Obvykle tieto raňajky ostávajú aj na Veľkonočný pondelok a dobroty núkajú šibačom. Na stole teda nechýbajú klobásky, údená šunka, vajíčka natvrdo, syrek, hrudka, paska, zemplínsky koláč a zákusky.

Niektoré šikovné gazdinky sa snažia upiecť aj Veľkonočného baránka, ktorý symbolizuje kresťanský zvyk v prenesenom význame ako obeta Ježiša Krista, teda Božieho baránka. Keďže upiecť baránka veru nie je jednoduché, často sa nepodarené výtvory stávajú úsmevným momentom na internete.

Mnohé rodiny majú vo zvyku pripraviť tiež kapustnicu, zemiakový šalát a rezne a množstvo všakovakých zákuskov. Hojnosť a pestrosť veľkonočných dobrôt majú slúžiť ako symbol a istota blahobytu rodiny počas celého roka. Veľkonočný pondelok, ktorý obľubujú najmä chlapci, je na Slovensku najšpecifickejším dňom Veľkej noci. Takouto tradíciou, akú máme my, Slováci, sa môže „pýšiť“ len niekoľko ďalších krajín.

Chlapci chodia od domu k domu a hľadajú dievčatá a mladé ženy, ktoré budú čoskoro vyšibané vŕbovým korbáčom ozdobeným stužkami na jeho vrchu. Šibačka je sprevádzaná vinšom, ktorú zarecitujú mládenci, zväčša – šibi ryby, mastné ryby. Ak si myslíte, že pre dievčatá to už nemôže byť horšie, ste na omyle.

Podľa zvykov chodia mládenci vystrojení v ľudových krojoch či oblekoch už v skorých ranných hodinách oblievať mladé dievčatá studenou vodou.

Táto tradícia má korene vo viere, že šibačka a oblievanie dievčatám a ženám prinesú zdravie a krásu. Za odmenu chlapci dostanú pohostenie, malý darček v podobe peňazí, ozdobeného vajíčka, čokolády a stuhy.

O jeho obľúbenosti u dievčat svedčí množstvo stužiek na chlapčenskom korbáči. Mužom sa núka tiež „pálenka“ na zdravie.

Tradičné zvyky Veľkej noci východného Slovenska sú príležitosťou na prežitie spoločných chvíľ a posilnenie spoločenských väzieb. Napriek svojej starobylej povahe a často nezvyčajnému charakteru tieto tradície dotvárajú farebnú mozaiku sviatočnej atmosféry, pripomínajúc nám hodnotu spoločenstva a tradícií v dnešnom uponáhľanom svete.