Preskočiť na obsah
  |  

Na Slovensku vlani zomrelo 54 133 ľudí

Na Slovensku vlani zomrelo 54 133 ľudí. Úmrtnosť medziročne klesla o 9,1 percenta. Hodnoty sa priblížili číslam z obdobia pred pandémiou ochorenia COVID-19. Najčastejšou príčinou smrti boli v minulom roky choroby obehovej sústavy.

"Nižšiu úmrtnosť v medziročnom porovnaní a zároveň aj nižšiu nadúmrtnosť v porovnaní s predchádzajúcimi troma rokmi okrem ústupu pandémie ovplyvnil aj nižší počet zomretých na dlhodobo najčastejšiu príčinu smrti - choroby obehovej sústavy," priblížila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Štatistického úradu SR Zuzana Podmanická.

Najčastejšou príčinou úmrtí boli v minulom roku choroby obehovej sústavy (24 530 úmrtí). Nasledovali nádory (13 535), choroby dýchacej sústavy (4 502), choroby tráviacej sústavy (3 026) a vonkajšie príčiny chorobnosti a úmrtnosti (2 435). Na následky o chorenia COVID-19 zomrelo 526 osôb. "Na celkovom počte zomretých predstavovala infekcia len jeden percentný podiel a zaradila sa tak už medzi príčiny smrti, ktoré dlhodobo len nepatrne ovplyvňujú úmrtnosť na Slovensku," dodal úrad.

Najviac úmrtí zaznamenali u osôb nad 65 rokov (42 125). "Počet zomretých seniorov sa medziročne znížil o 9,2 percenta, ale stále bol ešte o takmer šesť percent vyšší ako päťročný priemer pred pandémiou. Kým starších seniorov nad 75 rokov zomieralo len o 1,4 percenta viac ako pred pandémiou, v skupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov) bola stále ešte zaznamenaná pomerne vysoká nadúmrtnosť," uzavrel úrad.

(tasr)

  |  

Vyše 70 percent Poliakov si neželá vyslanie poľských vojakov ani NATO na Ukrajinu

Vyše 70 percent Poliakov si neželá vyslanie poľských vojakov ani NATO na Ukrajinu. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky inštitútu IBRIS pre poľský denník Rzeczpospolita.

Proti vyslaniu vojakov Poľska či NATO na Ukrajinu sa v prieskume vyslovilo až 74,8 percenta respondentov. Opačný postoj zastávalo 10,2 percenta opýtaných, zatiaľ čo až 15 percent na vec nemalo názor.

„Hoci Poliaci nechcú vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, súhlasia so začatím rozhovorov s NATO a Ukrajinou o tom, aby sa v oblasti pri hraniciach zaviedla protivzdušná obrana a aby bolo možné zostreľovať ruské rakety a drony letiace smerom na Poľsko,“ uviedla ďalej Rzeczpospolita.

V prieskume uvedený postoj zastávalo 69,3 percenta respondentov. Proti sa vyslovilo 17,6 percenta opýtaných, zatiaľ čo 13,1 percenta nemalo v tejto otázke jednoznačný názor.

(pap, tasr)

  |  

Na ukrajinskú hranicu rýchlejšie. RegioJet spustil priame vlakové spojenie

KOŠICE – Nové vlakové spojenie medzi Prahou a ukrajinským Čopom cez Žilinu a Košice spustil od štvrtka (28. 3.) súkromný dopravca RegioJet. Priamy spoj na ukrajinskú hranicu umožňuje prestup na spoje ukrajinských železníc.

Vlak premáva denne na trase Praha – Čadca – Žilina – Poprad – Košice – Čop a späť.

Odchod z Prahy je o 21.52 hod., v Košiciach o 6.38 hod. s príchodom do Čopu o 10.35 hod.. Naspäť vyráža vlak z Čopu o 17.35 hod., v Košiciach je o 20.14 hod. a v Prahe o 5.46 hod.

Hlavnou výhodou vlakového spojenia oproti autobusovej doprave je podľa dopravcu ľahké prekročenie hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou.

(tasr, kol)

  |  

Študenti medicíny sa zapojili do verejnej zbierky pre pacientov s hemofíliou

MARTIN – V dňoch 21. až 23. marca sa študenti Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine zúčastnili na dobročinnej verejnej zbierke na podporu pacientov s vrodenými krvácavými ochoreniami.

Zbierka pre Slovenské hemofilické združenie sa konala v obchodných centrách v Martine a Žiline pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa hemofílie, ktorý si každoročne pripomíname 17. apríla.

[link url =https://standard.sk/610089/velka-noc-v-ringu-podari-sa-zilinskej-bojovnicke-vyboxovat-zlato-na-europe]

Dokopy sa na celom Slovensku podarilo vyzbierať sumu 12 122,41 eura, čomu pomohli aj študenti Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine. Výťažok z tejto zbierky bude použitý na rehabilitačné a vzdelávacie pobyty pre pacientov s vrodenými krvácavými poruchami.

(Zdroj: JLF UK)

  |  

Najväčším problémom obce je podľa starostu kanalizácia

DOBRÁ NIVA – Najväčším problémom obce Dobrá Niva v okrese Zvolen, ktorý sa týka infraštruktúry, je kanalizácia. Má ju jedna tretina domov, ďalšiu však plánujú dobudovať.

TASR to povedal starosta Milan Jakubík s tým, že samospráva má projektovú dokumentáciu. Dodal, že pre zmeny ju však treba aktualizovať.

„Keď bude hotová, budeme žiadať z výziev o príspevok,“ pripomenul. Kanalizácia je podľa neho veľmi potrebná. Aj preto, že región Pliešovskej kotliny, kde sa nachádza aj Dobrá Niva, je veľkou zásobárňou pitnej vody pre mesto Zvolen, časť mesta Krupina, ako aj pre viacero okolitých obcí.

 Dôležitá je aj stavba novej čistiarne odpadových vôd (ČOV), pretože existujúca má kapacitu len pre 600 obyvateľov. Obec má však v súčasnosti potrebu čistenia odpadových vôd už pre približne 1 800 obyvateľov.

„Ak sa nám podarí postaviť novú ČOV, budeme ešte potrebovať ďalších približne sedem miliónov eur na dobudovanie chýbajúcej časti kanalizačnej siete,“ pripomenul.
(tasr)

  |  

Havária autobusu so slovenským šoférom, štyria mŕtvi

LIPSKO/SLOVENSKO – Štyri obete, jeden človek v ohrození života a viacero zranených si v stredu ráno vyžiadala nehoda autobusu na diaľnici A9 neďaleko mesta Lipsko.

Podľa tamojšej polície a správ agentúr DPA a AP diaľkový autobus medzištátnej linky zišiel z diaľnice z doposiaľ nezistených príčin v ranných hodinách okolo 9:45.

Sanitky a vrtuľníky na mieste nehody zachraňovali 54 cestujúcich a dvoch vodičov z autobusu, pričom jeden z nich pochádzal zo Slovenska a druhý z Čiech. Podľa dostupných informácií obaja nehodu prežili. Autobus bol po nehode prevrátený na bok.

[link url =https://standard.sk/611081/v-dunaji-nasli-zenske-telo-bez-znamok-zivota]

Autobus smeroval z nemeckej metropoly Berlín do švajčiarskeho Zürichu. Spoločnosť Flixbus, ktorej autobus patrí, vyjadrila úprimnú sústrasť rodinným príbuzným.

Polícia prípad vyšetruje ako zabitie z nedbanlivosti.