Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Veľkonočné zvyky našich predkov: trasenie stromami, pálenka za vajíčka aj rodinná hanba

TRENČÍN – Mnohé tradičné zvyky a obyčaje spojené so sviatkami Veľkej noci poznáme už viac ako dvetisíc rokov. Niektoré z nich prežili ešte z čias pohanov, ktorí v tomto období slávili obnovenie prírody. Inak tomu nebolo ani v Trenčianskom kraji.

Veľkonoční šibači z Trenčianskej Teplej. Foto: Radovan Stoklasa/TASR

Veľkonoční šibači z Trenčianskej Teplej. Foto: Radovan Stoklasa/TASR

Publikované: 

Zvyky viažuce sa k veľkonočnému týždňu mali prevažne očistný charakter, čistil sa príbytok, bielili sa steny, hlinené podlahy sa vymazávali žltkastou hlinou zmiešanou s kravským trusom.

Na Kvetnú nedeľu sa v kostole posväcovali bahniatka a následne pri búrke pálili na ohni, aby do domu neudrel blesk. Taktiež tvorili ochranu pred zlom, chorobami a iným nešťastím.

Z veľkonočných vajíčok praženica

Medzi posledné tri dni pred Veľkou nocou patrí ako prvý Zelený štvrtok. V tento deň sa zaväzovali zvony, ktoré nezvonili až do Zmŕtvychvstania. V niektorých obciach ráno, na obed, večer a taktiež pri pozývaní na svätú omšu nahradil hlas zvonov veľký rapkáč, ktorý museli obsluhovať najmenej dvaja ľudia.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.