Vertikálne pestovanie je totiž čoraz populárnejšie. A to nielen vzhľadom na úsporu priestoru, ale aj preto, že takto sa listy neplazia po zemi. Nepodliehajú ochoreniam, sú prevzdušnené a majú dostatok slnka.

Najspoľahlivejšou cestou, ako zvýšiť a skvalitniť úrodu v zeleninovej záhrade, je redukcia priestoru medzi rastlinami. Bude to však fungovať len vtedy, ak si zriadite trvalo vyvýšené záhony, ktoré sú úrodnejšie.

Tajomstvom ich vyššej úrodnosti je fakt, že sa každoročne nepreorávajú. Ich kultivácia je minimálna, takže sa nenaruší biologická aktivita v pôde (mikróby, dážďovky), ktorá robí pôdu úrodnejšou a priepustnejšou pre korene rastlín.  

Vyvýšené záhony majú viacero dokázateľných výhod

Ďalšou výhodou vyvýšených záhonov je ich praktickosť. Pôda sa nepresúva von z hriadok. Záhrada je usporiadanejšia, máte viac priestoru na prácu a šetríte si chrbát.

Trvalo vyvýšené záhony si môžeme zhotoviť z ľubovoľných materiálov (drevo, tehly, betónové tvárnice a tak ďalej) v ľubovoľnej výške. Presne podľa osobných preferencií.

Šírka záhonov by mala byť taká, aby ste pohodlne dosiahli do stredu záhonu z každej strany (cca. 75 až 85cm).

Samozrejme, netreba zabudnúť na pravidelnú a dostatočnú zálievku – podľa aktuálneho počasia a druhu plodiny. Ešte pred vysádzaním si dôkladne premyslite, čo chcete pestovať. Nakreslite si plán a nevenujte priestor plodinám, ktoré nemienite spotrebovať.

Akým rastlinám sa darí v malých priestoroch a môžete ich nechať rásť vertikálne? Ide o rôzne druhy fazule, hrach, baklažán, paradajky, uhorky, cukiny, patizóny, jahody, vinič. Ale aj niektoré druhy jabloní a hrušiek.

Rozvrhnite si úrodu radšej na dlhšie obdobie

Ak si sezónu nenaplánujeme, budeme mať v určitom období zeleniny nedostatok. Inokedy zasa prebytok, ktorý nebudeme schopní sami využiť.

Na rozvrhnutie úrody existujú dva spôsoby. Oba veľmi jednoduché: Postupné sadenie rovnakej variety zeleniny v týždňových intervaloch, alebo sadenie skorších, stredných a neskorých variet v rovnakom čase.

Takto si úrodu rozvrhneme na dlhšie časové obdobie. Keď už rastlina dorodila, nahraďte ju inou. Napríklad po dozretí jarného šalátu, nasaďte na rovnaké miesto kríčkovú fazuľu. Po jej odrodení môžete na rovnaké miesto opäť zasadiť zeleninu, ktorá znáša chladnejšiu klímu (šalát, špenát, reďkovka).

Niektoré rastlinky sa spolu kamarátia

Začnite sadiť spoločne rôzne druhy zeleniny. Niektoré rastliny rastú rýchlejšie ako iné a navyše benefitujú zo vzájomnej spoločnosti.

Môžu si poskytovať tieň, odpudzovať škodcov, hnojiť pôdu, prípadne poskytovať oporu. Napríklad, ak vysadíte reďkovky a mrkvu na rovnaké miesto, reďkovky dozrejú za približne 30 dní. Vtedy bude mrkva maličká.

Ďalšou možnosťou je kombinovať ťahavé formy zeleniny (napríklad paradajky) s prízemnými rastlinami (tekvica/cuketa). Takýchto spoločných foriem pestovania je niekoľko druhov.

Medzi najznámejšie patria kukurica spolu s hrachom/fazuľou a tekvicou/reďkovkou alebo kombinácia rýchlo a pomaly dozrievajúcej zeleniny ako šalát s paradajkami alebo reďkovka s kukuricou.

Netreba zabúdať, že len dobre pripravená a úrodná pôda vám zabezpečí bohatú úrodu. Preto pozorne zalievajte a hnojte kvalitným kompostom (no použiť sa dá aj vyzretý, maštaľný hnoj).

Nikto učený z neba nespadol, pomôžte si mobilnou aplikáciou

Šikovnou pomôckou pre záhradkára v akomkoľvek veku sú aj moderné mobilné aplikácie. Tie vám pomôžu orientovať sa v povinnostiach záhradkára.

Môžete si nastaviť pripomienky jednotlivých prác. Dozvedieť sa potrebné informácie o pestovaní plodín. Prípadne sa spojiť s inými kolegami, ktorí možno majú rovnaký problém ako vy, alebo sú v pestovaní plodiny už skúsení.

Niektoré aplikácie obsahujú aj veľmi cenné informácie o výskyte škodcov a alternatívnych prípravkoch, akými môžete rastliny ochrániť. Pretože zdravá záhradka a jej úroda by mala obsahovať čo najmenej „umelej" chémie.