V opustenej budove na Kysuciach čaká na svoju smrť

Stavba plavárne sa začala v roku 1987, no v roku 1993 bola pre nedostatok financií zastavená. Odvtedy sa objekt stal terčom vandalov a bezdomovcov. V roku 2019 v ňom došlo k tragickému požiaru, pri ktorom zahynul jeden človek.

Pre bezdomovcov prináša leto úľavu od krutej zimy a šancu na krátky čas slobody. Opúšťajú núdzové prístrešky a hľadajú útočisko v prírode, v lesoch, pri jazerách či v iných vonkajších priestoroch.

Miesto však navštevujú aj rôzni pochybní mladí ľudia, ktorí sa tam stretávajú kvôli drogám.
My sme sa boli pozrieť, ako to tam vyzerá a boli sme šokovaní, čo sme tam objavili.

Na zemi neporiadok, striekačky a dvaja schúlení bezdomovci. „Už sme tu skoro rok. Ja som vážne chorý, nemôžem chodiť a tu už len čakám na smrť," povedal nám starší muž.

Jeho partnerka, s ktorou spolu žije, míňala peniaze, neplatila nájomné a tak obaja skončili na ulici. „Je to jej chyba. Ona zapričínila, že sme sa ocitli tu," vraví muž, ktorý nám nechcel prezradiť svoje meno, no obaja majú trvalé bydlisko v Kysuckom Novom Meste.

Zámerom vvedenia mesta je túto budovu odstrániť a z tohto miesta vybudovať priestor pre voľno-časové aktivity. Kysučania si želajú mať postavené kúpalisko. Pred voľbami súčasný primátor Marian Mihalda prisľúbil, že kúpalisko bude v ich meste stať. No tieto sľuby skončili v šuplíku.

„Všetci sľubujú a nič nekonajú. Tento primátor už má spočítané dni svojho primátorovania. Potrebujeme primátora, ktorý bude pre obyvateľov niečo robiť, ale v meste nič nemáme a na oddych musíme chodiť do Čadce, alebo Žiliny," hovorí nespokojná obyvateľka Jana.

Oslovili sme primátora mesta o vyjadrenie. Čakáme na stanovisko. Primátor mesta sa nám viac krát odmieta vyjadrovať, aj napriek tomu, že sme ho požiadali o osobné stretnutie. Na našu správy nereaguje a telefón nám nedvíha.