Preskočiť na obsah
  |  

Začala sa jarná migrácia žiab. Pripravené sú zábrany a pomoc s ich migráciou

PREŠOV – Ochranári vybudovali v uplynulých dňoch pri vodnej nádrži Sigord pri Prešove migračné zábrany pre žaby.

Apelujú na vodičov, aby boli ohľaduplní voči zvieratám i dobrovoľníkom, ktorí ich budú počas migrácie prenášať. Uviedla to Marta Hrešová zo Štátnej ochrany prírody SR – Regionálneho centra ochrany prírody Prešov.

Ako povedala, ak je vonku nad desať stupňov Celzia, žaby sa začínajú zo zimovísk presúvať k vodnej ploche, kde nakladú vajíčka. „Hlavným spúšťačom okrem teploty sú aj zrážky. Včerajší dážď a nočná teplota nad osem stupňov nám rozbehli migráciu naplno,“ vysvetlila Hrešová.

Migračné zábrany

Na miestach, kde žaby migrujú z lesa k vode a prechádzajú cez cestu, dochádza podľa nej často k ich úhynu pri strete s autami.

„Keďže tomu chceme zabrániť, okolo takýchto cestných úsekov staviame migračné zábrany. Sú to fóliové zábrany, ktoré žaby zastavia, a my ich potom v spolupráci s dobrovoľníkmi chodíme počas dňa zbierať a prenášame ich bezpečne cez cestu k vodnej nádrži,“ uviedla Hrešová.

Tým, že je teplejšie počasie, začali s ich stavaním približne o dva týždne skôr ako po minulé roky. Predpokladajú, že v polovici apríla by sa mala migrácia ukončiť.

Až 8 000 obojživelníkov pri vodnej nádrži Sigord

Ak počas migrácie dôjde k prudkému ochladeniu, žaby sa zahrabú do pôdy a počkajú na teplejšie počasie. Rovnako podľa Hrešovej nemigrujú v priamom slnku.

„V tých najlepších rokoch bolo pri vodnej nádrži Sigord približne 8 000 obojživelníkov. Minulý rok bolo zhruba o polovicu menej žiab,“ povedala Hrešová s tým, že dôvodom bolo sucho počas predchádzajúcej sezóny a nebolo toľko prírastkov.

V uplynulých dňoch pri vodnej nádrži Sigord postavili za pomoci dobrovoľníkov približne 600 metrov zábran.

O dva týždne budú stavať zábrany na spätný ťah, aby zabránili kolíziám počas návratu žiab do lesa. V minulosti budovali zábrany aj pri vodnej nádrži Ružín.

V minulom roku v rámci rekonštrukcie cesty tu boli inštalované trvalé zábrany. Tento rok budú sledovať ich funkčnosť a efektívnosť. Snažia sa o to, aby trvalé zábrany boli vybudované aj na iných úsekoch.

(tasr, kol)

  |  

KDH vyzýva Zuzanu Dolinkovú, aby prišla so systémovými riešeniami pre ambulantný sektor

KDH vyzýva Zuzanu Dolinkovú, aby prišla so systémovými riešeniami pre ambulantný sektor. Kritizuje tiež meškanie finálneho znenia programovej vyhlášky. Šéfka rezortu zdravotníctva v utorok deklarovala ochotu s predstaviteľmi ambulancií rokovať.

"Máme päť mesiacov po voľbách a, žiaľ, musíme skonštatovať, že nevidíme žiadne systémové riešenie, ktoré by mali posunúť naše zdravotníctvo dopredu," skonštatoval poslanec KDH Peter Stachura na tlačovej konferencii. Namieta nedokončenú programovú vyhlášku, ktorá rozdeľuje financie v zdravotníctve. Ako podotkol, v tomto období roka by mal byť témou skôr rozpočet 2025.

Pre zlepšenie situácie navrhuje KDH zmeniť úhradové systémy všeobecných a špecializovaných ambulancií. Zaviedlo by aj katalóg výkonov, ktorý by spravodlivejšie nastavil financovanie v ambulantnej starostlivosti. Posilnilo by tiež kompetencie vyšších územných celkov. Sú za tiež opatrenia, ktoré by motivovali mladších zdravotníkov pracovať v ambulanciách.

Dolinková v súvislosti s vyhláškou k prerozdeleniu peňazí pre zdravotníctvo avizovala, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní bude mierne upravená. Aktuálne sa podľa jej slov čaká na stanovisko Ministerstva financií SR.

"Nie je pravda, že ambulancie nedostanú nič, oproti minulému roku to zvýšenie tam bude a dokonca môžem povedať, že aj čo sa týka špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti aj po úpravách po rozporovom konaní dôjde ešte k zvýšeniu," ozrejmila ministerka.

(tasr)

  |  

Polícia v Štokholme odviedla Gretu Thunbergovú a ďalších členov hnutia

Polícia v Štokholme odviedla Gretu Thunbergovú a ďalších členov hnutia Piatky za budúcnosť spred budovy švédskeho parlamentu. Aktivisti budovu blokovali od pondelka.

Samotnú Thunbergovú zadržali a odviezli v policajnom aute. Hovorca pre švédsku agentúru TT povedal, že krátko vypočulo viacero aktivistov.

(dpa, tasr)

  |  

Obnovenie duálnej prevádzky letiska Sliač vo Zvolenskom okrese by si nevyhnutne vyžadovalo rekonštrukciu

Obnovenie duálnej prevádzky letiska Sliač vo Zvolenskom okrese by si nevyhnutne vyžadovalo rekonštrukciu. Uviedlo to ministerstvo obrany.

Podľa ministerstva obrany mnohé prevádzkové plochy letiska sú po dobe životnosti a stav viacerých objektov je aj pre dlhodobú absenciu náležitej údržby nevyhovujúci. Svoju civilnú prevádzku ukončilo letisko v roku 2020. Bolo to pre rekonštrukciu vojenskej časti. "Momentálne z neho budujú vojenské letisko, na ktorom budú v prvom rade sídliť nové stíhačky," informoval rezort dopravy.

Obnova letiska Sliač je rozsiahla, zložená z viacerých projektov, ktoré sú v rôznych štádiách rozpracovania. "Ukončenie celkovej rekonštrukcie letiska Sliač je plánované na koniec roka 2025," konštatoval rezort obrany.

(tasr)
   

  |  

V Južnej Kórei predávajú zmrzlinu s menom a logom českého piva Kozel

V Južnej Kórei predávajú zmrzlinu s menom a logom českého piva Kozel. Ide o jednorazovú aktivitu. V zmrzline sa nenachádza alkohol a má chuť škorice.

„Môžeme potvrdiť, že v jednom z obchodných reťazcov v Južnej Kórei aktuálne prebieha promo akcia, v ktorej je možné získať zmrzlinu a ďalšie pochutiny s logom Velkopopovického Kozla. Jedná sa o jednorazovú aktivitu iba v Južnej Kórei, kde sa Kozel teší veľkej obľube. Nemáme v pláne ju opakovať, rovnako tak neplánujeme tieto výrobky uvádzať na iných trhoch vrátane Slovenska," uviedla hovorkyňa Plzenského Prazdroja Slovensko Zdenka Huňady.

(markíza)

  |  

Francúzska ústava začne uznávať „historické, jazykové a kultúrne“ postavenie Korziky

Francúzska ústava začne uznávať „historické, jazykové a kultúrne“ postavenie Korziky, na návrhu novely základného zákona sa s miestnymi lídrami dohodol minister vnútra Gérald Darmanin.

V návrhu nie je zmienka o korzickom národe, ani o postavení korzičtiny ako druhého úradného jazyka, ako v to dúfali korzickí separatisti.

Predseda tamojšej exekutívnej rady Gilles Simeoni označil spomínaný návrh za „rozhodujúci krok“. Uvítal, že Korzika by mala mať obmedzené legislatívne právomoci, keďže v návrhu textu sa uvádza, že francúzske zákony je možné „upraviť“.

Očakáva sa, že korzický parlament bude o dohode hlasovať koncom marca. Následne by mal francúzsky prezident Emmanuel Macron text návrhu predložiť francúzskemu parlamentu. Zmenu ústavy musia text schváliť obe komory trojpätinovou väčšinou.

(afp, dpa, tasr)