Preskočiť na obsah
  |  

Temná minulosť Nív. Ľudia sa tejto štvrti vyhýbali oblúkom

BRATISLAVA – Dnes patria Nivy v bratislavskom Ružinove k najlukratívnejším častiam v hlavnom meste. Avšak v minulosti sa jej obyvatelia vyhýbali. Nemala totiž dobrú povesť a Prešporčania ju považovali za nebezpečnú.

Na svojom webe to uvádza mestská časť Ružinov odvolávajúc sa na článok novín Presburger Zeitung zo 14. júna 1900. V tejto lokalite sa nachádzali lesy, ktoré boli husto zarastené krovím a ako uvádza mestská časť, boli lákadlom pre „nekonformných“ ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení.

Územie súčasných Nív bolo spojené napríklad aj s liečebňami tuberkulózy či cholery. Na vtedajšej hranici mesta vznikali pracoviská epidemiologickej nemocnice na účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici, prísnejší a oplotený komplex na liečbu cholery sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova – Košická).

V minulosti sa tam istú dobu nachádzal aj najväčší riečny dopravný prístav v Uhorsku. S výstavbou prístavu (v súčasnosti Zimný prístav) sa začalo v roku 1897. Išlo o obdobie, keď ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti. Súčasťou projektu boli aj sklady a železničná stanica.

Priemyselný rozmach síce na jednej strane poskytoval prácu, mal však aj tienistú stránku. Nivy sa totiž stávali štvrťou s najznečistenejším ovzduším. V roku 1888 vznikla na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova) Tkáčovňa Heinricha Klingera na spracovanie juty. V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít.

Následne vedľa vtedajšej robotníckej kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum a tvrdený papier, v roku 1915 získal patent na bakelit. Výroba bakelitu bola zrušená pre sťažnosti obyvateľov.

S rozmachom priemyselných tovární sa Nivy postupne zaľudňovali. Ešte pred druhou svetovou vojnou tu vznikla štvrť rodinných domov medzi Miletičovou a Košickou ulicou. Okolo roku 1950 na ružinovských Nivách vyrástlo prvé väčšie sídlisko v Bratislave, ktoré dostalo názov „500 bytov“.

(tasr, Ružinov)

  |  

Maďarský premiér Orbán sa stretol s prezidentským kandidátom Trumpom

Maďarský premiér Orbán sa stretol s prezidentským kandidátom Trumpom v jeho rezidencii Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride. Biden stretnutie kritizoval, Orbán sa podľa neho snaží o nastolenie diktatúry.

"Podpora pre rodiny, boj proti ilegálnej migrácii a snaha postaviť sa za zvrchovanosť našich národov - to je spoločný základ pre spoluprácu medzi konzervatívnymi silami v Európe a USA," napísal maďarský premiér Viktor Orbán na sociálnej sieti X pred stretnutím s americkým exprezidentom Donaldom Trumpom.

Podľa predstaviteľov Trumpovho volebného štábu obaja politici prediskutovali "široký okruh otázok, týkajúcich sa Maďarska a Spojených štátov, vrátane významu silných a bezpečných hraníc nevyhnutných pre ochranu zvrchovanosti oboch národov".

Úradujúci prezident Joa Bidena počas svojej predvolebnej kampane v Pennsylvánii pred stretnutím vyhlásil: "Viete s kým sa [Trump] stretne dnes v Mar-a-Lago? S Orbánom z Maďarska, ktorý otvorene povedal, že neverí vo funkčnosť demokracie, že je za diktatúru. Ja vidím budúcnosť, v ktorej demokraciu neoslabíme, ale ju ochránime," povedal Biden.

K stretnutiu sa pred jeho uskutočnením vyjadril aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjartó. "Stále som presvedčený, že ak by bol Trump zvolený za prezidenta USA v roku 2020, vojna na Ukrajine, ktorá teraz trvá už tretí rok, by nevypukla a riešenie blízkovýchodného konfliktu by bolo by sa našlo oveľa rýchlejšie," tvrdil Szijjártó vo floridskom Palm Beach niekoľko hodín pred v poradí už tretím bilaterálnym stretnutím Orbána a Trumpa.

Podľa Szijjartóa silný americký prezident vždy dáva svetu istú stabilitu z hľadiska bezpečnosti.

(tasr, ap)

  |  

Budúci prezident: aktívny hráč s právomocami pevne v rukách alebo pasívna postava?

Aký bude nový slovenský prezident, sa ukáže až po tom, ako sa po zvolení chopí svojich ústavných právomocí. Môže byť iba ceremoniár alebo aj aktívny správca moci, ktorý zároveň bohato zužitkuje neformálne možnosti, ako vplývať na spoločnosť.

Dvaja preferenčne najsilnejší kandidáti Peter Pellegrini a Ivan Korčok  nehovoria o tom, že by chceli mať viac moci, ako je teraz dané v ústave. Obaja však naznačujú, že by svoje oprávnenia aktívne využívali.

Odpovedali na otázku, ktorú kompetenciu prezidenta považujú za najdôležitejšiu a bez ktorej by si vedeli predstaviť výkon prezidentskej funkcie alebo ktorú neplánujú používať.

Pellegrini povedal, že prezidentské kompetencie vytvárajú systém, ktorý umožňuje hlave štátu napĺňať program a víziu, na ktorú dostal mandát od voličov. Každá jedna má podľa neho svoj zmysel a vytvára predpoklady na realizovanie jeho programu pokoja, dôstojného života ľudí a presadzovania národnoštátnych záujmov na medzinárodnej scéne v zmysle „Slovensko na prvom mieste".

„Nikdy nedovolím, aby sa Slovensko zrieklo v EÚ práva veta. Ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl nedovolím vyslať slovenských vojakov bojovať na Ukrajinu. Rovnako svojimi kompetenciami chcem podporiť každé rozhodnutie vlády, ktoré smeruje k budovaniu dôstojného života ľudí na Slovensku a pomáhaniu rozvoju regiónov, pretože Slovensko máme iba jedno a je našou povinnosťou ho budovať a rozvíjať,“ tvrdí Pellegrini.

Korčok si myslí, že aktuálne sú kompetencie prezidenta nastavené správne a všetky by využíval „primerane a podľa potreby“.

„Za najdôležitejšie považujem to, že prezident môže zo svojej pozície otvárať dôležité témy a upriamiť na ne pozornosť politikov a širokej verejnosti. Určite by som bol v tomto aktívny, neuspokojil by som sa len s ceremoniálnym poňatím funkcie prezidenta,“ mienil Korčok.

Ďalší prezidentský kandidát  Štefan Harabin povedal, že právomoci a postavenie prezidenta tak, ako je to dnes, „plne zodpovedá potrebám prezidenta ako reprezentanta štátu, tvorcu zahraničnej a obrannej politiky a ochrancu fungovania suverénneho štátu“.

Prezident musí podľa ďalšieho kandidáta Igora Matoviča využiť všetky svoje kompetencie, keď hrozí deštrukcia právneho štátu a ohrozenie demokracie. „Prezident by nemal mať právo udeľovať milosť ľuďom odsúdeným za korupčné trestné činy, ako plánuje kandidát Pellegrini,“ povedal Matovič.

Kandidát Ján Kubiš označil všetky ustanovenia ústavy za dôležité a majú sa podľa neho používať „Ale zrejme nie je náhoda, že úvodný článok o kompetenciách prezidenta uvádza, že prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov,“ doplnil.

Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová ešte pred svojím zvolením v roku 2019 si nemyslela, že by prezident bol slabou postavou. V ankete denníka Pravda uviedla, že Slovensko  je parlamentná demokracia a z toho plynie istá hierarchia výkonu moci.

„Toto právne nastavenie rovnováhy moci v štáte by som rešpektovala. Navyše si nemyslím, že právomoci prezidenta by boli slabé, okrem dôležitých vymenúvacích kompetencií ide aj o neformálne možnosti formulovať a ovplyvňovať verejnú debatu z pozície prirodzenej autority, ktorú prezidentský úrad nepochybne má,“ uviedla Čaputová ako kandidátka na post hlavy štátu.

Slovensko bude prezidenta voliť v sobotu  23. marca. Prípadné druhé kolo je naplánované na 6. apríla.

(su, tasr)

  |  

USA: Pri hranici s Mexikom sa zrútil vrtuľník

USA: Pri hranici s Mexikom sa zrútil vrtuľník, zahynuli dvaja príslušníci americkej Národnej gardy a člen hraničnej polície.

Nehodu prežil so zraneniami jeden vojak Národnej gardy, momentálne je hospitalizovaný v kritickom stave.        

Helikoptéra typu UH-72 Lakota sa zrútila pri meste Rio Grande počas pohraničnej bezpečnostnej misie. Príčina nešťastia je predmetom vyšetrovania. Americké úrady zatiaľ nezverejnili o prípade žiadne podrobnosti.

Podľa agentúry AP bola na palube vrtuľníka jedna žena a traja muži. Identitu mŕtvych zatiaľ nezverejnili.

(tasr, ap)

  |  

Odvrátený shutdown: Americký senát schválil balík zákonov o financovaní

Odvrátený shutdown: Americký senát schválil balík zákonov o financovaní federálnych inštitúcií v hodnote 460 miliárd dolárov niekoľko hodín pred polnocou, čím zamedzil zastaveniu financovania mnohých úradov.

Balík obsahuje šesť zákonov, ktoré by mal podpísať prezident Joe Biden.

Senátori budú medzitým rokovať o druhom balíku ďalších šiestich zákonov, v ktorých sú obsiahnuté aj výdavky na obranu. Tie musia byť schválené do 22. marca, aby neprišlo k shutdownu.

"Pre tých, ktorí sa obávajú že v polarizovanej politickej atmosfére sa nič nikdy neschváli, tento obojstranný kompromis dokazuje, že opak je pravdou," vyhlásil líder demokratickej väčšiny v Senáte amerického Kongresu Chuck Schumer.

"Toto síce nie je materiál, ktorý by som predložil ja, ale som hrdý, že sme ochránili absolútne životne dôležité financovanie, na ktoré sa americkí občania spoliehajú vo svojich dennodenných životoch," povedal demokratický senátor Patty Murray.

(tasr, afp)

  |  

Francúzsko: Muža, ktorý zaživa upálil svoju partnerku, odsúdili na 30 rokov

Francúzsko: Muža, ktorý zaživa upálil svoju partnerku, odsúdili na 30 rokov. Matka štyroch detí sa s ním totiž chcela rozísť.

Rozsudok sa týka prípadu z novembra 2020, keď Jonathan Boillet upálil zaživa Sandy Cuchevalovú - matku štyroch detí - v aute, v ktorom cestovali. Hospitalizovali ju na oddelení popálenín v nemocnici v severnom meste Lille, kde o týždeň neskôr zomrela.

Boilleta súdili od utorka na trestnom súde v severofrancúzskom meste Saint-Omer, ktorý mu uložil trest 30 rokov vo väzení s najmenej 20 rokmi nepodmienečne a povinné liečenie závislosti od alkoholu a drog.

Odsúdený muž pôvodne poprel, že zavraždil Cuchevalovú a tvrdil, že zahynula v dôsledku nehody. Vo štvrtok napokon priznal, že to bol on, kto ju polial benzínom. Podľa AFP boli partneri niekoľko mesiacov, ale ona sa s ním chcela rozísť.

Keď mal Boillet osem rokov, sexuálne ho napadol a znásilnil jeho o osem rokov starší rodinný príslušník. Vo veku 11 rokov začal užívať alkohol a drogy.

(tasr, afp)