Peter Hámor mieri do Himalájí. Pripraviť zo snehu liter vody trvá v týchto výškach hodinu

Ako Peter Hámor informoval na tlačovej besede v Poprade, jeho cieľom je 7 902 metrov vysoká hora Kangbačen. Tá predstavuje najzápadnejší z piatich vrcholov tretej najvyššej hory sveta Kančendžonga.

Na vrchol chce Peter Hámor vystúpiť doteraz neprelezenou južnou stenou.

Na himalájsku expedíciu ide spolu s manželskou dvojicou Nives Meroi a Romano Benet. Táto dvojica sa ako posledná sa pokúsila o prvovýstup tejto steny ešte v roku 2019. Odvtedy tam nesmerovala žiadna expedícia.

Kangbačen je jeden z tých himalájskych kopcov, na ktoré nechodí veľa expedícii. Doteraz sa tam uskutočnilo len asi desať pokusov o výstup.

Prvý bol už v roku 1930 pokus nemeckej expedície, ktorej sa na vrchol nepodarilo vystúpiť. Ako prví stáli na vrchole hory Poliaci v roku 1974. V tom istom roku na vrchol vystúpila aj juhoslovanská expedícia.

Z krakovského letiska do Káthamndu odlieta Peter Hámor v piatok. Prvý mesiac bude venovaný aklimatizačným výstupom. V prvej polovici apríla do Nepálu priletia aj jeho spolulezci. Následne sa spoločne presunú na ľadovec Yalung Glacier, kde si postavia základný tábor.

Na výstup majú vyhradený máj, kedy sú podľa Petra Hámora tri okná dobrého počasia.

Výstup na horu Kangbačen trochu pripomína výstup na Annapurnu. Horolezci sa musia najskôr dostať na hrebeň vo výške viac ako 7 500 metrov. Potom ich čaká približne štvorkilometrový pochod hrebeňom na vrchol vo výške 7 902 metrov.

Návrat na Slovensko má naplánovaný na koniec mája.

Celý plán tohtoročnej expedície sa „upiekol“ počas popradského festivalu horských filmov, kde boli Nives Meroi a Romani Benet čestnými hosťami. „Popradský festival je hlavný point. Tu sa utrasie program. Tak to bolo aj vlani,“ povedal Peter Hámor.

Najväčšiu obavu má Peter Hámor zo snehovo-ľadových lavín. Riziko predstavujú ľadovcové piliere – seraky a trhliny.

Aj preto pred začiatkom výstupu budú niekoľko dní „čítať“ stenu, aby sa oboznámili s tým, kde padajú lavíny a kde hrozí najväčšie nebezpečenstvo pádu ľadovcových serakov. Jediná možnosť, ako sa vyhnúť tomuto riziku, je rýchlosť.

Jednou z najdôležitejších úloh vo výškach bude zabezpečenie dostatku tekutín. „Výškové horolezectvo je o varení vody,“ povedal Peter Hámor. Denne potrebuje horolezec vypiť približne tri litre vody. Pripraviť zo snehu jeden liter vody trvá v týchto výškach aj hodinu.

Svoju himalájsku anabázu začal dnes 59-ročný horolezec Peter Hámor ešte v roku 1986, keď sa zúčastnil himalájskej expedície na Lhoce. Vtedy na vrchol nevystúpil. V roku 1998 sa zúčastnil expedície na Mt. Everest, na ktorý sa mu podarilo vystúpiť. Od Himalájí si dal následne pauzu, počas ktorej sa venoval projektu Koruna Zeme. Do Himalájí sa vrátil v roku 2004. V roku 2017 zavŕšil Korunu Himalájí výstupom na Dhaulágiri.

Doteraz je jediný Slovák s Korunou Zeme i Korunou Himalájí.