Čo koho do toho? Prečo slovenský výtvarník relativizuje posvätný symbol kresťanstva

Pokiaľ sa ich niekto necitlivo dotýka a je skoro jedno či slovom, obrazom, filmom, fotografiou, divadelnou hrou, či karikatúrou vystavuje sám seba (a aj svojich blízkych) (ne)istému riziku. Slovíčko neisté určite platí u náboženstiev, ktoré majú vo svete miliónovú podporu.

Daniel Brogyányi (1958) je slovenský výtvarník, ktorý je známy veselou až samopašnou farebnosťou svojich diel. Tak ako veselo maľuje, sa aj oblieka, a asi bude aj veselým, možno až bezstarostným človekom. No, prečo nie.

Od 27. 3. vystavuje v bratislavskej galérii svoje obrazy a jeho výstava sa volá Pohoda na kríži. Obraz, ku ktorému sa viaže názov expozície, môžete posúdiť sami.

Ak si nájdeme informácie k výstave, čítame: „Niekomu môže pripadať symbolika kríža v jeho tvorbe ako provokácia, avšak, predstavuje jeho autentický pohľad na svet.

Brogyányi nevníma kríž ako posvätný symbol dogmy, ale ako univerzálny symbol utrpenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie. Každý si svoj kríž nesieme so sebou. Tak prečo si to trochu neužiť, alebo aspoň neprežiť v pohode?“

Ja osobne neverím tomu, že pán Brogyányi je nevzdelaným človekom, ktorého vtipný názor a náhľad na svet sa až natoľko zmenil, že si neuvedomuje, čo maľuje a čo vystavuje.

Brogyányi spodobnil najposvätnejší symbol kresťanstva kríž a Krista na ňom ako „pohoďáka“ s dredmi. V krátkych rifliach, či sukni s namaľovanými nechtami (možno ako ženu?), ktorý si v jednej ruke vychutnáva cigaretku a okolo krku mu visí krucifix s krížikom. Vtipné, uvoľnené, či dokonca „pohoďácke“? No asi sotva.

Podľa mňa si autor minimálne neváži, kto Ježiš bol. A asi ani to, čo (aj pre pána Brogyányiho) svojou obrovskou obetou urobil. A, samozrejme, neváži si ani státisíce kresťanov, ktorý podobný obraz, aký nám autor na „veselú nôtu“ namaľoval, pokladajú za veľmi detinskú, hlúpu a prvoplánovú reklamu na vlastnú „originálnu tvorbu„. Tá je, žiaľ, už roky zúfalo stereotypná.

Krucifix – kríž s telom ukrižovaného Krista – je symbol, ktorý používajú najčastejšie katolíci, ale aj pravoslávni a pomerne často anglikáni (na rozdiel od väčšiny protestantských siekt, ktoré používajú holý kríž, alebo symbol ryby).

Práve krucifix zdôrazňuje Kristovu obetu na kríži. Jeho následné vzkriesenie a znovuzrodenie, ktoré ponúka veriacim.

Krucifix slúži často nielen ako symbol a pripomienka Kristovej smrti na zemi, ale aj ako symbol jeho víťazstva nad smrťou. 

Sú však aj takí kresťania, ktorí tvrdia, že prázdny kríž je silnejší symbol ako krucifix, pretože zdôrazňuje skutočnosť, že Kristus na ňom nie je. A to vraj znamená, že už zvíťazil nad smrťou.

Na rozdiel od protestantov, ktorí dávali a dávajú prednosť prázdnemu krížu, skutočná katolícka tradícia kladie dôraz na Kristovu smrť na kríži. Dôraz sa kladie na Kristovu smrť za hriechy ľudstva, pretože k Zmŕtvychvstaniu by nedošlo, ak by Kristus najprv neumrel na kríži. Krucifix teda teologicky zdôrazňuje práve túto skutočnosť.

Ak hovoríme teda o temer univerzálnom symbole utrpenia, tak musíme jedným dychom hovoriť aj o tom, že smrť na kríži je jedným z najbolestivejších a najkrutejších spôsobov popravy.

Podľa názoru modernej medicíny vedie ukrižovanie človeka k viacerým zlyhaniam, ktoré sú smrteľné. Nastáva zlyhanie srdca, hypovolemický šok, acidóza, asfyxia, arytmia aj pľúcna embólia.

Bolestivá a pomalá smrť môže vyplynúť z akejkoľvek kombinácie týchto faktorov. Možná je aj sepsa po infekcii spôsobenej klincami či ranami, ktoré často predchádzali ukrižovaniu s následným rozvojom septického šoku, prípadne ako dôsledok dehydratácie či útoku predátorov na znehybnené, poranené telo.

Pokiaľ nám tu teda pán Brogyányi hovorí o pohode na kríži, tak klame veľmi primitívne a detinsky nielen seba, ale aj uráža státisíce veriacich. Rovnako sa vysmieva z mučeníckej smrti najväčšieho kresťanského proroka, ktorý je uznávaný aj inými náboženstvami.

Ak si chce týmto spôsobom zvyšovať svoju popularitu či nebodaj navýšiť cenu obrazov, tak si vybral úplne ten najnevhodnejší spôsob.