Tradičné jedlá východniarov počas veľkonočných sviatkov. Ktoré nesmú chýbať na vašom stole?

KOŠICE – Kým ľudia v mestách počas sviatkov väčšinou oddychujú alebo chodia na prechádzky či výlety, Veľká noc na vidieku východného Slovenska je bohatá na množstvo tradícií a zvykov. Jedno však majú všetci spoločné – stôl plný veľkonočných pokrmov.

velkonocny stol Veľkonočný stôl je plný lákavých dobrôt a má zabezpečiť blahobyt rodiny počas celého roka. Foto: pxhere.com

K typickým veľkonočným jedlám východniarov patria paska (biely koláč) a hrudka (vaječný syr), ktoré nesmú chýbať v tradičnom veľkonočnom košíku. Pred sviatkami je dlhšie obdobie pôstu, preto na veľkonočné dobroty isto každý netrpezlivo čaká.

„Počas pôstu nekonzumujeme mäsité jedlá, výrobky obsahujúce mlieko, vajcia, žiadne živočíšne produkty,“ prezradila gazdiná Alžbeta zo spišskej Závadky. Počas tohto obdobia sa totiž dodržiava pôst, ktorý sa týka najmä mäsových pokrmov.

Veľkonočná hrudka s hrozienkami. Foto: inspiracie.sk

Na Bielu sobotu východoslovenské gazdinky už pripravujú voňavé košíky plné pasky, hrudky, šunky, klobás, zdobených vajíčok, chleba, soli, jabĺk, cvikly s chrenom a podobne. Podľa tradície na Veľkonočnú nedeľu gazdinky vkladajú všetky veľkonočné lahôdky do prúteného košíka a berú ich do kostola na požehnanie.

Košíky, ktoré požehnáva kňaz, sú zakryté háčkovanými, tkanými alebo vyšívanými obrúskami. Takto požehnané jedlo má rodina na raňajky na Veľkonočnú nedeľu, ktorou sa končí pôst.

Obvykle tieto raňajky ostávajú aj na Veľkonočný pondelok a dobroty núkajú šibačom. Na stole teda nechýbajú klobásky, údená šunka, vajíčka natvrdo, syrek, hrudka, paska, zemplínsky koláč a zákusky.

Ukážka veľkonočných pokrmov Foto: food4fun.sk

Niektoré šikovné gazdinky sa snažia upiecť aj Veľkonočného baránka, ktorý symbolizuje kresťanský zvyk v prenesenom význame ako obeta Ježiša Krista, teda Božieho baránka. Keďže upiecť baránka veru nie je jednoduché, často sa nepodarené výtvory stávajú úsmevným momentom na internete.


Mnohé rodiny majú vo zvyku pripraviť tiež kapustnicu, zemiakový šalát a rezne a množstvo všakovakých zákuskov. Hojnosť a pestrosť veľkonočných dobrôt majú slúžiť ako symbol a istota blahobytu rodiny počas celého roka. Veľkonočný pondelok, ktorý obľubujú najmä chlapci, je na Slovensku najšpecifickejším dňom Veľkej noci. Takouto tradíciou, akú máme my, Slováci, sa môže „pýšiť“ len niekoľko ďalších krajín.

Chlapci chodia od domu k domu a hľadajú dievčatá a mladé ženy, ktoré budú čoskoro vyšibané vŕbovým korbáčom ozdobeným stužkami na jeho vrchu. Šibačka je sprevádzaná vinšom, ktorú zarecitujú mládenci, zväčša – šibi ryby, mastné ryby. Ak si myslíte, že pre dievčatá to už nemôže byť horšie, ste na omyle.

Podľa zvykov chodia mládenci vystrojení v ľudových krojoch či oblekoch už v skorých ranných hodinách oblievať mladé dievčatá studenou vodou.

Táto tradícia má korene vo viere, že šibačka a oblievanie dievčatám a ženám prinesú zdravie a krásu. Za odmenu chlapci dostanú pohostenie, malý darček v podobe peňazí, ozdobeného vajíčka, čokolády a stuhy.

O jeho obľúbenosti u dievčat svedčí množstvo stužiek na chlapčenskom korbáči. Mužom sa núka tiež „pálenka“ na zdravie.

Veľkonočná polievačka. Foto: slovakia.travel.sk

Tradičné zvyky Veľkej noci východného Slovenska sú príležitosťou na prežitie spoločných chvíľ a posilnenie spoločenských väzieb. Napriek svojej starobylej povahe a často nezvyčajnému charakteru tieto tradície dotvárajú farebnú mozaiku sviatočnej atmosféry, pripomínajúc nám hodnotu spoločenstva a tradícií v dnešnom uponáhľanom svete.