západného vplyvu varovali a hovorili, že na tú politiku Rusi zareagujú vojnou. Vojnou, ktorá nemusela byť.
Svedomie si musia spytovať architekti západnej politiky.
Ak odsudzujeme vojnu, musíme odsúdiť aj politické kroky, ktoré k vojne nezvratne vedú.
Uvedomujú si vôbec tí ľudia, čo spôsobili?
