Súkromná knižnica Kaláka má 25 rokov. Srdcom projektu sú manželia Štrbovci

Knižnica Kaláka začala svoju činnosť dňa 25. septembra 1999 vo forme občianskeho združenia pod názvom Bibliotheka Kaláka.

Cieľom združenia bolo, a aj je, sprístupniť občanom a milovníkom literatúry knihy a časopisy získané darmi, požičiavať ich a tým spestriť ponuku literatúry v meste Nové Zámky.

Tento rok daný prospešný občiansky projekt slávi 25. výročie vzniku. Pokiaľ vás zaujíma význam slova Kaláka, tak znamená prácu bez nároku na odmenu, prácu, ktorú robíte dobrovoľne. Iba tak, pre vlastné potešenie. 

Dôvodmi založenia knižnice boli najmä čoraz nižšie príspevky na kultúru a v rámci nej na nákup literatúry pre knižnice. Ďalším z dôvodov by mohol byť aj nedostatok povinnej literatúry pre školopovinných, ale aj ťažší prístup k staršej a regionálnej literatúre v ostatných knižniciach v meste. Tým, čo knižnici veľmi pomáha, je ochota ľudí podeliť sa o svoje knihy, ktoré ponúknu zdarma knižnici do jej fondu.

Keď sa Štandard spýtal pani Kataríny Štrbovej, ktorá s knihami pracuje celý život, čo pre ňu osobne kniha znamená, odpovedala slovami maďarského básnika Babitsa Mihályho: „Nehovor, že dnes nepotrebuješ knihu, že život a človek sú viac ako kniha: Lebo kniha je život a žije ako človek – tak žije: Kniha v Človeku a Človek v Knihe.“

A pokračovala: „Od malička som rada čítala a vďaka mojim pedagógom a svojim rodičom som vyštudovala knihovníctvo. V prvých rokoch som robila v Okresnej knižnici na oddelení požičiavania. Neskôr som sa činila pri zakladaní pobočiek knižnice, kde som aj pracovala až do odchodu do dôchodku.“

V meste sa vtedy nachádzali štyri pobočky knižnice. Po nežnej revolúcii boli však všetky zrušené.

„Aj táto skutočnosť sa pričinila o našu snahu otvoriť si súkromnú knižnicu. No s prvotným nápadom založiť ju prišiel môj manžel Alexander Štrba. Ten sa zaoberá miestnou históriou a vydal o tejto tematike už aj niekoľko kníh,“ pokračuje Štrbová.

Dnes má Bibliotheka Kaláka úctyhodný fond 40-tisíc kníh. Sídli na Banskobystrickej 1. v budove rímskokatolíckej cirkvi vďaka vikárovi Zoltánovi Ďurčovi. Výdavky si hradí svojpomocne. Sčasti sú to členské príspevky, ale aj rodinná pomoc.

K sprístupneniu literatúry pre širokú verejnosť patria ku knižnici neodmysliteľne aj rôzne akcie súvisiace s literatúrou. Besedy so spisovateľmi, prednášky na rôzne témy, literárne večierky či oboznamovacie posedenia so škôlkarmi.

Kuriozitou Kaláky sú knihy vydané ešte pred rokom 1945, z ktorých majú niektoré určite už muzeálnu hodnotu.

Prevádzku knižnice zabezpečuje Katarína Štrbová, ktorá je dobrou dušou knižnice Kaláka. Napokon, má na čo zo svojej životnej praxe nadväzovať. Celý svoj život venovala práci v Okresnej knižnici Nové Zámky a bez dobrej knihy si svoj deň nevie predstaviť ani dnes.

Pani Štrbová má o záujme mladších o čítanie jasný názor, ktorý vychádza z reálnej, knihovníckej praxe: „Dnešné moderné médiá a prístup pedagógov sa zaslúžili o to, že deti málo čítajú, a na tom má svoju zásluhu aj rodičovské prostredie.“

No jej celoživotná snaha a prítomnosť v knižnici, medzi knihami, pre ktoré spolu s manželom doslova žijú, nám všetkým dáva veľkú nádej, že práve títo ľudia potrebu čítania vedia tým najmladším vysvetliť. A spravia to isto aj zaujímavým spôsobom. Pretože projekt Kaláka je ich srdcovou záležitosťou, ktorá už presiahla dávno rozmer mesta.